1.ZÁKLADNÉ POJMY:

Animovaný film

„Ten istý princíp, na ktorom sa zakladá schopnost' filmu zazna­menávat' pohyb, možno využit na „oživenie" (animáciu) umelo vytvorenej predkamerovej skutočnosti. Ilúzia pohybu pôvode „neživých" kresieb, bábok alebo predmetov vznikne premietnutím súvislého radu filmových okienok, na ktorých sú jednotlivo odfotografované fázy tohto pohybu. Podľa použitej techniky rozdeľujeme animované filmy ako kreslené, bábkové, plóškové a kombinované. Žánrovo a dramaturgicky je animovaný film podobný hranému. Veľké možnosti otvára súčasný búrlivý rozvoj technológií počítačovej animácie.“

Dokumentárny (nehraný) film

Určujúcou črtou všetkých foriem dokumentárneho filmu je úsilie čo najvernejšie (autenticky a pravdivo) zobrazovať fakty a javy reálneho života. Východiskovým predpokladom na to je schopnosť filmu fotograficky presne zaznamenávať a reprodukovať predkamerovú skutočnosť. Takzvaný čistý dokument zásadne odmieta
akékoľvek jej inscenujúce úpravy - dominuje pohľad očitého svedka, resp. dôsledný reportážny prístup, ktorého vystupňovanou podobou je napr. snímanie skrytou kamerou.

Väčšina dokumentaristických metód toleruje určitý stupeň inscenovania (prispôsobovania, úprav) skutočnosti. Mnohé dokumentárne filmy sa zakladajú na rekoštrukcii skutočných udalostí a ich presvedčivosť nezávisí len od verného zobrazenia skutočnosti, ale aj od realistickej presvedčivosti interpretácie faktov.

Okrem primárnej informatívnej hodnoty majú dokumentárne filmy schopnost' argumentačne presvedčovať, citovo a esteticky pôsobiť. Preto existuje široká škála ich využitia - sú filmy spravodajské, reportážne, cestopisné, výukové, populárno-vedecké, propagačné a propagandistické.“ 

Filmová réžia

Filmová réžia (režisér) zosúľaďuje všetky zložky, ktoré sa podieľajú na tvorbe filmu. Režisér si vyberá a pozýva k spolupráci ďalších ľudí, rôznych umeleckých profesií,
ktorým určuje úlohy, aby boli v súlade z jeho celkovou koncepciou.

Hraný film

„Základnou vlastnosťou hraného filmu je zobrazovanie insce­novaných dramatických akcií a situácií - ich zámerné stvárňovanie s vy­užitím špecifických vyjadrovacích
prostriedkov filmu, vrátane účinkovania živých hercov. Autorský zámer a konkrétnu predrealizačnú predstavu o budúcom filme vyjadruje literárnymi prostriedkami filmový scenár. Vo fáze nakrúcania filmu sa autorský zámer presadzuje spôsobmi inscenovania predkamerovej skutočnosti a spôsobmi jej snímania (práca s kamerou). Filmový strih (montáž) umožňuje usporiadať nasnímaný materiál podľa dejových (kauzálnych) i významových súvislostí a v súlade s autorským zámerom. Dielo dotvára jeho zvuková zložka (dialógy, hudba, ruchy).

Hraný film je svojou podstatou dramaticko-epický druh umenia, preto aj jeho základné žánrové formy sú rovnaké ako v dramatickej li­teratúre; tragédia, dráma, komédia, tragikomédia. Podľa dominantných tématických znakov rozlišujeme filmy psychologické, historické, sociálne, kriminálne, vojnové a pod. Vznikli tiež špecificky
filmové žánre - western, thriller, horror, filmová groteska a pod.“

Kinematografia (z gr. kinematos = pohyb, gráfein = písať, zobrazovat)

„Pôvodne sa týmto slovom označovala filmová kamera a projekčný prístroj, ale aj filmové predstavenia. Dnes tento pojem zahŕňa aj ďalšie širšie významy:

- špecifická oblasť kultúry a umenia, resp. "priemyslu citových informácii", ktorý produkuje audiovizuálne informácie (komunikáty);
- súhrn tvorivých a výrobných činností smerujúcich k výrobe a distribúcii filmov (audiovizuálnych komunikátov), ale aj súbor tvorivých, organizačných a výrobných zložiek, ktoré tieto činnosti zabezpečujú. Patria k nim aj školy, archívy a výskumné ústavy zaoberajúce sa filmom;
- druh umenia.

V súčasnosti sa okrem klasickej filmovej technológie v čoraz väčšom rozsahu uplatňujú a búrlivo rozvíjajú nové elektronické systémy snímania, záznamu, reprodukcie a mediálneho šírenia - preto pojem kinematografia postupne nahrádza označenie audiovizuálna (projektívna) kultúra.“