Tkanie pomocou kartičiek

slúžilo na tkanie širších tkanie s pe¬strejším vzorkovaním. Pri tkaní kartičkami bola každou dierkou prevlečená jedna priadza, pričom z každej kartičky prechádzal zväzok osnovných priadzí medzierkami dreveného hrebienka, ktorý bol na nich položený a súčasne ich aj napína!. Postupným otáčaním kartičiek vznikala medzi spodnými a vrchnými priadzami ziva, ktorou bol vnášaný útok. Spôsob otáčania kartičiek podmieňoval vzorkovanie karetkovaných tkaníc.

Tkanie na krosnách (horizontálnom tkáčskom stave)

Sa využívalo pri výrobe plátna, súkna, handričkových pokrovcov, gúb a pod. V zásade pozostávajú krosná z nasledujúcich častí: pevnú časť krosien tvorí kostra – rám pozostávajúci z dvoch bokov , navzájom spojených pomocou kolíkov priečnymi priemami - spojovacími trámami . Pomocou kolíkov sa pripev¬nila do rámu aj lavička - sedacia časť. Pohyblivé časti krosien sú osadené v ráme. Zadný - osnovný návoj -  s navitou osnovou sa zaisťuje proti nežiaducemu posuvu osnovy pomocou kolíkov a otvorov v rozšírených bočniciach návoja - hlavách, alebo pomocou spúšťadiel (ozubených kolies so západkami). Nitelnice umožňujú vytvárať zivu, ktorou sa vnáša člnkom s cievkou útková priadza. Nitelnice sú navzájom spojené špagátom vedeným cez kladky - obrtačky . Brdo , uložené v bidle, ktoré je osa¬dené v zárezoch vrchnej časti rámu, slúži na prirážanie jednotlivých radov útku. Predný - tkanivový návoj slúži na navinutie tkaniny, ktorá prechádza cez tzv. prsník. Súčasťou krosien sú ciepky, vsunuté pomedzi osnovné priadze medzi osnovným návojom a nitelnicami.

Zamedzovali nežiadúcemu kríženiu osnovy.

Pri tkaní v domácich podmienkach sa využívala aj vlna, z ktorej sa tkalo súkno. Pri tkaní z vlny sa používala priadza dvojakej kvality. Osnova bola z priadze tenšej, pevnejšej, útok bol voľnejší. Z vlnených tkanín je potrebné uviesť vlniaky - veľké šatky so strapcami po obvode ako aj cedidlá, typické veľké jednoduché tašky drevorubačov. Špeciálnym druhom vlnenej tkaniny sú guby - tkaniny s vlasom. Tkali takým spôsobom, že po dvoch až troch radoch pretkania základným útkom sa vkladal rad nespradených pramienkov vlny, ktorý sa opäť zatkával a tak sa striedali rady spradených a nespradených vlnených vlákien. Guby sa používali ako prikrývky aj ako vrchný odev.
Handričkové pokrovce, pôvodne slúžiace ako prikrývka slamy v posteli, sa začali používať na pokrývanie podlahy v ľudovom prostredí začiatkom 20.storočia. Osnova sa pretkávala úzkymi prúžkami farebných handier, získaných najčastejšie nastrihaním zo starších odevov. Vzorkovanie handričkových pokrovcov záviselo od farebnosti osnovy, ako aj od striedania farebných prúžkov textilu, tvoriacich útok.
Pletenie patrí medzi najstaršie techniky práce s priadzou. Charakteris¬tickým rysom tejto techniky je vytváranie pletenca obtáčaním, alebo krížením priadzí pomocou prstov, prípadne aj pomocou formy s napnutou osnovou, ktorá sa preplietala obtáčaním (tzv. zápästková technika).
V dávnej minulosti sa plietlo len pomocou prstov, bez akýchkoľvek pracovných pomôcok. Týmto spôsobom sa zhotovovali šnúročky z rôznych ma¬teriálov, rôznymi technikami.
Pletenie na forme
sa využívalo pri zhotovovaní zápästkov a rukavíc. Forma bývala zhotovená z dreveného klátika tvaru zrezaného kužeľa, s dvomi radmi klinčekov - jeden rad po obvode plášťa kužeľa pri širšej podstave, druhý po obvode plášťa pri užšej podstave. Osnova budúcej pleteniny sa vytvorila napnutím priadze striedavým obtáčaním klinčekov spodného a vrchného radu. Osnova sa prepletala postupným obtáčaním dvomi pramienkami priadze okolo osnovnej priadze v jednom rade. Podľa spôsobu obtáčania, smeru obtáčania (vpravo, vľavo), zvolenej farebnosti pramienkov sa vytvárali veľmi zaujímavé vzory. Pri tradičnom pletení zápästkov sa začínalo prepletanie pri užšom konci a nechával sa 2 - 3 cm rázporok. Po vy¬pletení celej osnovy sa zápästka sňala z formy a obrátila pôvodne lícnou stranou na rub.
Pletenie na krosienkach
Krosienka tvoril pevný drevený stojanový rám. Pletenina vznikala postupným kríže¬ním, preplietaním, prekladaním osnovných priadzí od jed¬ného okraja k druhému, pričom sa každý rad fixoval palič¬kou. Krosienkované úplety boli po šírke neobyčajne pružné, preto sa používali najmä na čepce, na zdobenie spodnej bielizne, na pásy a pod.
K ďalším pletiarskym technikám patrí pletenie na ihliciach a háčkovanie.

Paličkovanie patrí medzi najstaršie techniky výroby čipiek. Základ paličkovanej čipky tvorí preväzovanie osnovnej a vodiacej priadze navitej v pároch na paličkách. Podľa regiónov, v ktorých čipky vznikali je známych 19 druhov. Základné pracovné pomôcky tvoria paličky so špeciálnym spôsobom navitia a fixovania priadze. Paličkovaná čipka sa vytvára na ráme, tabuli, ale najčastejšie na okrúhlom vankúši, špeciálne plnenom pilinami, slamou alebo iným sypkým materiálom.
Iné techniky – vyväzovanie (makramé), sieťovanie, vyšívanie.
Remeslá spracúvajúce textil – tkáčstvo, súkenníctvo, valchárstvo, farbiarstvo, halenárstvo, klobučníctvo, rukavičkárstvo, vyšívačstvo.