Oblečení do čiernych rúch, v strede magického kruhu, boli na svätojánsku noc "zosobášení" veľkňazom a veľkňažkou Keltského sabatu. Pre Kennealyovú to bola naozajstná láska.
Ďalší album vyšiel jako dvoj platňa.Volal sa Absolutely live. Nikto ani nebol prekvapený že obsahuje veľa nových piesní ( z nich najznámejšia je plná verzia Celebration Of The Lizard). Morrison bol vo svojich vyjadreniach o albume úprimný :"Myslím, že ide o dokument z jedného z našich dobrých koncertov. Nieje to šialene dobrý album, dá sa ale považovať za pravdivý obraz toho, čo obvykle robíme na dobrých vystúpeniach."Nikoho neprekvapilo že je to dvojalbum (v rokoch ´68 a ´69 boli na vrchole svojej slávy). Posledný album bol L.A. Woman.
Doors sa rozhodli produkovať album sami. Rozhodli sa album natočiť tam kde skúšali, chceli ho urobiť spontánne, v podstate naživo. Pribrali ďalších dvoch muzikantov - Jerryho Scheffa (basa) a Marca Benna (rytmická gitara). L.A Woman je živá neupravovaná nahrávka, je tam málo opráv. Niektoré vokáli sa nahrávali v kúpelni štúdia na Santa Monica Boulevard č. 8512 - odtiaľ je aj žartovný verš v Hyacint House : "I see the bathroom is clear" - veta ktorá behom jedného roku získala veľkú odozvu ". Titulná náhravka L.A. Woman je ódou na meto L.A. Album sa končí piesňou Riders On The Storm. Je to blues o apokalypse. Podľa časopisu Rolling Stone to bol ich najlepší album ktorý vydali. Asi si moc neuvedomovali že je ich posledný, ale Morrison sa ešte raz do štúdia vrátil - v deň svojich dvadsiatich siedmych narodenín čítal na magnetofón svoju poéziu. Nahrával štyri hodiny a pozvoľna sa opíjal. Keď skončil bol veľmi potešený a očividne mal pocit že dosiahol nejaký osobný cieľ. V eufórii súhlasil že znova bude spievať na koncertoch s Doors. Boli stanovené dva termíny-Dallas a New Orleans.
Dallaský koncert prebehol v poriadku - v predpremiére uviedli Riders on the Storm a publikum si ju hneď zamilovalo. V New Orleansu však koncertná kariéra skupiny The Doors skončila. Ray Manzarek neskorej poznamenal :" Každý, kto tam bol tú noc, si to musel všimnúť. Jim proste .. uprostred koncertu prišiel o svoju energiu. Mohli sme skoro vidieť ako z neho odchádza, visel na stojane od mikrofónu a jeho duch odlietal preč. Myslím že bol úplne prázdny." Morrison z frustrácie zo svojho upadajúceho tela opakovane buchol stojan mikrofónu o zem a potom bezvládne padol na vyvýšený podstavec bicích. Na pódiu sa už nikdy nikde neobjavil. K Jimovi sa vrátila Pam, a rozhodol sa že s ňou odíde do Paríža, aj keď exil znášal veľmi zle ("som v prvom rade Američan, potom Kalifornan a potom tiež Losangelesan").