Elfovia sú človek ako taký (tak, ako aj Orkovia sú ľudské ´zosmiešnené, nie odzrkadlené´ bytie). V prvom rade sú predovšetkým umelcami; tvoria, pretože je to prirodzená túžba, nebojme sa povedať inštinkt, ľudstva. A ich najmocnejším výtvorom je jazyk, zdá sa (pokiaľ sa praslovo el- zrodilo v ich mysliach), že je dôsledkom čírej radosti zo sveta. A táto radosť preniká všetkými ich tvorivými činmi. Čo hovorí Galadriel? „Pretože vkladáme myšlienku všetkého, čo milujeme, do všetkého, čo robíme.“. Aký krásny pohľad na svet, nemyslíte?

A jasne sa aplikuje aj do jazykov, ktoré Tolkien vytvoril; nielenže krásne znejú, ale aj krásne vyzerajú. A tu by sme znovu mohli naraziť na svoju duálnu „ľudskosť“. Sme elfovia, keď používame jazyk poetický, s rešpektom, kreatívne; a sme Orkovia keď ochudobňujeme svoju slovnú zásobu skazenými výrazmi, alebo používame slová bez lásky či rešpektu.

Aby to ale neznelo príliš pateticky, chcem dodať, že si myslím, že elfovia mali takisto veľmi bohatý slovník nadávok, pretože toto je jazykový prostriedok ako každý iný. Som si istá, že sa každý z vás už stretol s človekom, ktorého každé druhé slovo bolo obscénnosťou, a pôsobilo nepekne bez akýchkoľvek emócií alebo sily, pretože týmto ľuďom jednoducho chýba adekvátna slovná zásoba. Orkovia až do špiku kostí. Úvaha teda znie, čo z toho vyplýva. Nuž, je naozaj možné nadávať „umelecky“ (skúste starých spisovateľov, napríklad William Blake - spisovateľ, ktorý je v mnohom podobný Tolkienovi) - a rozumné užívanie týchto prostriedkov bude mať aj žiadaný komunikatívny efekt.

Často sa hovorí, že typovo sú elfovia Škandinávci. Toto by som nazvala veľmi nešťastnou chybou. V mýtických spisoch (zachovaných hlavne Snorrim Sturlusonom) sú elfovia nerozoznateľní od trpaslíkov a sú zriedkakedy spomínaní, pravda až na niekoľko spisov ako Alvissmal, kde sa nachádza kvalitný výpis informácií týkajúcich sa elfov. Pravdepodobne najbližšie sú elfovia reálnemu svetu v tzv. Tuatha De Dannan z Írska a nasledujúcich Fairy tradition. Tam máme ľudí večne mladých, hrdinských, zručných v remeslách a samozrejme nostalgicky krásnych, odsúdených na odchod z tohto sveta, aby žili ďalej len ako spomienka tých, ktorí prídu po nich.

"Bude nás ubúdať" hovorí Legolas... "a stane sa z nás ľud legiend". Toto vidíme v pohľade Hobitov na elfov ako na vzdialených, možno opovrhnutiahodných, dokonca aj keď sú ponímaní ako skutočne „reálni“. Keď už spomínam slovo „reálny“, je možné, že sa niektorí ľudia naštvú; spomeňme si na všetkých tých „duchovne uvedomelých“, ktorí s nami nie sú ochotní o takýchto veciach (napr. o elfoch) diskutovať, pretože pre nich nie sú dosť dôležité - pretože „nie sú reálne“. Možno to myslia tak, že nech sa archeológovia snažia ako len chcú, nikdy nenájdu pozostatky hobita alebo elfa, a o tom nemá cenu diskutovať, je to pravdaže fakt. Ale aby bol Tolkien kritizovaný na základe tohto faktu, tak to je ozaj na zasmiatie. Som úprimne prekvapená a nahnevaná, ak si údajne inteligentní ľudia dovolia považovať toto za nejakú formu oprávnenej kritiky. Sú veci, za ktoré by mohol byť Tolkien kritizovaný, samozrejme, ale toto NIE je jeden z tých prípadov. Nuž, možno takýto ľudia čítajú iba socialistický realizmus....!

Každopádne, toto je veľmi „reálne“ nebezpečenstvo. Roszak povedal, že „Potreba zhmotniť mýtus je v západnej kultúre hlboko zakorenená“. Z tohto dôvodu vídame rozmanité druhy rozpínavého fundamentalizmu, vychádzajúceho skôr zo skutočného, historického faktu než z mýtu - inšpiruje a zároveň až komicky zlyháva. Z toho istého dôvodu sme svedkami veľkého úspechu rôznych „hier na hrdinov“ (RPG - role-playing game), ktoré si od Tolkiena bez výčitiek berú všetky najlepšie nápady plnými priehrštiami. A zrazu sú elfovia a hobiti reálni - naozajstne, konkrétne reálni, akými hádam ani nikdy nemali byť. Prívržencami takýchto kratochvíľ sú takmer bez výnimky také typy ľudí, pre ktorých je fantasy zrkadlovým odrazom ich vlastného duševného postoja. Hlboko vnútri však neveria v reálnosť fantázie, pretože ich predstava reality chápe len historickú pravdu, nie mytologickú celistvosť. Znovu citujem Roszaka (pretože je to môj obľúbený moderný kritik)

„Sme ľudia, ktorí chcú vedieť o hviezdach všetko okrem toho, prečo boli niekedy považované za božské.“