referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
Film
Dátum pridania: 01.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: catherina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 381
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 18.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 31m 0s
Pomalé čítanie: 46m 30s
 
AMERICKÝ NEMÝ FILM:

„O ďalší významný krok vpred posunul filmové umenie americký režisér Edwin Porter (1869 - 1941). Vo filme Život amerického hasiča (1902) vytvoril súvislý a dramaticky gradujúci príbeh tým spôsobom, že skombinoval snímky iných filmárov o požiaroch a sám nakrútil iba niekoľko doplňujúcich záberov. Jeho ďalší film Veľká železničná lúpež (1903), v ktorom rozvinul myšlienku paralelného deja, sa všeobecne považuje ako začiatok žánra westernu.

Dávid Wark Griffíth (1875 - 1948) si svojimi pozoruhodnými dielami Zrodenie národa (1915) a Intolerancia (1916) získal neoficiálny titul „otca filmového umenia". Dospel k poznaniu, že každú filmovú scénu treba rozčleniť na zábery, ktoré ukazujú postavy z rôznych uhlov a vzdialeností. Bol to rozhodujúci krok uskutočňujúci odlúčenie filmu od divadla. (Griffíth povedal: „Cieľom, o ktorý som sa predovšetkým usiloval, bolo, aby som vás naučil vidieť.")

V Amerike sa v tomto období úspešne rozvíjal aj ďalší nový, typicky filmový žáner - groteska. Jej hlavný reprezentant Mack Sennet (1880 - 1960) vytvoril množstvo dodnes populárnych filmov s krkolom­nými naháňačkami a nespočítateľnými gagmi. U Senneta začínal aj nesmrteľný komik Charlie Chaplin (1889 - 1977). Ak sa má umenie dočkať uznania, potrebuje nielen výrazové prostriedky, techniku roz­právania, ale aj obsah. Nielen dobrodružstvo, napínavosť, komické naháňačky, ale aj myšlienky. Potrebuje tiež legendu, mýtus.“

4.SOVIETSKA FILMOVÁ AVANTGARDA:

„Sergej Ejzenštejn, Vsevolod Pudovkin, Oleksander Dovženko a Dziga Vertov sa svojím naturelom, ale aj tvorivým nasmerovaním navzájom až diametrálne odlišovali, no práve originalitou tvorivého prínosu sa natrvalo zapísali do dejín svetového filmu. Každý z nich dokázal prejaviť veľkosť a silu svojho talentu aj v dielach, ktorým boli v porevolučnom období vnútené propagandistické úlohy.

Sergej Ejzenštejn (1898 - 1948) sa hlásil k dielu D. W. Griffítha, sám však zasiahol ešte prevratnejšie do vývinu filmovej reči. Zdokonalil a rozvinul experimentálne objavy L. Kulešova a V. Pudovkina. Jeho vertikálna montáž a montáž atrakcií (zábery zoraďoval do obrazov a sekvencií na základe racionálneho výberu a na základe ich kontrastných, ba až dramaticky konfliktných významov). Vznikali tým vizuálne metafory, ktoré viedli divákov k asociatívnemu, ale aj abstrahujúcemu vnímaniu. Viac ako individuálne osudy hrdinov ho zaujímali pohyby más v his­torických spoločenských procesoch. (Hovorí sa, že Ejzenštejn „naučil film myslieť".) Jeho filmový štýl sa vyznačoval veľkorysou monumentalitou. Krížnik Potemkin z roku 1925 je stabilne zaraďovaný medzi najlepšie filmy všetkých čias - svoju tvorivú dráhu Ejzenštej dôstojne uzavrel historickými dielami Alexander Nevský (1938) a dvojdielnou filmovou freskou Ivan Hrozný (1948).

Vsevoloda Pudovkina (1893 - 1953) nezaujímal abstraktný boj revolučných ideí, ale ich reálny vplyv na život a charaktery postáv. Výrazne ho ovplyvnili vlastné divadelnícke skúsenosti, ktoré získal v Stanislavského MCHAT-e, kde sa vyznával „kult realistickej presnosti". Ako filmár sa sústredil na vytváranie psychologicky presvedčivých, dramaticky poňatých príbehov jednotlivcov a na výrazovo bohatú prácu herca, stvárňujúceho zložitý charakter. Podľa neho ani montáž nemala byť založená výlučne na významových „konfliktoch", ale mala skôr zodpovedať pohľadu bystrého pozorovateľa - obrazy sa mali dopĺňať, bolo treba hľadať ich vzájomnú podobnosť (analógiu) a rozširovať pre diváka zorný uhol, vytvárať zrozumiteľnú metaforu, Najznámejším Pudovkinovým dielom je prepis rovnomenného románu M. Gorkého Matka (1926).

Olexander Dovženko (1894 - 1956) vyrástol na ukrajinskej dedine a natrvalo ho uchvátila krása krajiny, ľudové zvyky, piesne, rozprávky (Ejzenštejn a Pudovkin boli pôvodom mestskí ľudia) a vychádzal z inej umeleckej tradície, ktorou pre neho bola predovšetkým tvorba Ševčenka a Gogoľa. Prostredníctvom filmu nechcel vyjadrovať len svoj pohľad a hodnotiace názory na zobrazované skutočnosti, ale predo­všetkým svoj osobný vzťah k ľuďom a prírode, k rodnej kultúre s dávno­vekými koreňmi. Jeho filmársky prístup bol porovnateľný s ambíciami básnika v literatúre. Týmto sugestívnym „oparom poézie" sa vyznačuje najmä jeho Zem z roku 1930, ktorá je v mnohom polemickou antitézou Ejzenštej novej Generálnej línie.

Dziga Vertov, vlastným menom Denis Arkadevič Kaufman (1896 - 1954), bol zo štvorice „avantgardistov" jednoznačne najextravagantnejšou osobnosťou. Svoje beztak radikálne názory na filmové umenie neváhal doviesť až do extrémov. Zásadne odmietal dej a akékoľvek inscenovanie - veril, že totálne stotožnenie sa tvorcu s pohľadom „kamery-oka" obdarí filmový výraz univerzálnou, takmer až „stvoriteľskou" silou. Originálne pracoval so strihovou skladbou, využívajúc detaily, rytmické členenie sekvencií a obrazový kontrapunkt. Vytvoril nový typ agitačno-publicistického spravodajstva vo svojich pozoruhodných filmových periodikách Kinone-deľa a Kino-Pravda a taktiež v sérii dokumentov príznačne nazvaných Kino-Oko. Manifestom jeho predstáv o filme, z kto­rých mnohé dodnes nachádzajú svojich nasledovníkov, bol predovšetkým Muž s kinoaparátom (1929).“

Som veľmi rada, že žijem v dobe pokrokov a technických vymožeností, ktoré mi umožňujú a hlavne zľahčujú sledovanie filmov. Som veľký filmový fanúšik a rada
si pozriem dobrý film kdekoľvek, kde je dobrá atmosféra a hlavne veľa ľudí, pretože som človek, ktorý potrebuje počas filmu, a hlavne po filme rozoberať svoje dojmy, zážitky a poznatky. Keď ma určitý film zaujme a osloví, dokážem si ho pozrieť aj nespočetne veľa krát, o čom svedčí aj moja menšia domáca filmová zbierka, ktorá obsahuje okolo 250 filmových titulov.
 
späť späť   3  |  4  |  5  |  6  |   7   
 
Zdroje: 1. JERZY TOEPLITZ: Dějiny filmu. Praha. 1989, 2. Encyklopedická príručka k prijímacím skúškam na Fakultu masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Bratislava 2003.
Galéria k článku [10]
Podobné referáty
Film SOŠ 2.9684 691 slov
Film SOŠ 2.9717 6218 slov
Film 2.9600 506 slov
Film GYM 2.9578 6218 slov
Film 2.9920 487 slov
Film SOŠ 2.9618 345 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.