Vincent Hložník

Rozvíjal odkaz Daumiera, Goyu, ale hlavne EL Greca. Námety čerpal z rôznych oblastí života, podstatnejšie ako ony je však pre Hložníka umelecká a filozofická koncepcia tvorby.

Sochárstvo

Slovenské národné sochárstvo stálo po roku 1918 na začiatku vývoja. V nepriznivej situácii bola predovšetkým voľná komorná sochárska tvorba. Zakladateskou osobnosľou je
Ján Koniarek 1878-1952

Po oslobodení zhotovil pomníky padlých vo svetovej vojne pre Suchú nad Parnou, Kráľovú pri Modre a pre Trnavu, ktorý je označovaný za vrchol pomníkovej tvorby s vojnovou tematikou.
„Pomník Antona Bernoláka“ v Trnave, „Hlas Povstania“.

Július Bárfay

Ako jeden z prvých uplatnil princípy expresívneho, dynamického, sochárskeho výrazu. Venoval sa komornej tvorbe. Vytvoril prtréty významných hudobných skladateľov a umelcov – Beethovena, Paganiniho, Michelangela. Je autorom plastík so sociálnymi motívmi „Nevidomý“, „Žobráčka“, „Starenka“. „Sonáta mesačného svitu“.

V druhej polovici 30tych rokov sa aj v sochárstve začínajú uplatňovať príslušníci Generácie 1909. Na rozdiel od staršej generácie, ktorá sa v tom čase venovala prevažne monumentálnym realizáciam, zamerali sa týto hlavne na voľnú tvorbu v rozpätí od zmyslovo-realistického vzťahu ku skutočnosti až k vyjadreniu básnivo-imaginatívnych obsahov. Prispením tejto generácie utvorili sa v tejto dobe základy moderného sochárstva . V ich tvorbe nadobudla koncom 30-tych azačiatkom 40-tych rokov prevahu náznakovosť, skicovanosť, chvejivocť a mäkkosť palstického tvaru. Tieto črty sa prejavili hlavne v dielach Jozefa Kostku.

Generáciu umelcov narodených okolo roku 1921 reprezentujú Otakar Čičátka a Rudolf Uher. Čičátka sa venoval voľnej sochárskej tvorbe. Priklonil sa k zjednodušenej sochárskej tvorbe. Rudolf Uher vytvoril prvé samostatné, voľné sochy okolo roku 1945. Zameral sa na primitivizujúce a archaické kultúry, ako aj európsku modernu. Dospel k robusnému, jednoduchému tvaru, k zámernej drsnosti povrchu materiálu,