Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mayovia, Aztékovia a Inkovia
Dátum pridania: | 16.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Hadzanar | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 732 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 13.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 22m 20s |
Pomalé čítanie: | 33m 30s |
Náboženstvo Inkov
Náboženstvo zohralo dôležitú úlohu v každodennom živote Inkov. Podľa ich predstáv boh Viracocha stvoril svet a vyformoval prvých ľudí z hliny. Mýty hovoria, že nejakým tajomným spôsobom preplával Tichý oceán. Viracocha stvoril všetkých ostatných bohov, zároveň aj hlavného boha slnka Inti. Verili, že Inti je otcom všetkých panovníkov a každý večer sa na západe v norí do oceánu. Potom ho pod zemou prepláva a vynorí sa na východe, kde zase žiari. V meste Cuzco bola postavená obetná pyramída bohovi Inti, kde sa tisícky kňazov, šamanov a bojovníkov každý deň modlili. Kňazi boli aj v každodennom živote veľmi dôležití, lebo predpovedali vojny a ličili rôzne choroby.
Sväté mestá- pre Inkov bolo veľa miest a predmetov svätými (Huacas). Patrili sem chrámy a iné sväté mestá, a všetko, čo sa dalo v prírode uctievať, napr. stromy, vysoké hory, alebo nápadne sformované skaly. Sväté mesto
Machu-Picchu bolo huacasmi obklopené. Vysoké skaly na severe a juhu a rieka Urubamba, ktorá vyliečila každú chorobu.
Bohovia a bohyne- Inti a Viracocha neboli jedinými bohmi. Inkovia, ktorí žili v suchom prostredí sa modlili k bohu Illapa. Bol bohom dažďa a búrok. Počas dlhotrvajúceho suchého obdobia chodili ľudia do miest a modlili sa v chráme určenému bohovi Illapa. Illapova sestra a pravá ruka bola bohyňa Mesiaca Mamakylia. Bohyňou boli aj bohyňa zeme a morí.
Cesty a obchod Inkov
Ríša Inkov, ktorú obyvatelia nazývali Tahuantinsuyu, mala cestnú sieť dlhšiu ako tisíc kilometrov. Po cestách bol prevážaný
tovar. Po dobití nejakej krajiny sa najprv vybudovala cesta s hlavným mestom. Cesty slúžili aj na vojenské účely. Pomocou nich sa mohli vojaci rýchlo prepraviť do všetkých kútov ríše. Cesty zabezpečovali aj prepravu medzi pohoriami a pobrežím. Vďaka cestám sa vybudovala aj informačná sieť. Vedľa ciest pre lamy a kone, boli aj bežecké chodníky. Tie využívali kráľovskí posli, ktorí so správou bežali po najbližšiu drevenú chalupu. Tu odovzdávali správu ďalej ako štafetu. Takto mohli byť správy vyslané denne do vzdialenosti okolo 250 kilometrov. Pri cestách boli stále nejaké obchody, kde sa dalo oddýchnuť.
Cestný systém- hlavné cesty začínali v meste Cuzco. Boli široké okolo 15 metrov a boli vydláždené z kameňa. Obyčajné cesty boli široké iba 2 metre a boli vydláždené slabším kameňom. Veľa ciest bolo vybudovaných už pred Inkami. Cesty, mosty a tunely budovali väčšinou obyvatelia, ktorí nedokázali platiť dane. Namiesto platenia daní pracovali.
Obchod- obchod Inkov bol kontrolovaný štátom, najčastejšie obchod s drahokamami, zlatom, striebrom a vzácnymi kovmi. Ľudia nemuseli na trhu platiť, ale mohli vymieňať tovar za tovar. 17
Nikto sa tomu nebránil. Ľudia z hôr mohli vymieňať mäso a zemiaky za
plodiny nížin, ako napríklad kukurica, vlna, fazuľa a soľ. Výmenný obchod fungoval aj so zvieratami. Najčastejšie s morskými prasiatkami.
Život v horách
Veľa Inkov sa usadilo vysoko v horách, skoro pri snežnej hranici. V tomto ťažkom území obrábali pôdu, obchodovali, cestovali a vymysleli inteligentný zavlažovací systém. Ich životnou náplňou bolo pracovať a rozvíjať sociálne a náboženské pomery. Horskí obyvatelia využívali každý meter štvorcový.
Zvieratá Ánd- Inkovia chovali morské prasiatka kvôli mäsu, ktoré jedli len na oslavy a ceremónie. K domácim zvieratám patrili aj lamy, ktorých mäso sa nejedlo veľmi často. Z lamy sa robili mäsové konzervy. Nakrájala sa lama, vysušila a dala do kamenných nádob na cestu. Lama bola veľmi vzácne zviera, tak sa väčšinou využívala len na prepravu a vlnu.