Maliarstvo
Jozef Caucik 1780-1875
Pôsobil v Levoči. Stal sa vedúcou osobnosťou prvej polovice 19. stor. A nepriamo ovplyvňoval nástup národnej, najmä portrétnej školy. Ml veľkú zásluhu na umeleckej príprave viacerých talentovaných výtvarníkov. Sústredil sa na portrétnu tvorbu meštianskeho stavu, zaujímavé sú však aj jeho niektoré krajinárske diela. Patrí medzi prvých vážnych autorov kostolných malieb, ktoré si objednala evanjelická cirkev. V jeho podobizniach ožíva obraz meštiackej triedy Spiša v celej pestrostrosti a bohatosti.
Peter Michal Bohúň 1822-1879
Patrí medzi zakladateľov realistického portrétu i historickej maľby. N aobrazoch zobrazil významných tvorcov a národovcov i členov zemianskych a meštianskych rodín. „Slovenské ľudové zhromaždenie z jari 1848“, „Portrét Jána Francisciho“ v uniforme dobrovoľníckeho kapitána. Venoval sa pedagogickej činnosti, portrétovaniu a maľovaniu kostolných obrazov. Otvoril si fotografický ateliér, radil pri vydávaní litografických prác.
Dominik Skutecký 1849-1921
Zlom v jeho umeleckej orientácií nastal, keď sa na mníchovských výstavách zoznámil s novou umeleckou vlnou šíriacou sa z Francúzska. Najmä obrazy Gustava Courbeta a ďalších priamych predchodcov realizmu či impresionizmu ho odradili od akademických štúdií. Dlhodobo pôsobil v Benátkach. Na odbyt šli obrazy idealizovaného drobného ľudu, sentimentálne príbehy, krajinky ožiarené južným slnkom a iné lákadlá lahodiace meštiackemu vkusu. Pred krajinárskou tvorbou dával prednosť portrétnej. Najtypickejšie sú jeho žánrové obrazy robotníkov v hámroch. Cez ne ho označili za zakladateľa sociálne podmienenej maľby.
„Trh v Banskej Bystrici“ - impresionistický pohľad na návštevníkov tržnice v centre mesta.
„Vykúvanie kotlov“
Ladislav Medňanský 1852-1919
Usadil sa v Paríži. Lákala ho krajina – Bretónsko, Provensálsko. Predovšetkým Barbizon, krajinka opradená mágiou impresionistických svetelných podmienok. „Močaristá krajina“, „Krajina pri Fontainebleau“. Maľoval v Uhorsku, Rakúsu, v Taliansku, Chorvátsku, v Rumunsku. Maľoval aj na Slovensku a pochodil mnohé oblasti. S pribúdajúcimi rokmi ho čoraz mocnejšie priťahovala beštiálnosť ľudí, strach, trýzeň, bolesť.
„Zvonica v Strážkach“, „Starena sediaca v kresle“,
Roky 1900-1918
Maliari tohto obdobia charakterizujú nové prvky v interpretácii folklórneho žánru, ktorí častejšie integruje sociálno-kritický aspekt.Záujem o život vidieckeho ľudu, predznamenali v tomto období viacerí umelci – Jozef Hanula, Gustav Mallý. V maľbe sa objavili živé zmeny predovšetkým vo farebnom cítení, vyvolané prúdením umeleckých názorov na prelome storočí. Na Slovensku sa prejavuje hlavne luminizmus a plenérová maľba ako stredoeurópska modifikácia problematiky svetla a farby, navodenej impresionizmom – Mallý, Martin Benka, Želmíra Duchajová-Švehlová, Karol Miroslav Lehotský. Impresionizmus vo svojej ortodoxnej podobe neobjavuje, hoci v drobných obrazoch Maximiliána Schurmanna nachádzame chvejivý odraz neopakovateľnej atmosféry monetovských záhrad. Slovenské maliarstvo poznačili aj secesia a symbolizmus.
Hanula 1863-1944
Už ako mladý pomáhal reštaurovať a konzervovať historické maľby, fresky v katedrále v Spišskej Kapitule. Vymaľoval aj interiéry a vytvoril samostatné obrazy v desiatkach katolíckych kostolov. Zapĺňal ich konkrétnou slovenskou krajinou, motívmi zo života a zpráce sedliakov, remeselníkov, pltníkov, žien a detí, postavy odieval do krojov.
Maľoval pdobizne mestských žien, vyšívačiek, priadok, družičiek, oráčov, bačov, drevorubačov.
„Na rodnej hrude“, „Priadka“.
Želmíra Duchajová-Švehlová 1880-1955
Svoj široký vzdelanostný základ a prehľad nasmerovala k modernému výrazu a ako najvernejšia nasledovníčka sa zaradila medzi nepočetnú skupinu impresionistov. Akademizmu iných umelcov konkurovala impresionistickým záujmom o výtvarné zužitkovanie slnečného svetla v susedstve jej obydlia.
„Okolo modelu“, „Pri káve“
Zakladateľská generácia moderného umenia
Najväčší rozmach zaznamenalo komorné maliarstvo. Uplatnil sa v ňom sociálno-kritický prúd. V tvorbe rezonuje trpká skúsenosť svetovej vojny. Maliarstvo využívalo aktuálne podnety viacerých výtvarných prúdov, najmá expresionizmu, kubizmu a futurizmu.
Anton Jasusch 1882-1965
Po dramatických vojnových zážitkoch sa zatvoril v ateliéri a do roku 1923 vytvoril výnimočnú kolekciu na vtedajšie pomery nezvyčajne rozmanitých a obsahovo náročných diel s nadčasovým filozofickým posolstvom, tabuizovanými témami, kritikou spoločenského pokrytectva. Nasledujúce 4 desaťročia tvorivého obdobia zapĺňal zväčša bežnou krajinárskou a portrétnou tvorbou. K svojim nosným témam zo začiatku storočia sa vrátil po druhej svetovej vojne.
„Prvá svetová vojna“, „Nirvána“, „Žltý mlyn“, Kolobeh života-putovanie duší“
V 20tych a 30tych rokoch vystupuje do popredia o moderný, národný výtvarný prejav. Umenia determinovala slovenská krajina, vidiecky ľud, a jeho život, práca, kultúra, v ktorých umelci nachádzali zdroj umeleckej inšpirácie. Zároveň pochopili nevyhnutnosť prekonať zaostávanie slovenského maliarstva a potrebu zapojiť sa do širších súvislostí európskeho kultúrneho vývoja.
Rozhodujúci impulz pre modernú slovenskú maľbu priniesol Martin Benka1888-1971. Za svojho rdinu zvolil slovenský ľud, vrastený do prírodného prostredia. Neuspokojil sa spopisom skutočnosti, ale smeroval prostredníctvom jej výtvarnek monumentalizácie a heroizácie k naplneniu svojich etických a estetických ideí. Ako prvý z maliarov sa stal národným umelcom. Nikto pred ním tak bohato a výrazne nenaplnil obsah tohto pojmu. Jeho dielo je prelomom v dejinách slovenského výtvarného umenia a základným kameňom pri budovaní moderného výtvarného výrazu v slovenskom maliarstve.
„Dve ženy“, „Na pole“, „Matkina pieseň“.
Janko Alexy 1894-1970
Hľadanie nových výrazových možností priviedlo Alexyho k technike pastelu, v ktorej dosiahol jedinečné a neopakovateľné majstrovstvo. Snažil sa zachytiť náladu.
Ľudovít Fulla 1902-1980
Rozvíja impulzy súdobej európskej avandgardy. Začiatkom 30tych rokov vrcholí v pôsobivej, originálnej obrazovej syntéze, ktorou úspešne reprezentoval slovenské umenie na európskom fóre v Paríži 19šý. Doma nachádzal inšpiračné zdroje v prírode, architektúre, na driečnych vidiečankách oblečených do pestrých a vkusne vyšívaných krojov. V dvadsiatych rokoch vytvoril svoje prvé nosné obrazy s vidieckou tematikou. Na konci tesaťročia sa inšpiroval detskou krezbou a kubizmom. Počas bratislavského pobytu navrhol a realizoval scénografické výpravy k viacerým divadelným inscenáciam. Vrcholné diela namaľoval v 30-tych rokoch. V prvej polovici 50-tych rokov sa intenzívne venoval ilustrovaniu ľudových rozprávok.
Mikuláš Galanda 1895-1938
Jeho bhaté, vnútorne zložité a diferencované dielo bolo pozoruhodným prínosom k formovaniu modernej slovenskej maľby. Teoretické úvahy o charaktere a poslaní moderného umenia sformulovali Fulla a Galanda v „Súkromných listoch“ vydaných v rokoch 30-32. Je pre neho charakteristické civilizačné cítenie a videnie. Ako maliar vynikal čírim kresliarstvom, poetickými farebnými obdobiami či citlivou schopnosťou prjmať a spájať podnety z ľudovej kultúry a moderné postupy. Na začiatku 30.tych rokov sa venoval predovšetkým aktu, zátišiam. Vytvoril svoje prvé obrazy, v ktorých je ústrednou témou láska, materstvo, neha. Motívy matky, ženy, milenky ho inšpirovali do konca života. Čím väčšmi vnikal do podstaty moderných štýlov, tým väčšmi čerpal z domácich zdrojov. Kubistické podnety účinne prepojil s motívmi v tzv. Zbojníckom období. Farebne sa odklonil od hrejúcej palety k chladnejšej.
„Milenci“, „Gajdoš“, „ Ružová madona“, „Smutní zbojníci“.
Imro Weiner-Kráľ 1901-1978
Zaujímal sa o problematiku moderného umenia. Najviac ho zaujal surrealizmus. Humanistický a sociálny podtext sa po roku 1936 mení na protest proti fašizmu a vojne.Pri vojom prvom dlhšom pobyte v Paríži sa dôkladne zoznámil s kubizmom, abstraktnou maľbou a surrealizmom. Inšpiroval sa poetizmom a nadrealizmom, využíval poetiku asociatívnej či snovej obraznosti. Jeho spoločná výstava s moravským maliarom Františkom Malým v roku 1936 sa označuje za prvú programovú výstavu surrealizmu. Na Slovensku.
„Dievča“, „Rachovo-sen pltníka“, „Pred vojnou“, „Židovská ulica“.
K najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie patrí Koloman Sokol 1902 - , ktorý sa hlavne grafickou tvorbou zaradil medzi svetové umelecké zjavy.Jeho tvorbu reprezentujú suché ihly, lepty, drevorezy, rezby do linolea, litografie. Zúčasnil sa na výstavách vo viacerých metropolách Európy, Severnej i Južnej Ameriky. V USA sa metaforicky a alegoricky vyjadroval k vojnovému dianiu, zobrazoval ľudí na úteku, bez domova, ale aj motív býkov a koní.
V septembri 1948 cestoval do Paríža, kde mal samostatnú výsatvu, odkiaľ sa vrátil do USA a tam ešte takmer celé polstoročie sktívne tvoril.
„Rodinka“, „Odsúdený“, „Kentaur“.
Na prelome 20.tych a 30.tych rokov dospelo slovenské výtvarné umenie, hlavne maliarstvo, do obdobia zrelosti a rozmachu. V konfrontácií s vývojom európskeho umenia vyrovnáva sa slovenské výtvarné umenie s novými, aktuálnymi obsahovými a formovými podnetmi.
Po polovici 30.tych rokov prináša nové impulzy generácia mladých autorov nazvaná Generácia 1909.
Cyprián Majerník
Išlo u neho o satirickú, polemicko-kritickú interpretáciu ľudového žánru, ktorú rozvíjal v reminiscenciách na rodné dedinské prostredie, podnecovaný obdivom k Chagallovej maľbe. Po roku 1936 sa jehomení na protest proti fašizmu a vojnovému násiliu.
Ján Mudroch - Jeho tvorba pozostáva z imaginárnych figúr a zátiší.
Podobu slovenského výtvarného umenia vo vojnových rokoch a po oslobodení spoluutvárala generácia umelcov narodených okolo roku 1921. Je to plejáda maliarov a sochárov, ktorých tvorba svojou ideovou protifašistickou a protivojnovou orientáciou, svetonáhľadovými a umeleckými postojmi napomohla sformovať širokú základňu moderného slovenského umenia.
Vincent Hložník Rozvíjal odkaz Daumiera, Goyu, ale hlavne EL Greca. Námety čerpal z rôznych oblastí života, podstatnejšie ako ony je však pre Hložníka umelecká a filozofická koncepcia tvorby.
SochárstvoSlovenské národné sochárstvo stálo po roku 1918 na začiatku vývoja. V nepriznivej situácii bola predovšetkým voľná komorná sochárska tvorba. Zakladateskou osobnosľou je
Ján Koniarek 1878-1952
Po oslobodení zhotovil pomníky padlých vo svetovej vojne pre Suchú nad Parnou, Kráľovú pri Modre a pre Trnavu, ktorý je označovaný za vrchol pomníkovej tvorby s vojnovou tematikou.
„Pomník Antona Bernoláka“ v Trnave, „Hlas Povstania“.
Július Bárfay Ako jeden z prvých uplatnil princípy expresívneho, dynamického, sochárskeho výrazu. Venoval sa komornej tvorbe. Vytvoril prtréty významných hudobných skladateľov a umelcov – Beethovena, Paganiniho, Michelangela. Je autorom plastík so sociálnymi motívmi „Nevidomý“, „Žobráčka“, „Starenka“. „Sonáta mesačného svitu“.
V druhej polovici 30tych rokov sa aj v sochárstve začínajú uplatňovať príslušníci Generácie 1909. Na rozdiel od staršej generácie, ktorá sa v tom čase venovala prevažne monumentálnym realizáciam, zamerali sa týto hlavne na voľnú tvorbu v rozpätí od zmyslovo-realistického vzťahu ku skutočnosti až k vyjadreniu básnivo-imaginatívnych obsahov. Prispením tejto generácie utvorili sa v tejto dobe základy moderného sochárstva . V ich tvorbe nadobudla koncom 30-tych azačiatkom 40-tych rokov prevahu náznakovosť, skicovanosť, chvejivocť a mäkkosť palstického tvaru. Tieto črty sa prejavili hlavne v dielach Jozefa Kostku.
Generáciu umelcov narodených okolo roku 1921 reprezentujú Otakar Čičátka a Rudolf Uher. Čičátka sa venoval voľnej sochárskej tvorbe. Priklonil sa k zjednodušenej sochárskej tvorbe. Rudolf Uher vytvoril prvé samostatné, voľné sochy okolo roku 1945. Zameral sa na primitivizujúce a archaické kultúry, ako aj európsku modernu. Dospel k robusnému, jednoduchému tvaru, k zámernej drsnosti povrchu materiálu,
