referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Americká hudba 20. storočia
Dátum pridania: 23.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: VOGAZZ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 814
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Európska hudba sa pestovala nielen v Európe. Centrom Európskej, progresívne sa rozvíjajúcej hudby, bola Viedeň. Čím je väčšia rigoróznosť v tradicionalizme tým je ťažšie sa osamostatniť .

Amerika sa postupne civilizuje a začínajú sa budovať kultúrne centrá. Centrá boli schopné konkurovať Európskym, avšak kultúra bola iná, a teda nepovažovali to za potrebné. Americká hudba bola založená dobrodruhmi. Všetky národy žijúce v USA sa rozhodli žiť v štátoch dobrovoľne. Jedinými nedobrovolníkmi boli Afričania.

Emigrácia do spojených štátov bola vo viacerých vlnách. Prvá vlna bola vlna emigrantov reagujúcich na náboženský útlak. Väčšina emigrantov boli dobrodruhovia, ktorí však vplyvom prostredia boli asimilovaní a prispôsobili sa prostrediu.

Americká hudba 18. a 19. storočia bola hlavne komorná. Quazi baroková hudba pseudobaroková, klasicizmus... Ako slabol vplyv a spätosť z Európou, nastáva osamostatňovanie sa Americkej kultúry.

Charles Ives (1874 – 1954) - autor princípu koláže.

Charles Ives sa narodil v Conecticate, Arnold Schoenberg sa narodil vo Viedni. Charles Ives a Arnold Schonberg boli rovesníci, obaja predstavujú akísy prototyp vývoja hudby 20.storočia. Ives nemal problém písať svoju vlastnú hudbu, svoj nový spôsob komponovania bol schopný uplatniť aj vďaka tomu, že bol Američan, experimentátor, a teda nebol ovplyvnený európskym vplyvom. Ivesov otec začal experimentovať s bitotalitou.

Ivesov otec chcel znázorniť hrou na klavíri búrku. Počas búrky trieskal do klavíra, a napriek tomu nebol schopný búrku znázorniť. Vzdialenosti medzi chromatickými tónmi boli veľmi veľké na to, aby znázornil prírodné zvuky.

Charles Ives bol prvým quazi americkým skladatelom. Predchodcovia Ch.Ivesa len napodobňovali Európsku hudbu. Študoval u Horacia Parkera (postbrahmsovský skladateľ). Písal niekoľko skladieb, ktoré si vyžadovali viacerých dirigentov.

Ives čerpal nápady aj z detstva, z čias, keď bol na skautskom tábore a spievalo x ľudí, každý tu istú pieseň, avšak niekto falošne, niekto arytmicky... Toto bol cieľ jeho kompozičného štýlu. Jeho hudba sa stále rozchádza a zas schádza. Výsledkom tejto novej americkej kultúry je prapodivná Koláž.

Americká kultúra je v skutku koláž, New York je toho krásnym príkladom. New York má časti ktoré sú malou Čínou, časti Európske... A tento jav sa nenachádza len v architektonickom rozčlenení mesta. Takýto jav je badateľný v každej zložke umenia.

Charles Ives nebol závislý na živote z hudby, bol poisťovací agent. Komponovať prestal na začiatku 30.rokov. Väčšinu svojich diel vydal vlastným nákladom.

Dielo: 2. klavírne sonáty (2.sonáta bola súčasníkmi označená za nehrateľnú), 4. symfónie, 4. husľové sonáty, Klavírne trio, Free places in New England, Central park in the dark, The unanswered question, množstvo piesní, Tonerouds – polyvrstvová heterofónia, Fourt of Julay – kolážové postupy.

Harry Partch

Bol tulák, ktorý začal študovať niečo ako etnológiu, tiež antickú drámu. Založil si orchester vlastných hudobných nástrojov, ktoré si dal vyrobiť v sklárňach. Vytváral nástroje, ktoré mali stupnicu zloženú z jedného tónu. Dal si zhotoviť rôzne nezvyčajne bicie nástroje.

Jeho diela boli niečo ako multimedialne predstavenie. Snažil sa do svojich skladieb vniesť niečo ako šamanizmus. Boli to scénické predstavenia. Väčšina jeho diel sa nedá hrať na klasických hudobných nástrojoch. Mal prezývku hudobný šaman.

Dielo: The rose.

Conlon Nancarrow

Okrem iného bol aj jazzový hudobník. Vo svojej tvorbe používal mechanicky klavír. Je to klavír, v ktorom je krútiaci sa valec. Niečo podobné ako hracia skrinka. Mechanické klavíre existovali už v 18 storočí. Player piano má dva valce, niečo podobné ako písací stroj, kde sa prevíja páska z jednej strany na druhú. Player klavír má pás s dierkami, ktorý sa prevíja a podľa umiestnenia dierky na páse zahrá tón. Má to výhodu, je možné zahrať v jednu chvíľu akýkoľvek počet nôt.

Dielo: Study for piano No 42.

Americká hudba sa vyznačuje týmito charakteristickými znakmi :

1. extrémnym chromatizmom
2. používaním klastrov a rôznych mimohudobných zvukov
3. používanie nových nástrojov, alebo používanie konvenčných nástrojov nekonvenčne
4. rytmická komplexnosť následnosti aj súčasnosti, polytempickosť alebo polymetrickosť
5. priestorové rozmiestnenie nástrojov .
6. iné typy organizovania hudby na báze numerických vzťahov
7. grafická notácia, diela ktorých partitúra neurčuje konečnú podobu diela
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.