Mikuláš Galanda 1895-1938

Jeho bhaté, vnútorne zložité a diferencované dielo bolo pozoruhodným prínosom k formovaniu modernej slovenskej maľby. Teoretické úvahy o charaktere a poslaní moderného umenia sformulovali Fulla a Galanda v „Súkromných listoch“ vydaných v rokoch 30-32. Je pre neho charakteristické civilizačné cítenie a videnie. Ako maliar vynikal čírim kresliarstvom, poetickými farebnými obdobiami či citlivou schopnosťou prjmať a spájať podnety z ľudovej kultúry a moderné postupy. Na začiatku 30.tych rokov sa venoval predovšetkým aktu, zátišiam. Vytvoril svoje prvé obrazy, v ktorých je ústrednou témou láska, materstvo, neha. Motívy matky, ženy, milenky ho inšpirovali do konca života. Čím väčšmi vnikal do podstaty moderných štýlov, tým väčšmi čerpal z domácich zdrojov. Kubistické podnety účinne prepojil s motívmi v tzv. Zbojníckom období. Farebne sa odklonil od hrejúcej palety k chladnejšej.
„Milenci“, „Gajdoš“, „ Ružová madona“, „Smutní zbojníci“.

Imro Weiner-Kráľ 1901-1978

Zaujímal sa o problematiku moderného umenia. Najviac ho zaujal surrealizmus. Humanistický a sociálny podtext sa po roku 1936 mení na protest proti fašizmu a vojne.Pri vojom prvom dlhšom pobyte v Paríži sa dôkladne zoznámil s kubizmom, abstraktnou maľbou a surrealizmom. Inšpiroval sa poetizmom a nadrealizmom, využíval poetiku asociatívnej či snovej obraznosti. Jeho spoločná výstava s moravským maliarom Františkom Malým v roku 1936 sa označuje za prvú programovú výstavu surrealizmu. Na Slovensku.
„Dievča“, „Rachovo-sen pltníka“, „Pred vojnou“, „Židovská ulica“.

K najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie patrí Koloman Sokol 1902 - , ktorý sa hlavne grafickou tvorbou zaradil medzi svetové umelecké zjavy.Jeho tvorbu reprezentujú suché ihly, lepty, drevorezy, rezby do linolea, litografie. Zúčasnil sa na výstavách vo viacerých metropolách Európy, Severnej i Južnej Ameriky. V USA sa metaforicky a alegoricky vyjadroval k vojnovému dianiu, zobrazoval ľudí na úteku, bez domova, ale aj motív býkov a koní.
V septembri 1948 cestoval do Paríža, kde mal samostatnú výsatvu, odkiaľ sa vrátil do USA a tam ešte takmer celé polstoročie sktívne tvoril.
„Rodinka“, „Odsúdený“, „Kentaur“.

Na prelome 20.tych a 30.tych rokov dospelo slovenské výtvarné umenie, hlavne maliarstvo, do obdobia zrelosti a rozmachu. V konfrontácií s vývojom európskeho umenia vyrovnáva sa slovenské výtvarné umenie s novými, aktuálnymi obsahovými a formovými podnetmi.
Po polovici 30.tych rokov prináša nové impulzy generácia mladých autorov nazvaná Generácia 1909.

Cyprián Majerník

Išlo u neho o satirickú, polemicko-kritickú interpretáciu ľudového žánru, ktorú rozvíjal v reminiscenciách na rodné dedinské prostredie, podnecovaný obdivom k Chagallovej maľbe. Po roku 1936 sa jehomení na protest proti fašizmu a vojnovému násiliu.

Ján Mudroch - Jeho tvorba pozostáva z imaginárnych figúr a zátiší.

Podobu slovenského výtvarného umenia vo vojnových rokoch a po oslobodení spoluutvárala generácia umelcov narodených okolo roku 1921. Je to plejáda maliarov a sochárov, ktorých tvorba svojou ideovou protifašistickou a protivojnovou orientáciou, svetonáhľadovými a umeleckými postojmi napomohla sformovať širokú základňu moderného slovenského umenia.