Recenzia filmu - Hostel

1 Úvod

Kultúra je viacrozmerný fenomén, a tak sa aj prejavuje. Vplýva na všetky časti prírodného aj spoločenského života. Má v sebe náboj tvorivosti, schopnosti zhromažďovania aj uvoľňovania energie pre aktivitu človeka.

1.1 Filozofia kultúry

Kultúra patrí vo svojej podstate do sféry duchovnej a týka sa vnútorného obohacovania sa jednotlivého človeka. Prejavuje sa ako pocitová aj intelektuálna požiadavka, bez ktorej by človek prestal osobnostne rásť. Kultúra je tak neustálym zdrojom myslenia, tvorí individualitu človeka a zušľachťuje ho, keďže obohacuje hodnoty jeho osoby a osobnosti. Tak sa stáva stupeň kultúrnosti človeka vyjadrením miery jeho poľudštenia. Kultúra pomáha oslobodzovať od rôznych závislostí, pomáha voľnejšie myslieť, uvažovať aj pri získavaní informácií a pri tvorbe inovácií. Nik nemôže zabrániť slobodnému mysleniu. Vo svojom vedomí si môže človek vytvárať neobmedzené úvahy. Pre jeho konanie a konkrétne skutky sú však podstatné závery, ku ktorým človek dochádza a ktoré si zo svojich úvah zvolí. Princípy duchovného života vytvárané kultúrnymi zámermi sa pohybujú na báze demokratických hľadísk, pretože si človek môže zvoliť také závery, aké mu vyhovujú.

Vývoj spoločnosti je založený na tvorivej aktivite každého jedinca. Aj keď časť konkrétnych skutkov človeka môže mať vecne či časovo obmedzený zmysel, predsa len veľké množstvo činov v danej spoločnosti zostáva a napomáha tomu, aby bolo naše spoločenstvo účinné a efektívne. Preto je kultúra spojnicou nielen medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, ale aj spojnicou medzi pohybmi rôznych spoločností. Je tiež spojivom medzi subjektívnymi snahami a zámermi jednotlivého človeka na jednej strane a celkovými spoločenskými procesmi. Preto je tiež ľahšie a bezpečnejšie prorokovať či prognózovať, ako bude svet vyzerať o sto rokov, než ako bude vyzerať o rok. Proroctvo do zajtrajška je najriskantnejšie zo všetkých možných prognóz. Predsa však platí, že zajtrajším bude to, čo sa udrží z dneška. Ak máme dobrú vedu, umenie, informatiku či knihovedu dneška, bude to určite aspoň trochu aj veda, umenie, informatika a knihoveda zajtrajška.


2 Recenzia filmu

Vybral som si recenziu filmu, pretože k filmu mám ja osobne najbližšie a mám ho aj najradšej spomedzi iných kultúrnych podujatí. Myslím, že film je pre dnešnú generáciu najdostupnejší a najlacnejší kultúrny zážitok vôbec. A v meste akým je Poprad asi aj najrozšírenejší. Týmto nechcem povedať, že film je najlepšia a najideálnejšia forma strávenia voľného času alebo poučenia sa, iba popisujem realitu. Filmy by som rozdelil ja ako obyčajný rádový požívateľ takejto formy kultúry na filmy kvalitné – dobré a na filmy menej kvalitné, nechcem povedať zlé ale hovorme im filmy s nízkou kultúrnou kvalitou. Pozriem si veľa filmov a nie vždy sa mi dostanú „pod oči“ kvalitné. Nedávno napríklad som si pozrel ospevovaný, veľmi navštevovaný a hlavne medializovaný film. Jeho tvorcom je americký režisér, ktorý sa snažil ukázať svetu Slovensko. Áno snažím sa o recenziu na film Hostel.

2.1 Hostel

Hostel ako som už spomenul vyššie sa odohráva na Slovensku, nakrútený bol v Českej republike. Autor sa snažil o autentickosť prostredia. Vykresľuje pritom Slovensko a hlavne slovenské dievčatá ako pred 10 až 20 rokmi. Nechýbajú staré autá, rozobraté budovy, zbúraniská a zastarané vlaky. Prostredie v ktorom film vznikal je špinavé, všade vládne prašná a pochmúrna atmosféra. Celé to začína ako výlet troch kamarátov po Európe. Cestujú hlavne po baroch, salónoch a diskotékach a hľadajú zábavu. Niekto im poradí práve Slovensko, že tam nájdu čo hľadajú. Vydajú sa na cestu starým vlakom a prichádzajú do opustenej stanice s českým nápisom a českým hlasom v pozadí. Vraj Bratislava! No vo filme nájdeme mnoho takýchto chybičiek, ktoré spozná iba našinec. Kamaráti sa ubytujú v hoteli, spoznajú sa so slovenskými dievčatami, ktoré ich vytiahnu na party. Na nej znejú známe slovenské pesničky, podáva sa alkohol a v neposlednom rade aj tvrdé drogy. Ďalšie scény filmu sú plné sexu, ohavností, opitých a zdrogovaných mladých ľudí. Dievčatá slúžia ako návnady na turistov a unášajú ich pekne jedného za druhým do starej továrne za mestom. A tam to všetko začína. Film sa spočiatku tvári ako nevinný výlet, no potom prerastá do ohavností, násilia a vraždenia obyčajných ľudí túžiacich po zábave. Všade plno krvi, odrezaných rúk a nôh, zbytočného týrania a vraždenia. Do deja vstupujú nemeckí „doktori“ a „porcujú“ turistov na vývoz orgánov. Jednému z kamarátov sa podarí uniknúť a pomstí sa chlapovi, čo im poradil cestu na Slovensko. Dej je veľmi plytký, ba povedal by som, že písaný na kolene a vymyslený za maximálne 2 hodiny.

2.2 Vlastný názor

Film ako taký, je priemernej kvality. Ak to má byť horor tak je vysoko podpriemerný. No za tie peniaze čo sa do neho investovalo, je ale až veľmi dobrý. Slovensko je stvárnené ako krajina bez právneho systému, kde policajti sú iba bábky v rukách nemecko-ruskej mafie. Celé mesto je ako nejaká česká dedina v horách, autá sa používajú zásadne Lady, Volgy a limuzíny Tatry T613. Dokonca niet stopy ani po Škodovkách. Slováci rozprávajú výhradne česko-rusky a na ulici vás chce okradnúť tlupa cigánskych detí. Herci sú priemerní až podpriemerní. Horor nezaujal ničím okrem brutality, kedy som musel na chvíľu odvrátiť zrak. Napätie vo filme nebolo prakticky žiadne. Hudba taktiež nestála za veľa, dialógy a efekty ako som už spomínal sú vymyslené za pár minút.

2.3 Kultúrne vnímanie filmu

Kultúrnu hodnotu filmu som si akoby ani nevšimol. Mám rád filmy všetkých žánrov ale tomuto by som nepripísal titul horor. Skôr je to podpriemerný americký odpad, ktorý uráža nás Slovákov a skresľuje skutočnosť. Je zaujímavé, že sa na jeho výrobe podieľali aj „bratia češi“, ktorí sa chytia akoby každej príležitosti potupiť a zohaviť Slovensko a hlavne jej obyvateľov. Tiež tradície, zvyky a dokonca aj svetoznáme pesničky od našich domácich autorov. Je to navštevovaný film pre jeho zmedializované scény, ktoré priťahujú milióny divákov do kín. Ak by kritika nebola taká silná určite by to bol jeden z najhorších prepadákov vôbec. Po zhliadnutí filmu som si povedal, že som zabil jeden a pol hodiny, ktoré sa dali stráviť úplne ináč. No sila ľudí a medializácie je asi prisilná na mňa a moju vôľu. Celkovo som z toho filmu nemal žiaden kultúrny zážitok. Skôr smútok z toho, že turisti a vôbec celý svet po zhliadnutí filmu môže zmeniť svoj názor na Slovensko ako krajinu a nebude ju chcieť nikdy navštíviť. No možno sa mýlim a to by bol ten lepší prípad a síce, že vzrastie návštevnosť našej krajiny už len pre jej exotické stvárnenie v americkom filme.

3 Záver

Zistil som, že nie všetko čo má v názve kultúra alebo kultúrne je naozaj prínosom. Dnes sa za kultúru považuje hocičo. Podľa mňa kultúra by mala mať a zanechať v ľuďoch nejakú hodnotu, svojho ducha. Nie návštevnosť, mediálny ohlas alebo rozprávanie ľudí tvorí hodnotu kultúry. Ale my ľudia musíme vytvoriť kultúru, ktorá by bola hodnotnou a povzbudzujúcou. Prínosom pre nás! Aj keď je vo svete súboj a súperenie o prvenstvo a bohatstvo, takto nikdy nezanecháme za sebou tak cennú kultúru ako naši predkovia. Preto by sme sa mali zamyslieť či sme na správnej ceste a či chceme aby tie ďalšie generácie mali aj z tej našej nejaký osoh.