referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svetozár
Nedeľa, 16. mája 2021
Ľudová kultúra
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Yfka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 742
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 22.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 37m 0s
Pomalé čítanie: 55m 30s
 

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov - deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V tento deň končil veľkonočný pôst. Obradné jedlá sa nosievali v niektorých oblastiach Slovenska na rannú omšu, počas ktorej boli posvätené. Po návrate z omše boli tieto jedlá slávnostne konzumované. Hojnosť a pestrosť jedál mala zabezpečiť sýtosť a hojnosť na budúce obdobie. Od stola sa podobne, ako na Štedrý večer, nemalo počas konzumácie odchádzať. Tradičnú veľkonočnú tabuľu tvorili vajíčka (symbol plodnosti a nového života), pečené jahňa alebo kozla (symbol obete), pečený zajac (symbol plodnosti), údená šunka, klobása (symbol bohatstva), syr, oštiepok. Veľkonočný pondelok je spojený s tradíciou kúpačky a šibačky. Obidva úkony mali mať magický účinok - šibanie vŕbovými prútmi malo zabezpečiť plodnosť, silu, šikovnosť; oblievanie malo zabezpečiť zdravie a krásu. Kraslice, ozdobené veľkonočné vajíčka dostávali kúpači od dievčat ako symbol lásky. V dávnej minulosti, v predkresťanskom období, bolo vajíčko magickým prostriedkom na zabezpečenie plodnosti a prostriedkom ochrany a uzmierenia negatívnych síl. Podľa cirkevnej symboliky spodobňovalo nanebo¬vstúpenie Ježiša Krista. Kraslice sa podľa regiónov zdobili rôznymi technikami, materiálmi, motívmi v pestrej farebnej škále. Pôvodne boli zdobené geomet¬rickými vzormi, neskôr rastlinnými a figurálnymi motívmi.

Máje

Tradícia umiestňovať vysoké listnaté, z väčšej časti odkôrené a odvetvené stromy pred kostoly, radnice, domy dievčat siaha do stredoveku. Pomocou májov sa mala podľa predstáv potrebná vlaha a vlastnosti zelene preniesť na polia a lúky. Máje sa stavali v predvečer l. mája alebo na Turice. Pôvodne každý mládenec postavil máj svojmu dievčaťu, alebo postavili chlapci spoločne jeden máj pre všetky dievčatá, aby sa zabránilo škodám na lesných porastoch. Na druhý deň chodili mládenci v sprievode muziky po domoch, kde predtým (alebo pre koho) postavili máje. Pri tejto príležitosti zvykli byť obdarúvaní naturáliami, prípadne peniazmi, ktoré využili pri príprave zábavy pre všetkých - mladších aj starších.

Turice

Turice - nedeľa zoslania Ducha Svätého - sú záverečným sviatkom veľkonočného obdobia. Podobne ako Veľká noc, sú pohyblivým cirkevným sviatkom, 7 týždňov po Veľkej noci. V dávnej minulosti boli sviatkami začínajúceho sa leta. Počiatky tohoto výročného sviatku sú spojením predkresťanských zvykov a obyčajov na zabezpečenie plodnosti, hospodárskej prosperity a ochrany hospodárstva pred nepriaznivými silami; antických sviatkov ruží a kresťanských sviatkov Ducha Svätého - slávených päťdesiaty deň po Veľkej noci.

2. Ľudová architektúra

Vývoj ľudových stavieb závisí od prírodných, spoločenských a hospodárskych podmienok. Slovensko je bohaté na rôzne formy ľudovej architektúry v rozličných regiónoch. Dnes sa nám takéto ľudové domčeky zachovali v niektorých dedinách alebo v skanzenoch ľudovej architektúry.

Na vzhľad obytných i hospodárskych budov mali výrazný vplyv aj majetkové pomery obyvateľov. Základnými stavebnými materiálmi boli drevo, hlina, kameň a prútie.

Hlinené stavby

Hlina bola najrozšírenejším materiálom najmä na južnom Slovensku. Najjednoduchším spôsobom sa spracúvala tzv. vykladanou technikou, kedy sa steny rovnomerne vrstvili po celom obvode stavby vrátane priečok vo viacerých fázach tak, aby hlina zmiešaná so slamou mohla dobre vyschnúť. Otvory na okná a dvere sa vysekali dodatočne po úplnom vyschnutí stavby.
Nabíjaná technika – bolo vytvorené pomocné debnenie, do ktorého sa vbíjala hlina zmiešaná so slamou a prekladaná prútím, debnenie sa posúvalo až do úplnej výšky stien. Povrch stien bol upravovaný riedkou hlinou- mazanicou.
Váľková technika – spočívala vo vrstvení hlinených váľkov vo vodorovných, šikmých alebo klasovitých vrstvách.
Nepálená tehla – vyrobená v drevenej forme z hliny, pliev a štetín ošípaných. Rozšírila sa za Márie Terézie v 18. – 19. st. Tehly sa po vytvarovaní sušili na slnku a spájali pomocou hliny.

Stavby z kameňa

Kameň sa ako stavebný prostriedok začal uplatňovať až neskôr, pretože bol náročný na získavanie a spájanie. Kamenné domy vznikali najmä v blízkosti kameňolomov, stavalo sa z pieskovca, tufu, žuly, vápenca. Kameň sa väčšinou používal v kombináciami s iným materiálom – najmä na podmurovanie stavby. Kameň sa spájal buď bez spojiva nasucho alebo pomocou malty. Osobitným druhom stavieb z kameňa sú stavby vytesávané do kameňa, ktoré na Slovensku nájdeme v Brhlovciach.

Pletené a drevené stavby

Drevo bolo najpoužívanejším stavebným materiálom. Najprv sa využívalo pri pletených a neskôr pri zrubových konštrukciách. Pri pletených konštrukciách tvorili drevené koly kostru obvodových stien, ktoré boli vypletané prútím, či celými vetvami a omietnuté vrstvou hliny zmiešanou s plevami, slamou. Pletené stavby sa vyskytovali najmä na južnom Slovensku.
Na zrubové stavby sa najprv využívala neotesaná guľatina, neskôr sa otesávali (najprv iba zvnútra, potom aj z vonka a nakoniec zo všetkých štyroch strán). Pod zrubovú konštrukciu sa museli urobiť základy (kamene). Rady brvien sa na seba ukladali rovnomerne na každej strane domu. Brvná sa v rohoch spájali preplátovaním. Medzery medzi jednotlivými brvnami boli vypínané machom a neskôr vymazávané hlinou.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ľudová kultúra GYM 2.9962 953 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.