Bratislava

Academia Istropolitana

Academia Istropolitana bola prvá univerzita na území Slovenska, ktorá má vo vývoji bratislavského, ale i uhorského a slovenského školstva mimoriadny význam. Matej Korvín, ktorý bol nadšeným podporovateľom humanizmu, poslal na čele s biskupom Jánom Pannoniom v roku 1465 veľké posolstvo do Ríma k pápežovi Pavlovi II. so žiadosťou o povolenie zriadiť univerzitu v Uhorsku. Pápež adresoval povoľovaciu bulu Jánovi Vitézovi, ostrihomskému arcibiskupovi a Jánovi Pannoniovi, ktorí boli popri kráľovi najviac osobne zainteresovaní na vzniku univerzity. V roku 1467 univerzitu slávnostne otvorili ceremóniami v ostrihomskom katedrálnom chráme. Potom sa sprievod hodnostárov odobral do Bratislavy, kde ho privítala mestská rada. Kancelárom univerzity sa stal ostrihomský biskup Ján Vitéz. Usiloval sa pre univerzitu získať najkvalifikovanejšie profesorské sily a pozýval ich nielen zo susednej Viedne, ale aj z Talianska a Francúzska.
Academia Istropolitana je od r.1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti tam má sídlo Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení.

Bratislavský hrad

Dominantou mesta je aj Bratislavský hrad, ktorý sa pýši svojou bohatou históriou. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej. Neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. V 10.stor., keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný múr. Hrad sa stal sídlom komitátu. V 15.stor., za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15.stor. si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z ďalších storočí bol hrad prestavaný. V 18.stor. sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovania Jozefa II. Bol hrad upravený na potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý založil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v r.1811 nepozornosťou posádky vyhorel a postupne pustol. Až v r.1953 začala veľkolepá obnova.
Dnes sa tu nachádzajú reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.

Hrad Devín

Devín leží na vrchole skalnatého brala nad sútokom rieky Moravy s Dunajom. Najstarší dokument o existencii tohto hradu ako obrannej hraničnej vojenskej pevnosti Dowina je z r.864. Devínsky hrad mal veľký strategický význam v 13.stor. za bojov Maďarov s Rakúšanmi a v 15.-17.stor. pri tureckých útokoch. Posledné prestavby na hrade sa uskutočnili v 17.stor. V r.1809 zničili hrad vojská cisára Napoleona. Devín, miesto dávnej a slávnej histórie, sa za Štúrovcov stal symbolom slovenského národného obrodenia a postupne aj pojmom slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti Čechov a Slovákov.

Dóm svätého Martina

Dóm sv. Martina, trojloďový gotický kostol, bol postavený na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa začalo začiatkom 14.stor., ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený až v r.1452. Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storočí postupne doplňované a vyvrcholilo v 18.stor., keď na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Raphael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala v prvej polovici 19.stor. dnešnú podobu. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2x2m), na ktorom je napodobenina uhorskej kráľovskej koruny na znak toho, že v 16.stor. sa Dóm sv. Martina stal korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od r.1563 až do r.1830 tam korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek. Taktiež sa tam nachádza súsošie sv. Martina. Je to olovená socha, ktorá znázorňuje sv. Martina na koni ako presekáva svoj plášť a delí sa oň s bedárom.

Michalská brána

Michalská brána je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Jej základy boli položené v prvej polovici 14.stor. V 16.stor. bola vyvýšená a v druhej polovici 18.stor. bola prestavaná do dnešnej podoby. Pri tej príležitosti bola na vrchol veže umiestnená socha sv. Michala. V súčasnosti sa vo veži nachádza Múzeum zbraní a stredovekého fortifikačného umenia. Je odtiaľ nádherný pohlaď na Staré mesto.

Stará radnica

Stará radnica, pôvodne gotický objekt zo 14.stor., bola v minulosti viackrát preslávená. Táto budova sa prvý raz spomína v r.1730 ako dom richtára Jakuba. Mestská rada ju nechala prestavať na radnicu. Stará radnica má tri dvojpodlažné krídla okolo stredného dvora, kým na štvrtej strane je spojovacie krídlo k ďalším objektom postupne pripojeným k radnici. Z pôvodného objektu sa zachoval priechod pri veži zaklenutý neskorogotickými krížovými rebrovými klenbami segmentového tvaru. K severnému gotickému krídlu pristavili v r.1581 renesančnú arkádovú chodbu. Radničná veža má terajšiu barokovú podobu od svojej úpravy v r.1733. Viaceré siene na prvom poschodí západného traktu si zachovali pôvodnú umeleckú výzdobu, ako napríklad v súdnej sieni na renesančnej klenbe. Pôvodné sú aj žaláre v suteréne.

Slavín

Slavín je pamätník a zároveň cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny.

Slovenské národné divadlo

Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v r.1886 podľa projektu viedenských architektov, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesančnú s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V divadle hosťovali významné osobnosti. V súčasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Prvá bratislavská sporiteľňa dala v r.1888 pred budovu divadla postaviť Ganymedovu fontánu, pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie.

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeum vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na Slovensku. V súčasnosti je to 2 857 325 zbierkových predmetov. Najrozsiahlejšie zbierky má: Prírodovedecké múzeum – 2 306 189 zbierkových predmetov.
Historické múzeum – 195 062 zbierkových predmetov,
Etnografické múzeum – 143 508 zbierkových predmetov.
Slovenské národné múzeum rozvíja aj bohatú publikačnú a edičnú činnosť. Vydáva odborný muzeologický bulletin Múzeum a časopis Pamiatky a múzeá. V priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 je zriedený Klub Internet Multimedia, v ktorom je návštevníkom múzea k dispozícii Internet a viac ako 100 titulov elektronických encyklopédii a multimediálnych prezentačných programov.

Grassalkovichov palác

V r.1760 postavili pre grófa Antona Grassalkovicha záhradný barokový palác. Významným hosťom, ktorý tu v r.1772 dirigoval domácu kapelu, bol svetoznámy skladateľ J Haydn. Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jej pavilón pre koče na strane cestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Postranné krídla s otvorenými arkádami na prízemí pripomínajú renesančnú vilu v Mesere od Palladia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20.stor. sú neskoršie prístavby. V r.1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky. V súčasnosti tu sídli prezident Ivan Gašparovič.