Fotografia bola objavená v roku 1839. Vznik fotografie súvisí s technickým pokrokom je pokračovaním duchovného vývinu človeka v období vrcholného romantizmu. Termín fotografia je odvodený z gréckeho slova „písanie svetlom“.
Fotografiu môžeme rozčleniť na informatívnu a emocionálnu.

Informatívnou fotografiou nazývame dokumentárne, vedecké, reprodukčné, reportážne, propagačné snímky. Ich úloha je rozširovať poznávanie človeka.

Emotívna fotografia tiež zobrazuje správy zo skutočnosti, ale tie podáva tak, že pôsobia na cítenie vnímateľa, obohacujú ho svojou estetickou štylizáciou. Emocionálny efekt vyvolávajú línie, tvary, tóny, svetlo, kompozícia, farby. Sila filozofickéhoobsahu, myšlienka pôsobí na človeka cez citové vnímanie. Tu hovoríme o umeleckej fotografii. Súčasťou mnohých fotografií je zároveň informácia i emócia.

V každom umeleckom diele sa rozlišuje obsah a forma. Obsahom je ideovo-emocionálny význam a zmysel diela, formou je materiálno-predmetné stvárnenie tohto obsahu. Výrez zo skutočnosti, tvary, farba, kompozícia, štruktúra predmetu, osvetlenie, voľba prístroja a optiky, materiálu, filtre, ostrosť – sú formálne prvky fotografie a zároveň sú i nositeľmi obsahu, myšlienky. Obsah je teda vyjadrený určitým usporiedaním výtvarných prvkov. Autor fotografie využíva napr. Svetelné kontrasty, tvary predmetov, harmóniu fareb na vyjadrenie určitej nálady, myšlienky.

Stručné dejiny fotografie

Obdobím predhistórie fotografie môžeme nazvať prvé pokusy, tzv. Heliografiu (Niepce) a dagerotypiu (Daguerre 1939). Technicky zložitým spôsobom sa dagerotypiou dali zhotoviť pomerne dokonalé snímky, ktoré sa nedali rozmnožovať. V Anglicku roku 1935 vytvoril inú techniku zachytenia svetelných obrazov Talbot – techniku kalotypie – talbotypie.
Bol to D.O.Hill u ktorého prvýkrát v dejinách fotografie môžeme hovoriť o umeleckých fotografiách. V päťdesiatych rokoch došlo k ďalším technickým pokrokom