Maliarstvo

Jozef Caucik 1780-1875

Pôsobil v Levoči. Stal sa vedúcou osobnosťou prvej polovice 19. stor. A nepriamo ovplyvňoval nástup národnej, najmä portrétnej školy. Ml veľkú zásluhu na umeleckej príprave viacerých talentovaných výtvarníkov. Sústredil sa na portrétnu tvorbu meštianskeho stavu, zaujímavé sú však aj jeho niektoré krajinárske diela. Patrí medzi prvých vážnych autorov kostolných malieb, ktoré si objednala evanjelická cirkev. V jeho podobizniach ožíva obraz meštiackej triedy Spiša v celej pestrostrosti a bohatosti.

Peter Michal Bohúň 1822-1879

Patrí medzi zakladateľov realistického portrétu i historickej maľby. N aobrazoch zobrazil významných tvorcov a národovcov i členov zemianskych a meštianskych rodín. „Slovenské ľudové zhromaždenie z jari 1848“, „Portrét Jána Francisciho“ v uniforme dobrovoľníckeho kapitána. Venoval sa pedagogickej činnosti, portrétovaniu a maľovaniu kostolných obrazov. Otvoril si fotografický ateliér, radil pri vydávaní litografických prác.

Dominik Skutecký 1849-1921

Zlom v jeho umeleckej orientácií nastal, keď sa na mníchovských výstavách zoznámil s novou umeleckou vlnou šíriacou sa z Francúzska. Najmä obrazy Gustava Courbeta a ďalších priamych predchodcov realizmu či impresionizmu ho odradili od akademických štúdií. Dlhodobo pôsobil v Benátkach. Na odbyt šli obrazy idealizovaného drobného ľudu, sentimentálne príbehy, krajinky ožiarené južným slnkom a iné lákadlá lahodiace meštiackemu vkusu. Pred krajinárskou tvorbou dával prednosť portrétnej. Najtypickejšie sú jeho žánrové obrazy robotníkov v hámroch. Cez ne ho označili za zakladateľa sociálne podmienenej maľby.

„Trh v Banskej Bystrici“ - impresionistický pohľad na návštevníkov tržnice v centre mesta.
„Vykúvanie kotlov“

Ladislav Medňanský 1852-1919

Usadil sa v Paríži. Lákala ho krajina – Bretónsko, Provensálsko. Predovšetkým Barbizon, krajinka opradená mágiou impresionistických svetelných podmienok. „Močaristá krajina“, „Krajina pri Fontainebleau“. Maľoval v Uhorsku, Rakúsu, v Taliansku, Chorvátsku, v Rumunsku. Maľoval aj na Slovensku a pochodil mnohé oblasti. S pribúdajúcimi rokmi ho čoraz mocnejšie priťahovala beštiálnosť ľudí, strach, trýzeň, bolesť.
„Zvonica v Strážkach“, „Starena sediaca v kresle“,

Roky 1900-1918

Maliari tohto obdobia charakterizujú nové prvky v interpretácii folklórneho žánru, ktorí častejšie integruje sociálno-kritický aspekt.Záujem o život vidieckeho ľudu, predznamenali v tomto období viacerí umelci – Jozef Hanula, Gustav Mallý. V maľbe sa objavili živé zmeny predovšetkým vo farebnom cítení, vyvolané prúdením umeleckých názorov na prelome storočí. Na Slovensku sa prejavuje hlavne luminizmus a plenérová maľba ako stredoeurópska modifikácia problematiky svetla a farby, navodenej impresionizmom – Mallý, Martin Benka, Želmíra Duchajová-Švehlová, Karol Miroslav Lehotský. Impresionizmus vo svojej ortodoxnej podobe neobjavuje, hoci v drobných obrazoch Maximiliána Schurmanna nachádzame chvejivý odraz neopakovateľnej atmosféry monetovských záhrad. Slovenské maliarstvo poznačili aj secesia a symbolizmus.

Hanula 1863-1944

Už ako mladý pomáhal reštaurovať a konzervovať historické maľby, fresky v katedrále v Spišskej Kapitule. Vymaľoval aj interiéry a vytvoril samostatné obrazy v desiatkach katolíckych kostolov. Zapĺňal ich konkrétnou slovenskou krajinou, motívmi zo života a zpráce sedliakov, remeselníkov, pltníkov, žien a detí, postavy odieval do krojov.
Maľoval pdobizne mestských žien, vyšívačiek, priadok, družičiek, oráčov, bačov, drevorubačov.
„Na rodnej hrude“, „Priadka“.