Mayovia, Aztékovia a Inkovia

Úvod

Na písanie tejto práce ma inšpirovala nemecká kniha o Mayoch, Aztékoch a Inkoch. V tejto práci sa snažím súčasnému čitateľovi priblížiť život v minulosti.
Kultúra Mayov vznikla asi roku 1000 p. n. l. Usadili sa v Strednej Amerike na poloostrove Yucatán. Je to časť dnešného Mexika a Guatemaly.
Aztékovia sa usadili v Mexiku. Ich vyspelú kultúru dobyl roku 1519 španielsky moreplavec Hernán Cortéz.
Inkovia sa usadili v Južnej Amerike na území dnešného Chille a Peru. Inkov dobyli taktiež španielski moreplavci v roku 1528 Francisco Pizzaro a Diego Almagro.

Príchod prvých obyvateľov Ameriky

Prví obyvatelia sa prisťahovali do Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a Andských regiónov už pred niekoľko tisíc rokmi. Keď sa títo skorí obyvatelia Ameriky udomácnili a začali s rozvojom poľných prác, vznikali zároveň aj nové kultúry. V Mezoamerike založili Mayovia v rokoch 250 – 900 nášho letopočtu najvyspelejšiu kultúru. Neboli však jedinými. Olmekovia budovali kolosálne sochy ich panovníkov, kým iné národy budovali mestá ako Monte Alban a Teotihuacan. Po zániku Mayov, sa zmocnili územia Toltékovia. V 12. storočí prenikli na juh krajiny Aztékovia, kde vybudovali v Strednom Mexiku ich veľkolepé hlavné mesto.

Ďalej južne, v Andskom pohorí, na území dnešného Peru, vznikli kultúry Chavinov, Nascov, Mocheov a iné národy tiahli ďalej na juh. Neskôr zosilnela jedna z týchto kultúr a vznikla gigantická ríša Inkov. Až do konca 15. storočia nevedeli Európania skoro nič o vysoko vyspelých kultúrach Severnej a Južnej Ameriky. Ale reči o zlate a neopísteľných bohatstvách prilákali španielskych a portugálskych panovníkov na začiatku 16. storočia objaviť Nový svet. Delami, strelnými zbraňami a železnými mačetami sa im v krátkosti času podarilo zničiť ríše Inkov a Aztékov.

Veľa oltárnych pyramíd, hrobiek a miest týchto vyspelých kultúr pohltil prales, alebo boli schátrané. Potom sa ale začali výskumné archeologické výpravy na obnovenie ruín a na vytvorenie si obrazu o živote ľudí a panovníkov v minulosti.

Mezoamerickí pôvodní obyvatelia

Prví obyvatelia Mezoameriky alebo Strednej Ameriky boli sťahovaví, lovili zver, zbierali rastliny a rybárčili pri pobrežiach. Boli to obyvatelia obdobia pred klasickým rozvojom kultúry Mezoameriky približne v rokoch 2000 pred naším letopočtom do roku 250 nášho letopočtu. Približne roku 1000 pred naším letopočtom sa usídlili niektoré národy v tropických pralesoch na poloostrove Yucatán a na severe dnešného štátu Guatemala. V tomto čase poznali Olmekovia pri Golfskom pobreží už kultúrne strediská a obrovské skulptúry.

Z ich stredozemia pri pobreží Mexického golfu mali Olmekovia obrovský vplyv na celé územie. Kultúra Mayov cítila na vlastnej koži tento vplyv. Obyvatelia blízko pobrežia potrebovali kamenné bloky a drahokamy z vysokohorských oblastí na výstavbu chrámov a skulptúr. Vysokohorskí obyvatelia vymieňali tieto nerasty za soľ, cukor, med a kakao. Takto vznikol dobre premyslený výmenný reťazec medzi jednotlivými, výškovo rozdielnymi oblasťami krajiny.

Výpravy, lovci, zberači prekročili pred 17 000 rokmi Berringov priesmyk z Ázie. Pokračovali ďalej na juh a osídlili všetky regióny Severnej a Južnej Ameriky.

Olmekovia- obyvatelia Golfského pobrežia začali
približne od roku 1200 p. n. l. budovať mestá a kultúrne strediská. Dve najznámejšie sú San Lorenzo a La Venta. Olmekovia zhotovovali malých bôžikov a sošky, ale zároveň aj obrovské kamenné hlavy, ktoré pravdepodobne predstavovali ich panovníkov.

Teotihuacan- antické mesto Teotihuacan dostalo jeho pomenovanie od Aztékov, ktorí objavili jeho ruiny. V ich jazyku to znamená ´´Miesto Božie´´. Mesto vzniklo asi 200 rokov p. n. l. Z malej osady sa mesto stalo stredobodom obchodných ciest. Bolo postavené ako jedna veľká šachovnica a asi v r. 500 n. l. malo 200 000 obyvateľov. O 200 rokov neskôr z veĺkej časti vyhorelo a stratilo silu a potrebný vplyv.

Zapotékovia- 500 rokov p. n. l. založili ich hlavné mesto Monte Alban v pohorí Oaxaca. V blízkosti kameňolomov mesta vytvárali terasovité polia, kde pestovali výživné rastliny. Skorí Zapotékovia museli mať kontakt s poslednými Olmékmi.
Poľné práce Mayov

Najväčšia časť Mayov boli roľníci. Na získavanie ornej pôdy museli klčovať lesy. Museli hľadať tiež cesty na zavodňovanie polí. Vymysleli tzv. AKVADUKT. Je to spôsob prepravy vody na veľké vzdialenosti. Mayovia nevyužívali žiadne poľnohospodárske zvieratá ako napríklad kone, ale boli závislí od svojich síl.

Pestované rastliny- kukurica, fazuľa a tekvica boli najdôležitejšími pestovanými rastlinami Mayov. Väčšina roľníkov pestovala to, čo jeho rodina potrebovala, no neskôr začali pestovať aj bavlnu a kakao, ktoré sa dali dobre vymeniť. V záhradách Mayov sa nachádzali rôzne tropické druhy ovocia ako papaya, sapotilli a avokádo. Sladké zemiaky a chilli papričky sa pestovali tiež.

Lov a rybolov- Mayovia lovili divú zver ako napríklad jelene, zajace a pekaris, zver podobná našej divej svini. Zväčša ich lovili šípmi a lukom. Do pascí lovili zvieratá aktívne v noci. Napríklad tapíre. Pri pobreží používali lovci siete a háky.

Jedlá- Čas na hlavné jedlo bol neskoro popoludní, keď prichádzali muži z polí a lovu. Ženy sa zaoberali varením skoro celý deň. Najprv jedli muži, až potom ženy s dievčatami. Zvyšky sa potom dojedali na raňajky.

Kalendár a písmo
O Mayoch sa môžeme dozvedieť tak veľa preto, lebo si vyvinuli vlastné, obrázkové písmo. Na steny domov, chrámov a palácov vyrývali knihy a podpisy. Tie vydržali omnoho dlhšie ako ich neskoršie knihy z kôry (prvého papiera), pretože tie boli po príchode Španielov väčšinou zničené. Ale aj texty v domov zmazala voda a tie, ktoré sa zachovali, boli ťažko rozlúštiteľné.

Kalendár- Mayovia poznali číselný systém a dva kalendáre. Letný kalendár a predpovedajúci kalendár. Každý mal iný počet dní a zhodovali sa len každých 52 rokov.

Prvý sa zakladal na obehu Zeme okolo Slnka a mal 365 dní. Ich rok sa rozdeľoval na 18 mesiacov a v každom bolo 20 dní. Zároveň mali v roku 5 dní, ktoré pre nich znamenali dni nešťastia. Druhý kalendár bol predpovedajúci, ten mal 260 dní. Mesiac mal 20 dní, ktoré boli každé kombinované číslami 1 – 13. Vedeli si vypočítať, ktorý deň je šťastný, alebo nešťastný.

Astronómia- kňazi Mayov boli zároveň aj astronómmi. Pravdepodobne určovali pomocou prekrížených palíc pozíciu hviezd z vrcholov chrámov. Pozorovali umiestnenie Slnka, Mesiaca a hviezd. Vedeli presne vypočítať, ako dlho trvá, kým Mesiac obehne raz Zem, alebo Zem obehne raz okolo Slnka. Vedeli zostaviť tabuľky, kedy nastane zatmenie Slnka.

Náboženstvo Mayov

Mayovia verili, že veci v prírode ako stromy, skaly, boli obývané duchmi, so zázračnými silami. Uctievali veľa bohov, v podobe ľudí, alebo zvierat. Verili, že boh slnka každý deň musí prekročiť oblohu, kým nepríde do temnoty, kde sa z neho stane čierny jaguár. Verili, že žijú na obrovskej korytnačke, a že ich svet nie je jediný.
Bohovia a bohyne- náboženstvo Mayov bolo mnohobožstvo. Vyznávali veľa bohov a bohýň.
Najvýznamnejším bol pre nich boh Itzamma, o ktorom si mysleli, že vymyslel umenie písma a je pánom myslenia. Jeho ženou bola Ixchel, bohyňa tkáčstva a narodenia.

Šamani a kňazi- Mayovia boli tvrdo presvedčení o tom, že ich životy ovplyvňujú rôzny duchovia. Ich šamani a miestni liečitelia boli úzko spätí s ríšou duchov. Verili, že šamani dokážu odohnať zlých duchov a vyliečiť chorých. Na základe svojho kalendára dokázali určiť vhodný čas na sejbu a lov. V malých osadách bol šaman zároveň aj vládca.

Obrady a ceremónie- rituály religióznych ceremónií boli uskutočňované miestnym chrámovým kňazom. Veľmi významné boli obety pre bohov. Kňazi prinášali soškám bohov jedlá a nápoje. Každý mesiac sa slávil, ale najväčšia oslava bola na začiatku nového roka. Vtedy si obyvatelia čistili domy a pripravovali slávnostné jedlá. Tanec zohral pri oslave vždy najväčšiu úlohu. Pri každej príležitosti sa tancovali iné tance. Muži a ženy tancovali oddelene.

Život po smrti- podľa predstáv Mayov človek po smrti klesne do podsvetia Xibalba. Prechádzalo sa deviatimi úrovňami. V každej úrovni vládol iný boh. Najlepší bol raj a najhoršie peklo. Vládcovia, bojovníci, ktorí zomreli vo vojne a ženy našli svoj pokoj v raji a tí, ktorí spáchali niečo veľmi zlé skončili v pekle, kde boli mučení.

Chrámy Mayov

Mestá Mayov, ako napríklad Copan v Hondurase, sa stavali okolo kultúrnych stredísk. V takýchto mestách sa nachádzali kráľovské paláce a chrámové pyramídy. Iba kňazi sa mohli dostať do najvyššie položenej miestnosti pyramídy, kde vykonávali obrady a uctievali bohov. Zároveň vykonávali na najvyššie položenom mieste astronomické pozorovania. Archeológovia objavili, že tieto pyramídy boli hrobkami kráľov, kráľovien a vysokopostavených kňazov. Iní, napr. významní vedci boli pochovávaní v iných menších hrobkách a pyramídach.

Čo robili ľudia v chrámoch- najviac chrámov slúžilo na zabíjanie obetí bohom. Obeťami boli zvieratá i ľudia zatratení bohom, napr. vojnoví väzni. Niektorí boli spustení dolu schodmi chrámu, niektorí zase hodení na obetnú skalu.

Pyramídy Mayov- práca na pyramídach Mayov niekedy trvala aj niekoľko desiatok rokov. Chrámy sa vždy prestavali na väčšie. Najčastejšie sa pyramídy stavali z vápenca. V blízkosti mesta Copan sa použili kamene zo sopky. Špička pyramídy bolo posvätné miesto. Nachádzala sa tam obradná sieň. Na schodoch jednej z pyramíd v meste Copan bolo na každom schode vyryté meno panovníka, ktorý tu vládol.

Sochy Chacmool- pololežiaca soška Chacmool, drží v rukách kamennú misku. Pravdepodobne slúžila na to, aby prijal boh obeť, do misky vložili srdce obete. Soška Chacmool, ktorá bola objavená pri meste Chichen Itza v Mexicu, zodpovedala času neskorých Mayov.

Spoločenstvo Mayov

Panovníci Mayov žili s rodinou a sluhmi v kamenných palácoch neďaleko kulturnych stredísk mesta. Osadám v blízkosti mesta vládol panovník mesta. Vysoko postavení kňazi a bojovníci pomáhali panovníkovi pri vládnutí a ochrane krajiny. Takýmto spôsobom bohatli mestá ako napríklad Copan a Tikal.

Rodina- spoločenstvo Mayov sa zakladalo na vzťahoch v rodine. Manželstvo bol dôležitý obrad a mená detí sa určovali podľa mien otca a mamy. Keď sa mladý muž oženil, strávil určitý čas pri rodičoch nevesty. Potom musel postaviť dom v blízkosti rodičovského domu. Vojnová taktika- mestské štáty Mayov viedli obvykle medzi sebou vojnu. Niekedy bojovali za účelom rozšíriť územie, ale zväčša išlo o získanie vojnových zajatcov a otrokov, ktorí boli neskôr obetovaní bohu. Samotní králi sa zúčastňovali vojen, no keď ich chytili a uväznili, väčšinou sa nevrátili živí naspäť. Dokonca aj najsilnejšie mestá môžu padnúť. Takto bolo dobyté silné mesto Tikal 562 bojovníkmi malého mesta Calakmul.

Mestské štáty- mestá a susedné územia kráľa boli rôzne veľké. Niektoré, napríklad Bonampak, boli malé mestá a dostali sa do nadvlády iných, veľkých štátov. Iné, ako Copan a Palenque boli veľké. Centrum Tikal bolo najväčšie objavené mesto Mayov. Zaberalo plochu 12 kilometrov štvorcových, ale jeho sila mala svoje účinky aj oveľa ďalej. Malo dokonca 70 000 obyvateľov.

Vzostup Aztékov

Niekdajší Aztékovia, kočovníci a lovci, sa usadili na severe Mexica. V 12. storočí sa tento bojovný ľud dostal až do pohorí na juhu Mexica. Vládca Aztékov ponúkal okolitým mestským štátom svojich bojovníkov ako platených vojakov- ŽOLDNIEROV. Podľa aztéckej legendy, tí bojovníci, ktorí sa stali žoldniermi, po vojne museli hľadať znamenie. To znamenie bol orol, sediaci na kaktuse s hadom v zobáku. Znamenalo to, že sa tam mali usadiť a strážiť toto územie. V roku 1325 našiel jeden kmeň toto znamenie. Bolo na močiaristom ostrove v Texickom jazere. Usadili sa tam a vybudovali osadu menom Tenochtitla. Vysušili pôdu a postavili vodné hrádze okolo mesta. V roku 1400 bolo mesto Tenochtitla najvýznamnejším v Aztéckej ríši a stalo sa aj hlavným mestom Aztékov.
Tenochtitla sa vyvinula na ostrovné mesto, ktoré bolo spojené kanálmi do štyroch štvrtí. V strede každej štvrti sa nachádzalo kultúrne centrum. Na znak vďačnosti bohovi slnka a vojny Huitzilopochtlovi postavili obrovskú kamennú pyramídu. Keď Aztékovia zväčšovali svoje územia, Aztécka ríša zaberala takmer celé Stredné Mexico. Hlavné mesto Tenochtitla sa stalo husto zaľudneným mestom a malo okolo 300 000 obyvateľov.

Aztécka dedina

Aztécke dediny sa nachádzali blízko polí, na ktorých pracovali muži. Mnohé z nich boli len malé dedinky, v ktorých nežilo viac ako 50 rodín. Jednoduché domy boli postavené z hlinených tehál, alebo z prútia zmiešaného s hlinou. Veľa rodín žilo iba v jednej miestnosti, kde na prútených kobercoch jedli, sedeli a spali. Podľa majetku si neskôr stavali miestnosti na spanie a umývanie. Ženy celý deň ostávali v dedine, kde varili, prali, tkali koberce a starali sa o výchovu a obživu detí. Remeselníci väčšinou pracovali pod holým nebom, ale vo väčších mestách vlastnili veľké dielne.
Náboženstvo Aztékov

Aztékovia verili, že žijú v piatej dobe - dobe slnka a to preto, lebo predchádzajúce doby zničili napríklad šelmy, víchrice, oheň a povodne. Verili, že toto obdobie zanikne vďaka slnku, ktoré vyvolá obrovské zemetrasenie. Aztékovia verili vo viacerých bohov a dávali im krvavé obete, aby ich sily ostali rovnako silné a aby udržali bohovia svet v rovnováhe. Toto bol dôvod, prečo v každej kultúre zohrali obete veľkú úlohu. Tieto rituály boli vykonávané kňazmi, ktorí mali neupravené vlasy, tmavé oči, hrôzostrašný pohľad, ale v aztéckej kultúre mali vysoké postavenie v spoločnosti.

Kňazi- aztécki kňazi neboli zodpovední len pre rituály a ceremónie, ale patrili im aj školy a umelecký život mesta. Často pochádzali z kráľovského rodu.Dvaja aztécki veľkňazi mali postavenie hneď za vládcom.
Patrili im chrámy bohov Huitzilopochtli
a Tlalov, na špičkách ktorých mali vlastné tróny. Často boli nízkopostavení kňazi aj bojovníkmi, ktorí vo vojne niesli obrazy a sochy svojich bohov. Aztékovia mali tiež kňazov- ženy, ktoré sa modlili k bohom kukurice a zeme.

Aztécky kalendár- Podobne ako Mayovia, aj Aztékovia mali dva kalendáre. Predpovedajúci, ktorý mal 260 dní, bol predpovedaný kňazmi a mal veľký náboženský význam. Slnečný kalendár mal 365 dní a bol používaný pri každom ročnom období ako kalendár sejby a lovu . Tieto kalendáre sa zhodovali každých 52 rokov. Vždy v čase zhody kalendárov, sa prichystala obrovská oslava.

Mytológia- Aztékovia videli Zem ako plochú dosku, ktorá bola obklopená morom a veľký strom nesie ťarchu neba. Verili, že človek bol stvorený v ich tzv. 5. dobe. Dobe slnka. Veria v bohov stvoriteľov. Verili v to, že

boh Quetzalcoatl odišiel do podsvetia a priniesol na zem niekoľko kostí. Oblial ich svojou krvou, pomlel ich na prach a vyformoval prvých ľudí.

Ľudské obete- zvolené ľudské obete museli vyjsť po schodoch až na vrch obetnej pyramídy. Potom kňaz položil hruď obete na obetnú skalu a ostrým kameňom jej prepichol srdce, ktoré následne vybral z tela. Niektorí ostrým kameňom prerezali obeti hrudný kôš a vytrhli srdce. Srdce bolo totiž najvzácnejšie, čo v tej dobe mohli bohom z človeka obetovať. Vytrhnuté srdce položili na kamennú misku a telo mrtvého pustili dole schodmi. Nakoniec sa z tela vybralo mäso a pri danej príležitosti sa zjedlo.


Aztécke rituály

Aztécke spoločenstvo sa delilo na 4 skupiny:

1. vládcovsky rod
2. zástupcovia vládcu, kňazi a šamani
3. obyčajný ľud
4. otroci

Každá rodina mala svoj vlastný kus pozemku.Obyčajný ľud si obrábal pôdu sám, kým vládcovia si nechali obrábať pôdu otrokmi a obyčajným ľudom. Najčastejšie sa stávali ľudia otrokmi tak, že sa zadĺžili, alebo boli pristihnutí pri krádeži. Skoro všetci aztécki chlapci sa učili v škole ako sa zaobchádza so zbraňami a už od dovŕšenia 15-ich rokov sa zapojili do armády. Vedeli, že víťazní vojaci boli vždy odmenení pôdou alebo otrokmi.

Deti- aztécke deti museli pomáhať svojim rodičom pri domácich prácach. Malé deti zbierali drevo na oheň a chodili po vodu. Staršie deti niesli ťažký tovar na trh, alebo ho niesli nepredaný naspäť domov. Chlapci pomáhali otcovi na poli a dievčatá pomáhali mame pri varení a tkaní kobercov. Rodičia boli prísni: neposlušné deti mohli hodiť do tŕnia, alebo ich držali nad ohňom, do ktorého hodili chilli papričky, ktoré v ohni vytvoria obrovský dym.

Loptové hry- ako aj Mayovia aj Aztékovia poznali loptové hry. Hralo sa na vysokom, krivom ihrisku, ohraničenom nízkym múrom. V hre boli 2 družstvá. Cieľom hry bolo malú loptu z tvrdej gumy trafiť do kamenného otvoru a pritom sa prebojovať cez celé, šikmo položené ihrisko. Platné hody sa započítavali. Hráči triafali loptu predlaktím, ramenom, lakťom alebo panvou. Často dochádzalo k zraneniam. Historici predpokladajú, že táto hra bola súčasťou náboženských osláv, alebo rituálov.
Pred Inkami

Lovci a zberači sa dostali pred 11 000 rokmi, a možno ešte skôr, cez hory, pralesy, údolia a púšte do Južnej Ameriky. V tom období dochádzalo

k otepľovaniu atmosféry Zeme. Sneh upadol aj v Andách, preto sa tieto kmene usadili medzi Andami a pobrežím Tichého oceána. Obrábali pôdu, stavali dediny a asi r.1000 p. n. l. vznikali aj nové kultúry. V nasledujúcich 2000 rokoch sa preslávili kultúry Chavin, Nasca a Moche, no vzápätí zase upadli

a neskôr ich prebrali Inkovia. Inkovia začali uctievať kráľov kmeňa Chimu ako svojich bohov. Kmeň Chimu bola posledná z kutúr pred Inkami. Inkovia pozmenili kultúru Chimu, ale prebrali z väčšej časti ich každodenný život.

Chimu- okolo 800 n. l. vytvorili Chimuovia svoju ríšu. Pred Inkami bola najväčšia v tomto regióne. Mali veľké hlavné mesto Chanchan. Bolo umiestnené pri pobreží Tichého oceána. Žilo tu množstvo remeselníkov a obchodníkov. Chimuovia rozširovali svoje územie bojom, a tak sa stali susedmi a rivalmi Inkov. V roku 1470 sa podarilo Inkom poraziť ríšu Chimu. Vyrabovali Chanchan a celú ríšu. Zobrali všetky vzácnosti mesta i ríše.

Pochovanie Inkov

Keďže Inkovia verili v posmrtný život, vykonávali veľmi precízne pohreb a hrobku vytvárali s veľkou námahou. Nakoniec, Inkovia mali najkrajšie pohrebiská. Pohreb a hrobka sa určoval podľa bohatstva, pozície v spoločnosti a bydliska. Inkovia vedeli, že mrtví prežijú v suchu a zime.
Preto ich pochovávali do jaskýň, vysoko položených v horách. Niekedy ich pochovali na vrchole hory. Obyčajní ľudia boli pochovaní v piesku, v muldách. Niektorí boli pochovaní iba do otvorenej skaly a tá sa prikryla lístím. Bohatí obyvatelia mali veľkolepé hroby.

Náboženstvo Inkov

Náboženstvo zohralo dôležitú úlohu v každodennom živote Inkov. Podľa ich predstáv boh Viracocha stvoril svet a vyformoval prvých ľudí z hliny. Mýty hovoria, že nejakým tajomným spôsobom preplával Tichý oceán. Viracocha stvoril všetkých ostatných bohov, zároveň aj hlavného boha slnka Inti. Verili, že Inti je otcom všetkých panovníkov a každý večer sa na západe v norí do oceánu. Potom ho pod zemou prepláva a vynorí sa na východe, kde zase žiari. V meste Cuzco bola postavená obetná pyramída bohovi Inti, kde sa tisícky kňazov, šamanov a bojovníkov každý deň modlili. Kňazi boli aj v každodennom živote veľmi dôležití, lebo predpovedali vojny a ličili rôzne choroby.

Sväté mestá- pre Inkov bolo veľa miest a predmetov svätými (Huacas). Patrili sem chrámy a iné sväté mestá, a všetko, čo sa dalo v prírode uctievať, napr. stromy, vysoké hory, alebo nápadne sformované skaly. Sväté mesto
Machu-Picchu bolo huacasmi obklopené. Vysoké skaly na severe a juhu a rieka Urubamba, ktorá vyliečila každú chorobu.

Bohovia a bohyne- Inti a Viracocha neboli jedinými bohmi. Inkovia, ktorí žili v suchom prostredí sa modlili k bohu Illapa. Bol bohom dažďa a búrok. Počas dlhotrvajúceho suchého obdobia chodili ľudia do miest a modlili sa v chráme určenému bohovi Illapa. Illapova sestra a pravá ruka bola bohyňa Mesiaca Mamakylia. Bohyňou boli aj bohyňa zeme a morí.

Cesty a obchod Inkov

Ríša Inkov, ktorú obyvatelia nazývali Tahuantinsuyu, mala cestnú sieť dlhšiu ako tisíc kilometrov. Po cestách bol prevážaný
tovar. Po dobití nejakej krajiny sa najprv vybudovala cesta s hlavným mestom. Cesty slúžili aj na vojenské účely. Pomocou nich sa mohli vojaci rýchlo prepraviť do všetkých kútov ríše. Cesty zabezpečovali aj prepravu medzi pohoriami a pobrežím. Vďaka cestám sa vybudovala aj informačná sieť. Vedľa ciest pre lamy a kone, boli aj bežecké chodníky. Tie využívali kráľovskí posli, ktorí so správou bežali po najbližšiu drevenú chalupu. Tu odovzdávali správu ďalej ako štafetu. Takto mohli byť správy vyslané denne do vzdialenosti okolo 250 kilometrov. Pri cestách boli stále nejaké obchody, kde sa dalo oddýchnuť.

Cestný systém- hlavné cesty začínali v meste Cuzco. Boli široké okolo 15 metrov a boli vydláždené z kameňa. Obyčajné cesty boli široké iba 2 metre a boli vydláždené slabším kameňom. Veľa ciest bolo vybudovaných už pred Inkami. Cesty, mosty a tunely budovali väčšinou obyvatelia, ktorí nedokázali platiť dane. Namiesto platenia daní pracovali.

Obchod- obchod Inkov bol kontrolovaný štátom, najčastejšie obchod s drahokamami, zlatom, striebrom a vzácnymi kovmi. Ľudia nemuseli na trhu platiť, ale mohli vymieňať tovar za tovar. 17
Nikto sa tomu nebránil. Ľudia z hôr mohli vymieňať mäso a zemiaky za
plodiny nížin, ako napríklad kukurica, vlna, fazuľa a soľ. Výmenný obchod fungoval aj so zvieratami. Najčastejšie s morskými prasiatkami.
Život v horách

Veľa Inkov sa usadilo vysoko v horách, skoro pri snežnej hranici. V tomto ťažkom území obrábali pôdu, obchodovali, cestovali a vymysleli inteligentný zavlažovací systém. Ich životnou náplňou bolo pracovať a rozvíjať sociálne a náboženské pomery. Horskí obyvatelia využívali každý meter štvorcový.
Zvieratá Ánd- Inkovia chovali morské prasiatka kvôli mäsu, ktoré jedli len na oslavy a ceremónie. K domácim zvieratám patrili aj lamy, ktorých mäso sa nejedlo veľmi často. Z lamy sa robili mäsové konzervy. Nakrájala sa lama, vysušila a dala do kamenných nádob na cestu. Lama bola veľmi vzácne zviera, tak sa väčšinou využívala len na prepravu a vlnu.

Ríša Inkov

Okolo roku 1100 bol kmeň Inkov len jeden z viacerých kmeňov v Andách. V roku 1438 nastúpil na trón panovník Pachacuti. Pachacutimu sa podarilo rozpadnutú krajinu zase spojiť a obnoviť jej pôvodnú silu. V zlatej ére mala ríša Inkov okolo 12 miliónov obyvateľov. Z nich malo krv Inkov asi len 40 000, ale podarilo sa im nemožné. Vytvorili najväčší Andský štát.

Cuzco- hlavné mesto. V jazyku Inkov, čiže v jazyku quechua Cuzco znamená pupok. Toto mesto nazvali pupkom sveta preto, lebo sa nachádza v strede ríše. Cuzco sa nachádza v peruánskych Andách v nadmorskej výške 3500 metrov nad morom. V roku 1100 vytvoril toto mesto panovník Manco-Capac, a neskôr za vlády Pachacutiho sa stalo hlavným mestom.

Zánik ríše- keď roku 1527 panovník Huayana Capac zomrel a neurčil zo svojich dvoch synov nástupcu, začali sa hádky o trón. Huascar vládol v meste Cuzco a jeho brat Atahualpa mal obrovské vojsko na severe krajiny. Atahualpa zvíťazil nad svojím bratom a stal sa panovníkom Inkov v roku 1532. Občianska vojna oslabila krajinu, preto ju španielsky dobyvatelia v krátkosti času dobyli.

Španielska nadvláda

V roku 1519 sa doplavila malá španielska flotila k pobrežiu dnešného Mexika. Hernán Cortéz obdivoval aztécku kultúru, ktorú tam našiel. Až po dvoch rokoch dobyli nádherné mesto Tenochtitlan. Po tejto udal osti Aztékovia už nekládli žiaden odpor a kultúra Aztékov zanikla. V roku 1528 v Južnej Amerike Francisco Pizzaro a Diego Almagro dobyli ríšu Inkov. Síce sa niekoľko rokov bránili, ale krajina bola súdená na zánik. Tieto tri dobyvateľské výpravy sa uskutočnili rýchlo, brutálne a bezohľadne. V krátkosti času zanikli 3 veľmi vyspelé kultúry.

Smrteľné choroby- po príchode Španielov, vznikli nové, zmutované choroby, ktoré nevedeli liečiť ani Inkovia, ani Mayovia a ani Aztékovia. Španieli napríklad priniesli ovčie kiahne, ktoré tu pred ich príchodom neexistovali. Táto choroba mala katastrofálne účinky. V niektorých krajinách zabila až dve tretiny obyvateľstva.

Francisco Pizzaro- španielský dobyvateľ. Podarilo sa mu dobyť silnú ríšu Inkov iba so 62 vojakmi na koni a 198
pešiakmi. Pizzaro uväznil vládcu Atahualp. Za jeho slobodu požadoval miestnosť naplnenú zlatom. Inkovia mu dali obrovské vrecia zlata. Pizzaro ale svoj sľub nedodržal. Zabil Atahualu. Po smrti panovníka sa Inkovia nedokázali brániť, a tak ich Pizzarov krátkosti času dobyl.

Hernán Cortéz- bol vynikajúci, ale brutálny vojak. Keď sa vynoril pri pobreží dnešného Mexika, nechal spáliť všetky lode, aby sa nemohol nikto vrátiť. Vyhral vojnu nad kmeňom Tlaxcalan a prehovoril ich, aby sa pripojili na jeho stranu vo vojne proti Aztékom. Tak sa aj stalo a Hernán Cortéz dobyl ríšu Aztékov.