Želmíra Duchajová-Švehlová 1880-1955

Svoj široký vzdelanostný základ a prehľad nasmerovala k modernému výrazu a ako najvernejšia nasledovníčka sa zaradila medzi nepočetnú skupinu impresionistov. Akademizmu iných umelcov konkurovala impresionistickým záujmom o výtvarné zužitkovanie slnečného svetla v susedstve jej obydlia.
„Okolo modelu“, „Pri káve“

Zakladateľská generácia moderného umenia

Najväčší rozmach zaznamenalo komorné maliarstvo. Uplatnil sa v ňom sociálno-kritický prúd. V tvorbe rezonuje trpká skúsenosť svetovej vojny. Maliarstvo využívalo aktuálne podnety viacerých výtvarných prúdov, najmá expresionizmu, kubizmu a futurizmu.
Anton Jasusch 1882-1965

Po dramatických vojnových zážitkoch sa zatvoril v ateliéri a do roku 1923 vytvoril výnimočnú kolekciu na vtedajšie pomery nezvyčajne rozmanitých a obsahovo náročných diel s nadčasovým filozofickým posolstvom, tabuizovanými témami, kritikou spoločenského pokrytectva. Nasledujúce 4 desaťročia tvorivého obdobia zapĺňal zväčša bežnou krajinárskou a portrétnou tvorbou. K svojim nosným témam zo začiatku storočia sa vrátil po druhej svetovej vojne.
„Prvá svetová vojna“, „Nirvána“, „Žltý mlyn“, Kolobeh života-putovanie duší“

V 20tych a 30tych rokoch vystupuje do popredia o moderný, národný výtvarný prejav. Umenia determinovala slovenská krajina, vidiecky ľud, a jeho život, práca, kultúra, v ktorých umelci nachádzali zdroj umeleckej inšpirácie. Zároveň pochopili nevyhnutnosť prekonať zaostávanie slovenského maliarstva a potrebu zapojiť sa do širších súvislostí európskeho kultúrneho vývoja.

Rozhodujúci impulz pre modernú slovenskú maľbu priniesol Martin Benka1888-1971. Za svojho rdinu zvolil slovenský ľud, vrastený do prírodného prostredia. Neuspokojil sa spopisom skutočnosti, ale smeroval prostredníctvom jej výtvarnek monumentalizácie a heroizácie k naplneniu svojich etických a estetických ideí. Ako prvý z maliarov sa stal národným umelcom. Nikto pred ním tak bohato a výrazne nenaplnil obsah tohto pojmu. Jeho dielo je prelomom v dejinách slovenského výtvarného umenia a základným kameňom pri budovaní moderného výtvarného výrazu v slovenskom maliarstve.
„Dve ženy“, „Na pole“, „Matkina pieseň“.

Janko Alexy 1894-1970

Hľadanie nových výrazových možností priviedlo Alexyho k technike pastelu, v ktorej dosiahol jedinečné a neopakovateľné majstrovstvo. Snažil sa zachytiť náladu.

Ľudovít Fulla 1902-1980

Rozvíja impulzy súdobej európskej avandgardy. Začiatkom 30tych rokov vrcholí v pôsobivej, originálnej obrazovej syntéze, ktorou úspešne reprezentoval slovenské umenie na európskom fóre v Paríži 19šý. Doma nachádzal inšpiračné zdroje v prírode, architektúre, na driečnych vidiečankách oblečených do pestrých a vkusne vyšívaných krojov. V dvadsiatych rokoch vytvoril svoje prvé nosné obrazy s vidieckou tematikou. Na konci tesaťročia sa inšpiroval detskou krezbou a kubizmom. Počas bratislavského pobytu navrhol a realizoval scénografické výpravy k viacerým divadelným inscenáciam. Vrcholné diela namaľoval v 30-tych rokoch. V prvej polovici 50-tych rokov sa intenzívne venoval ilustrovaniu ľudových rozprávok.