referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Japonsko
Dátum pridania: 02.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mara67
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 995
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Japonsko
Éra bojujúcich štátov, je dlhé obdobie vojen v histórii Japonska. Trvalo od polovice 15-stého storočia do prvej polovice 17-stého storočia. Začalo sa v druhej polovici éry Muromachi - v roku 1467a trvalo počas éry Azuchi-Momoyama, až do finálneho mieru a poriadku dosiahnutého v roku 1615. V Japončine je éra "bojujúcich štátov" známa ako Sengoku jidai.

Snaha o zjednotenie a konečný mier.
Absencia centrálnej autority v hlavnom meste trvala, až kým armáda Oda Nobunagu nevstúpila do Kyota v roku 1568, kde znovu ustanovil Muromachi Shogunát pod vedením bábkového shoguna Ashikaga Yoshiakiho na začiatku éry Azuchi-Momoyama. Aj napriek obnoveniu centrálnej vlády v Kyoto a Nobunagovej snahy zjednotiť krajinu, zápas o moc medzi bojujúcimi štátmi pokračoval až do zjednotenia a konečného mieru, ktorý bol dosiahnutý dlho po zavraždení Nobunagu v roku 1582.

Po Nobunagovej smrti, Toyotomi Hideyoshi porazil svojich rivalov. Hideyoshi najprv dobil Shikoku, potom Kyushu a nakoniec zjednotil celé Japonsko v roku 1590 zničením Hojo klanu.

Po Hideyoshiho smrti v roku 1598, sa jeho vazal Tokugawa Ieyasu pokúšal zničiť Toyotomiho klan. Po Sekigaharskej bitke v roku 1600 sa Ieyasu stal vládcom a prijal titul Seii Taishogun a ustanovil Tokugawa alebo Edo Shogunát v 1603. Nakoniec Ieyasu úplne zničil Toyotomiho klan v letnom obliehaní Osaky v roku 1615 a konečne priniesol mier Japonsku.

Náboženstvo a spoločenský systém
Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, buddhizmus a konfucianizmus. Konfucianizmus a buddhizmus ovplyvnil Japonsko až okolo 6.stor.po Kr. Na japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16.; 19. a 20.storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach.

Šintoizmus
Šintoizmus je prastaré japonské náboženstvo, ktoré vzniklo už v rannom období rodového zriadenia. Šintoizmus nie je učenie, ale v podstate len mytológia a zvyky.
Japonský cisársky rod, ktorý vládne v krajine v nepretržitej genealogickej línii a odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Po porážke v 2.svetovej vojne a po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki musel japonský cisár verejne odvolať „...falošné názory, že cisár je predstaviteľ boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet“.
Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise. Je ukážkou čistej, typicky šintoistickej architekrúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tomu, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachvávali pôvodný tvar budovy.

Konfucianizmus
Konfucianizmus oživil starý zvyk uctievania predkov, vznikol v Číne. Zakladateľom konfucianizmu bol čínsky filozof Konfucius. Konfuciova náuka v súčasnosti pozostáva najmä z Lun-jü, čo sú vlastne zozbierané analógie Konfuciových výrokov. Najdôležitejšími textami s ktorých čerpal, boli pre Konfucia Kniha dokumentov a Kniha piesní. Konfucianizmus uznáva ako kanonické tzv. „Deväť klasických kníh“.Konfucius učil, že dôležité je „li“, čo znamená zdvorilosť a disciplínu. V učení Konfucia je dôležitá „Siao“, úcta k rodičom, z ktorej sa vyvinulo päť vzťahov: medzi otcom a synom; medzi starším a mladším bratom;medzi manželom a manželkou; medzi starším a mladším; medzi nadriadeným a podriadeným.

K tomu napríklad prikázanie lásky k blížnemu-s ktorým sa ako so „zlatým pravidlom“ môžeme stretnúť u rôznych národov: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im“.

Budhizmus
Budha sa narodil okolo roku 560 pred Kr. V osvietení sa mu zjavila jednoduchá formula o „štyroch ušľachtilých pravdách“, ktorá sa stala základom celého jeho učenia:
- všetko žitie je bolesť
- všetka bolesť má príčinu v žiadostivosti, smäde
- odstránenie tejto žiadostivosti vedie k odstráneniu utrpenia, k prerušeniu reťazenia nových zrodov
-cestou k tomuto oslobodeniu je ušľachtilá osemdielna cesta, cesta pravej viery, pravého myslenia, pravej reči, pravého jednania, pravého života, pravého snaženia, pravej bdelosti a pravého sústredenia. Nirvána nemá charakter nebytia, ale skôr raja. Budhizmus vlasne žiadneho boha nepozná. Je to vlastne ateistické náboženstvo.
Spoločenský systém
Japonská spoločnosť je postavená na zložitých morálnych zásadách a spoločenských pravidlách. Všetko má prísne pravidlá, ktorých nedodržanie je preukázanie veľkej neúcty a ťažká urážka. Dodnes pretrvávajú v "klanoch"-veľkých rodinách staré tradície, ktoré sú cítíť hlavne v správaní sa členov medz sebou.

Napríklad prísť na návštevu bez darčeka je nevkusné a neslušné. Postačí maličkosť,pekne zabalená. K povinnosti obdarovaného patria naopak výkriky údivu a mnohé poďakovania.
Podobných vzťahov sa vyvinulo viac. Existujú rôzne zdvorilostné úrovne správania a vzťahov, súvisiace so zložitým systémom oslovení. Oslovenia , väčšinou prípony za menami, vyjadrujú vzťah k oslovenému. Tieto sa ešte delia podľa stupňa, ktorým vyjadrujú zdvorilosť. Základné prípony sú použité takmer vo všetkých osloveniach pre ešte presnejšie vyjadrenie vzťahu. Sú to -san, -chan, -kun a -sama.
 
Podobné referáty
Japonsko SOŠ 2.9511 1156 slov
Japonsko SOŠ 2.9721 1283 slov
Japonsko SOŠ 2.9414 1057 slov
Japonsko SOŠ 2.9923 258 slov
Japonsko SOŠ 2.9538 4728 slov
Japonsko SOŠ 2.9726 1570 slov
Japonsko SOŠ 2.9329 1180 slov
Japonsko SOŠ 2.9603 1586 slov
Japonsko SOŠ 2.9743 362 slov
Japonsko SOŠ 2.9497 10564 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.