V Taliansku:

Najväčším básnikom sa toho času stal Dante Alighieri (1265 – 1321). Za najveľkolepejšie dielo sa považuje jeho epická báseň Božská komédia, ktorú napísal v 100 spevoch. Básnikova duša putuje po smrti Peklom, Očistcom a nakoniec Rajom, kde ho sprevádza jeho milá Beatrice.

Francesco Petrarca sa stal vzorom pre európsku lyriku. Smútkom a melanchóliou napísal v roku 1370 svoje veľké dielo Spevník. Obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Výber z týchto básní je preto u nás známy aj ako Sonety pre Lauru.

Vrcholným dielom európskej novelistiky sa stal Dekameron, zbierka 100 noviel od Giovanniho Boccaccia. 10 mladých ľudí odišlo na 10 dní z Florencie na vidiek pred vyčíňaním moru. Každý večer si rozprávali veselé príbehy zakončené ponaučením, kde do popredia stavali lásku k žene.

V Španielsku:

Toto obdobie sa nazývalo aj zlatým vekom španielskej literatúry. Populárnou sa stala komédia. Jej zakladateľ Lope de Vega písal okrem komédií (Učiteľ tanca; Záhradníkov pes) aj hry náboženského a historického charakteru.
Vrchol literatúry v Španielsku dosiahol až básnik, prozaik a dramatik Miguel de Cervantes Saavedra. V diele Dômyselný don Quijote de la Mancha sa snažil zosmiešniť populárne rytierske romány. Hlavný hrdina sa pomätie z ich čítania, chce obnoviť rytiersku slávu a tak sa na nevládnom koni Rocinantovi spolu s praktickým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom začínajú jeho dobrodružstvá, kt. sa končia zosmiešnením alebo bitkou. Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou a zrieka svojho poblúznenia.

Vo Francúzsku:

Búrlivým životom žil autor diel Malý testament, kde sa lúčil s priateľmi pri odchode z Paríža, a Veľký testament, kde spomínal na mladosť, lásku a študentskú veselosť. Volal sa Francois Villon.

Významným renesančným prozaikom bol Francois Rabelais. Bol vzdelaným človekom (botanik, lekár, vydavateľ, profesor anatómie) a tak vo svojom románe Gargantua a Pentagruel útočil na sorbonských teológov a sudcov, vyjadroval túžbu po poznaní. Obri ako hlavné postavy románu putujú po svete a stretávajú rôznych komický ľudí. Podobne ako Cervantes kritizuje rytierske romány a stredoveké eposy.

V Anglicku:

Najvýznamnejšie úspechy dosiahol toho času anglický dramatik William Shakespeare. V jeho komédiách ľudia bojovali o lásku a dobré medziľudské vzťahy (Skrotenie zlej ženy; Sen noci svätojánskej; Mnoho kriku pre nič; Veselé panie z Windsoru). Tragédie zakladal na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti (Romeo a Júlia; Hamlet; Othello; Mackbeth; Kráľ lear). Historické hry nechával preniknúť vlasteneckým pátosom, kde sa hovorová reč strieda s veršami (Henrich VI.; Richard III.).
Ďalším významným predstaviteľom bol Geoffrey Chaucer. Napísal samopašné veršované Canterberské poviedky.

V Nemecku:

Množstvo hier a veršovaných poviedok napísal Hans Sachs. Richard Wagner zvečnil jeho postavu v opere Majstri speváci norimberskí. Veľkej obľube sa tešili aj ľudové knižky, napr. o figliarovi Tillovi Eulenspiegelovi a doktorovi Faustovi.

V Poľsku:

Významným básnikom sa stal Jan Kochanowski. Múdrosťou a vtipom vyniká dielo Frašky. Bolesť nad smrťou dcérky vyjadril v zbierke básní Treny (sloven. Elégie).

V Česku:

Na charakter českej literatúry vplýval boj medzi meštianstvom a šľachtou, nástup Habsburgovcov na trón a náboženské rozpory. Vzrastali nároky na jazykovú kultúru. Jan Blahoslav vo svojej Gramatike českej sa pokúsil o vytvorenie českej gramatiky. Preložil aj Nový zákon. To bol podnet pre bratských autorov aby preložili celú Bibliu – nazvali ju Kralická biblia. Medzi prekladateľmi sa uvádza aj Slovák Pavel Jesenský. Jazyk tohto diela sa stal literárnym jazykom pre slovenských evanjelikov – biblická čeština.

Rozvoj českého humanizmu bol prerušený r. 1620, keď cisárske vojská zvíťazili v bielohorskej bitke a nastúpil politický, národný a kultúrny útlak.

Na Slovensku:

Nástup humanizmu a renesancie sprevádzali pohnuté časy tureckých vpádov, presadzovanie reformácie, a protihabsburské povstania Bočkaja a Betlena. Meštianska vrstva sama nedokázala rozvinúť renesanciu. Strediskom nového talianskeho a európskeho myšlienkového a umeleckého hnutia sa stal kráľovský dvor Mateja Korvína (v r.1465 založil Academiu Istropolitanu v BA). Školstvo poskytovalo dobrú pôdu pre latinský lit. humanizmus. Napodobňovali sa antickí autori a vypracúvali sa aktuálne témy príležitostného charakteru. humanistické básne gratulovali k sviatkom a výročiam, oslavovali úspechy, vyjadrovali sústrasť po úmrtí. V humanizme sa rodil zmysel pre konkrétnu individualitu ale typizovanie postáv pretrvávalo.

Na európsku vlnu teórií ideálnych štátov nadviazal Martin Rakovský 2 elegickými skladbami Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach a O svetskej vrchnosti. Humanistický básnik Jakub Jakobeus, žil ako exulant v PO, napísal Slzy vzdychy a prosby slovenského národa. V odbornej próze sa presadili univerzitný profesori Ján Jessenius (prvá pitva v Čechách) a Vavrinec Benedikt z Nedožier napísal Dve knihy...českej gramatiky, kde uvádza rozdiely medzi češtinou a slovenčinou a napomína na pestovanie rodnej reči a vzdelávania.

Okrem iného sa písali historické piesne, duchovná a ľúbostná poézia. Presadili sa autori ako Martin Bošňák, Štefan Komodický, Ján Jób Fanchali, Ján Silván, Eliáš Láni, Daniel Pribiš, Daniel Kyrmezer, Juraj Tranovský.