Nórsko

1. Základné údaje

Názov: NÓRSKO
Štátne zriadenia: Konštitučná monarchia – Nórske kráľovstvo
Rozloha : 386 963 km (vrátane ostrovov, pevnina meria 323 883 )
Počet obyvateľov: 4 159 000 (k 1. 1. 1986)
Úradný jazyk: Nórština
Štátna vlajka:
Štátny znak:
Územné členenie : 19 krajov – hlavné mesto Oslo tvorí samostatný kraj – a zámorské územia
Hlavné mesto: Oslo – 447 000 obyvateľov (v roku 1985)
Hustota osídlenia: 10,6 obyvateľa na 1 kilometer (1984)

Najväčšie mestá:

Berchen – 207 000 obyvateľov ,
Trondheim – 134 000 obyvateľov,
Stavanger – 94 000 obyvateľov,
Kristiansand – 62 000 obyvateľov,
Drammenn – 50 000 obyvateľov (v roku 1985)

Doprava:

železničná (4 242 kilometrov , z toho 2 443 elektrifikovaná)
cestná (celkovo 85 882 kilometrov ciest)
lodná (pobrežnej lodnej doprave slúži 440 lodí)
letecká (v roku 1985)

Menová jednotka: 1 nórska koruna ( Nkr ) ,

NOK – skratka menového kódu I SO

2. Prírodné podmienky

2.1.Poloha, hranice, rozloha

Územie Nórska sa rozprestiera v zadnej časti Škandinávskeho poloostrova, a to medzi 57o 57́ a 71o 11́ severnej šírky a medzi 4o 30́ a 31o 10́ východnej dĺžky. Dĺžka územia od severu k juhu je 1 752 kilometra, najväčšia šírka je 430 kilometra a najmenšia 6,3 kilometra. Tvar územia a značná členitosť pobrežia sa prejavujú v dĺžke a charaktere hraníc. Dĺžka morských hraníc v priamej línii je 3 650 kilometra a celková dĺžka pobrežnej línie je približne 21 347 kilometra.

Na juhozápade a severe ju tvoria okrajové moria Atlantického oceánu a Severného ľadového oceánu – Severné, Nórske a Barentosovo more. Medzi Nórskom a Dánskom leží prieliv Skagerrak. More preniká hlboko do pevniny početnými fjordami. Pobrežie je lemované menšími aj väčšími ostrovmi (asi 50 000), najvýznamnejšie sú dve skupiny ostrovov na severe – Lofoten a Vesteralen.

Súčasťou Nórska je niekoľko vzdialených ostrov Špicbergy (62 049 kilometra), ostrov Jan Mayen ( 380 kilometra ) v Antarktíde patrí Nórsku ostrov Bouvetov (58kilometra), ostrov Petra I. (249 kilometra) a veľká časť pevniny Antarktídy.

Dĺžka pevninských hraníc je 2 531 kilometra, z toho 1 619 kilometra, pripadá na hranice so Švédskom, 716 kilometra s Fínskom a 196 kilometra s Ruskom.

Svojou rozlohou je Nórsko šiestou najväčšou zemou Európy po Rusku, Francúzsku, Španielsku, Švédsku a Fínsku. Polárny kruh pretína územie Nórska takmer v polovici.

2.2 Geologická stavba, povrch, nerastné bohatstvo

Nórsko je zemou značne hornatou. Dve tretiny jeho územia tvoria hory a náhorné plošiny a ľadovcové polia. Geologický podklad predstavujú tvrdé horniny – žula a rula v niektorých oblastiach sa vyskytujú mladšie usadeniny – pieskovec a vápenec. Nórske hory vnikli pred viac než jeden a pol miliardami rokov. Pozostatky týchto prvotných hôr sa zachovali na povrchu na dvoch miestach – v najjužnejšej časti a v najsevernejšom cípe. Pred sedemdesiat miliónmi rokov škandinávske hory urobili značnú zmenu.

Všetky hory v Nórsku, najmä na severe a juhu sa pozdvihli o sto metrov nad hladinu mora a naopak v strednej časti, v oblasti okolo Trondheimu poklesli. Pritom došlo k navrstveniu starých vrstiev na mladšie. Po ústupe posledného ľadovca more zatopilo časť pevniny, takže z vody vyčnievali len jej najvyššie položené časti. Behom ďalších tisícročí pevnina pomaly vystupovala z vody. Tento proces stále pokračuje. Hlavným horským masívom je Škandinávske pohorie, ktoré vzniklo v období silurú kaledonským vrásnením. Pohorie tiahnuce sa od severu k juhu je rozčlenené fjordami a údoliami stečúcimi riekami. Na západe spadá pohorie prevažne k moru, na juhu sa vzďaľuje od pobrežia. Škandinávske pohorie nie je celistvým pohorím, ale člení sa na niekoľko masívov. Hory severného Nórska majú odlišný charakter, sú podstatne nižšie. Stredná nadmorská výška v Nórsku je 490 metrov. Viac než jedna polovica územia leží vyššie než v 500 metrov a viac ako jedna štvrtina presahuje výšku 1 000 metrov.

Nížin v nórsku je veľmi málo. Sú najmä na juhovýchode – v povodí rieky Glomma a okolo mesta Drammen, na západe okolo Stavangeru a na severozápade v okolí Trondheimu. Vysoko horské oblasti sú do značnej miery pokryté snehom a ľadom.

V zemi je celkom 1 700 ľadovcov o celkovej ploche 4 600 kilometrov. Najväčší európsky plošný ľadovec, ktorý meria 815 kilometrov je Jostebalsbreen.

Charakteristickým rysom Nórska sú potočné fjordy – dlhé , úzke a obvykle hlboké zálivy prenikajúce hlboko do pevniny. Fjordy vznikli pri pohybe zemskej kôry, zosune ľadovcov, pri činnosti mora, riek a podobne. S určitým zjednodušením ľadovcového údolia morom. Jedným z najväčších je Songefjord, dlhý – 204 kilometrov, Hardangerfiord – 172 kilometrov, Oslofiord – 100 kilometrov. Zvláštnosťou fjordov je, že prítoky ležia na úrovni hlavného fjordu, voda z nich sa dostáva do hlavného fjordu vodopádmi. Fjordy sa obvykle otvárajú do mora nie širokým zálivom, ale úzkym prielivom. Fjordy sú chránené pred morom početnými ostrovmi takže za nepriazdnivého počasia sú bezpečnými útočiskami. Sieť fjordov v Nórsku je veľmi hustá.

V Nórsku sa vyskytujú rôzne minerálne zdroje, ktoré sú však nevyužité. Nerastné bohatstvo – železné rudy – obsah kovu v rude je pomerne malý, preto sa na miesto vyrába koncentrát. Tretie miesto na svete má ťažba pyritov, v oblasti Ballangen, Berkosen. Významné sú ložiská molybdénu, ilmenitu, titánu a vanadia.

Nórsko je najväčším vývozcom horčíka na svete. Bohaté zdroje farebnej žuly, mramora, živca, vápenca a briblice. Na Špicberkách sa ťaží množstvo uhlia v Severnom mori boli objavené značné ložiská ropy a zemného plynu.

2.3 Vodstvo

Nórsko má hustú riečnu sieť, ktorú tvoria krátke, ale vodnaté rieky s prudkým spádom a početnými vodopádmi Nórsko rieky sa nemohli rozvinúť do dĺžky, pretože rozvodie na hrebeni Škandinávskeho pohoria prebieha blízko Atlantického oceana. To má za následok, že väčšina vodstva je odvodnená na stranu Švédska. Najdlhšou riekou je Glomma, ktorý meria 598 kilometrov, druhou najväčšou je Tana Anarjokka (360 kilometrov).

Dopravný význam riek je nepatrný. Splavnou je jedine Glomma, ale len v dĺžke 36 kilometrov. Väčšina sa využíva v hydroenegetike. Prispieva k tomu aj množstvo jazier na náhorných plošinách.

Z vodopádov je najväčší Skykkjedalzfossen (300 metrov), Vettisfoss (273 metrov), Rjukan (245 metrov), Varingfoss (160 metrov).

V krajine je veľký počet jazier, väčšina ľadovcového typu, ktorú tvoria 3,4% rozlohy krajiny. Najväčším jazerom je Mjosa, ktoré meria 368 kilometrov.2.4 Podnebie

Nórsko je najteplejšou z krajín, ktoré majú obdobnú zemepisnú polohu. Je to dôsledok Golfského prúdu, ktorý ovplyvňuje malé Nórske podnebie. Preteká vo vzdialenosti 300 – 400 kilometrov od brehu Nórska. Vplyvom Golfského prúdu more u Nórskeho brehu nezamŕza a nórske prístavy sú v prevádzke stále. V Nórsku odlišujeme dve podnebné oblasti. Pobrežné pásy majú oceánske podnebie – mierne a bohaté na zrážky. Pobrežie južného a stredného Nórska má rovnakú priemernú januárovú teplotu (- 4 oC) ako oblasti ležiace viac na juhu.

Oblasť za hlavným hrebenom Škandinávskeho pohoria je od vplyvu Nórskeho prúdu odrezaná a má vnútrozemské podnebie. Čím ďalej od pobrežia, tým je podnebie drsnejšie s veľkým rozdielom teplôt. Medzi dňom a nocou a teplým letom a chladnou zimou. Vo vnútrozemí teplota klesá až na – 45 – 50 o C. Najchladenejšími oblasťami sú náhorné plošiny na severe Nórska, kde sa teplota pohybuje pod bodom mrazu 230 – 245 dní v roku. Leto v Nórsku nie je teplé.

Najteplejším miestom je Oslo, kde priemerná teplota v júli je 17,3 o C. Pobrežná časť Nórska je mimoriadne bohatá na zrážky a to po celý rok. Na niektorých miestach spadne 3 000 – 5 000 milimetrov zrážok ročne. Medzi najdaždivejšie miesta v Európe patria náveterné západné svahy hor v okolí Bergenu. Vo vnútrozemí je zrážok málo (300 – 500 mm).

Najsuchším miestom je okolie rieky Otta, kde ročný priemer zrážok je 260 milimetrov. Negatívom klimatických podmienok sú náhle zmeny počasia, vyplývajúce z toho, že sa územie nachádza v oblasti prelínania teplých vzdušných más smerom od juhu a studených z Arktídy. Zimné dni sú veľmi krátke, s postupujúcim obdobím sa veľmi predlžujú. Hovorí sa o „polnočnom slnku„ alebo o „bielych nociach„, čo je jav, keď je slnko celý deň nad horizontom.

2.5. Pôdne podmienky

Sú z hľadiska využitia nepriaznivé. Poľnohospodárska pôda zaberá 30,2 % celkového územia, lesy 21,7 %, vodné plochy 4,8 %, ľadovce 1,5 %. Na hory a neúrodnú pôdu pripadá 61,6 %.

2.6. Rastlinstvo

Priaznivé podmienky pri pobreží Nórska spôsobujú, že rastlinstvo siaha ďaleko na sever. Najvhodnejšia vegetácia je v juhovýchodnej oblasti. Rozsiahlejšie lesné oblasti sú v chránených oblastiach fjordov a v údolí. Hranica lesov v Nórsku dosahuje najvyššie zemepisné šírky na svete – severná hranica buku je nad 60o severnej zemepisnej šírky, dubu nad 63 o S a smrek siaha až za polárny kruh. Asi polovica hospodársky využiteľných lesných porastov pripadá na ihličnaté lesy s prevahou jedlí a borovíc.

Smerom na juh prechádzajú do zmiešaných lesov – breza a na juhu do listnatých lesov ( buk, dub, javor, lipa ). V lesoch na severe od 67 o severnej zemepisnej šírky má prevahu severská breza.

2.7.Živočíšstvo

Na území Nórska sa stretávame s dvomi typmi zvierat – v južnej oblasti – stredoeurópske druhy, na severe – arktické. Niektoré zvieratá – vlk, medveď boli už vyhubené. V Nórsku žije los, jeleň, rys, kuna, bobor, mrož, vydra, tuleň, sob, líška, jazvec a ďalšie zo známych zvierat. Väčšina jednotlivých druhov sa vyskytuje zväčša len v určitej oblasti – okrem líšky, zajaca a veveričky. Charakteristickým je tzv. „nórska myš „ žijúca v kolóniách. V Nórsku je mnoho druhov vtákov – tetrov a divá hus. Najviac vtákov žije na Nórskom pobreží. Vyskytujú sa sýkorky, lastovičky. Vo vnútrozemských vodách sa nachádza štuka, pstruh, losos žije iba v niektorých riekach. Z plazov je v južnom a strednom Nórsku zmija, užovka a rôzne druhy jašteríc.3. Obyvateľstvo a sídla

3.1. Počet, rozmiestnenie, hustota

Počtom obyvateľov sa Nórsko zaraďuje k malým štátom Európy. V roku 1986 malo 4159 000 obyvateľov. V prvej polovici 19. storočia došlo v krajine k poklesu úmrtnosti a stúpla pôrodnosť , čo viedlo k celkovému zvýšeniu obyvateľstva. V mestách bývalo asi 15 % obyvateľstva. Christiana (Oslo) mala 23 000 obyvateľov a iba tri ďalšie mestá mali nad 5 000 obyvateľov – Trondheim (12 000) , Kristiansand (7 500) a Drammenn ( 7 000 ). V nasledujúcich 60. – 70. rokoch sa celkový počet obyvateľov zvýšil o 60 % a v roku 1890 dosiahol 2 milióny. Zrastajúce mestá však boli schopné vstrebávať iba časť pracovnej sily, ktorá nenašla uplatnenie na dedine.

Vysoká nezamestnanosť a ťažké sociálne podmienky spôsobili vysťahovalectvo pracujúcich najmä do USA. V rokoch 1900 žilo v mestách 36 % obyvateľov a v roku 1985 – 45 %.

Pomalé tempo rastu počtu obyvateľov súvisí so značným poklesom pôrodnosti, prirodzený prírastok je veľmi malý. S tým súviselo aj zníženie počtu stavieb.  

Priemerná hustota obyvateľov na 1 kilometer je 3,3 obyvateľov. Hustota obyvateľov nie je rovnomerná. Najosídlenejšie je pobrežné pásmo, najmä na juhu v oblasti Osla. V južných častiach pripadá na 1 kilometer 40 – 50 obyvateľov, v severných oblastiach a za polárnym kruhom je to na 1 kilometer v priemere 1 človek.

3.2. Hlavné mesto

Najväčšie mesto Nórska, jeho politické, hospodárske a kultúrne centrum je Oslo, hlavné mesto krajiny. Oslo je jedným z najstarších miest na svete. Bolo založené okolo roku 1048. Oslo utrpelo častými požiarmi, ktoré boli v roku 1567 a v roku 1624 bolo úplne zničené. Oslo leží v závere Oslofjordu na brehoch troch veľkých zálivov – Bjorvik, Pipervik a Frognerkilen. Pozdĺž jeho brehov sa nachádzajú prístaviská, skladiská, osobné a nákladné prístavy. Mesto je rozdelené na dve časti riekou Akerelya – východná časť menšia, západná časť väčšia.

Stred mesta s administratívnymi a kultúrnymi inštitúciami, riaditeľstvami bánk a s obchodnými domami leží v juhozápadnej časti. Hlavnou triedou mesta je Kark Johanes gate vedúca stredom mesta od západu na juhovýchod, nachádza sa na nej budova Nórskeho parlamentu, Národného divadla a univerzity.

Vo východnej časti – priemyselné závody a robotnícka štvrť. Oslo je najväčším hospodárskym centrom krajiny. Sú v ňom zastúpené odvetvia – textilný, potravinársky, polygrafický, obuvnícky, lodiarensky, strojársky, elektrotechnický, chemický, papierenský, drevospracujúci priemysel. Je tiež najdôležitejším nórskym prístavom, slúži najmä na dovoz.

Oslo je dôležitým železničným uzlom. Letisko hlavného mesta – Fornebu leží na polo ostrove približne 7 kilometrov západne od stredu mesta. Oslo nemá veľa historickým pamiatok. K zaujímavostiam patrí pevnosť a zámok Akershus, mestská radnica, sochárska galéria. V Osle je mnoho múzeí a galérii – Munchovo múzeum, Národná galéria, Vikinské múzeum, Nórske národné múzeum. Smerom na sever za mestom sa nachádza jedna z najznámejších lyžiarskych mostíkov na svete –Holmenkollen.

3.3 Kraje a najväčšie mestá

Kraje Akershus, Ostfold a Vestfold obklopuje 110 metrov dlhý Oslofjord a rozkladajú sa na juhozápade. Vnútrozemie je bohaté na rieky a jazerá. Obyvateľstvo sa zaoberá poľnohospodárstvo, lesníctvom, námornou dopravou, priemyslom a službami. Správnym strediskom kraja Ostfold je Moss, 24 000 obyvateľov, stavba lodí, chemický a sklársky priemysel. Správnym strediskom kraja Akerskus je mesto Oslo. Správnym centrom kraja Vestfold je Tonsberg – najstaršie mesto , výstavba lodí.

Kraje Hedmark, Oppland, Buskerud tvoria jeden z najkrajších oblastí množstvom údolí. Leží tu aj najväčšie Nórske jazero Mjosa. Správnym strediskom kraja Hedmark je mesto Hanhr – významné Železničné múzeum, strojárenský, obuvnícky, textilný, nábytkársky a potravinársky priemysel. Správnym strediskom kraja Oppland je Lillehammer, 22 000 obyvateľov, v roku 1994 sa tu konali Zimné olympiiske hry, na ktorých sa po prvý krát zúčastnila slovenská (samostatná) reprezentácia. Priemyselné odvetvia – papierenský, textilný a metalurgický.

Ďalším známym mestom je Gjovik 25 000 obyvateľov – závody na výrobu celulózy, lepenky, textilu a obuvi. Správnym strediskom kraja Buskerud je Drammenn 50000 obyvateľov spaľovanie železa, kovov, výroba textilu, odevov a papiera. Kraje Tellemark, Aust – Agder a Vest – Agder sa nachádzajú v najjužnejšej časti krajiny od Oslofjordu na západ. Centrom kraja Telemark je mesto Skien (46 000 obyvateľov) –drevospracujúci, strojnícky, elektrotechnický, potravinársky, papierenský priemysel.

Sídlom správy kraja Aust – Agder je Aredal (12000 obyvateľov) – lodenice, drevársky, rybársky, strojársky priemysel. Týmto krajom vedie údolie Setesdal – najkrajšie v Nórsku. Centrom Vest – Agderu je mesto Kristiamsand (62 000 obyvateľov) – strojársky, drevospracujúci priemysel. Kraje Rogaland, Hordaland, Song og Fjordane a More og Ronsdal sa tiahnu od západu k severu. Tieto kraje Nazývame „krajinou fjordov“ – najvýznamnejší Sognefjord, Sunfjord, Ryfylkefjord, Romsdalfjord. Strediskom Rodalandu je mesto Stavanger (94 000 obyvateľov) – centrum ropného priemyslu, potravinársky priemysel, výroba vzduchotechnických zariadení. Dôležitým mestom je Haugusend (27000 obyvateľov) – lodenice, prístav, výroba nábytku, vybavenie pre lode. Sídlom správy Hordalandu je mesto Bergen (207 000 obyvateľov) – textilný, odevný, strojársky, potravinársky, polygrafický priemysel, druhý najväčší prístav, je tam univerzita, VŠ pedagogická, akvárium.

Sídlom správy kraja Song og Fjordane je Hermannsverk (1 000 obyvateľov) – konzervárenský, textilný, drevospracujúci priemysel. Väčšie je mesto Floro (9 000 obyvateľov) – najzápadnejšie ležiace mesto, lodenice, závody na výrobu odevov, skla, spracovanie rýb. Strediskom kraja More og Romsdal je mesto Molde (21000 obyvateľov), odevný priemysel, potravinársky, stavba menších lodí. Ďalším významným mestom je Alesund (35 000 obyvateľov) – najväčší nórsky rybací prístav, mraziarne, lodenice, textilný, odevný , nábytkársky priemysel, jedno z najväčších mliekarenských závodov v Nórsku. Významným je aj mesto Kristiansand – konzervárenský, textilný, odevný priemysel, mraziarne, lodenice, prístav. Strednú časť Nórska vyplňujú kraje Sor – Trodelag a Nord – Trodelag. Do vnútrozemie týchto krajov preniká úrodnou krajinou Trondheimfjord. Strediskom kraja Sor – Trodelag je mesto Trondheim (134 000 obyvateľov) – 3. najväčšie mesto krajiny. Priemysel – konzervárenský, potravinársky, metalurgický a strojársky. Významná je katedrála Nidaros – najväčšia stredoveká gotická stavba v Európe, arcibiskupský palác – najväčšia drevená stavba v severnej Európe. Sídlom správy kraja Nord – Trondeland je Steinkjer (20 000 obyvateľov) – papierenský, potravinársky, drevospracujúci priemysel. Kraje Nordland, Troms a Finnmark vyplňujú celú severnú časť krajiny. Vďaka Golfskému prúdu je podnebie mierne.

Správnym strediskom kraja Nordland je Bodo (34 000 obyvateľov) – dôležitý dopravný uzol. Priemysel – potravinársky, strojársky, lodenice. Centrom kraja Troms je Tromso (47 000 obyvateľov) – spracovanie rýb, mraziarne, lodenice. Je tu „najsevernejšia“ univerzita na svete. Strediskom kraja Finnmark je Vadso (6 000 obyvateľov) – závody na spracovanie rýb. V tomto kraji leží najsevernejšie mesto na svete Hammerfest (7 000 obyvateľov) – závody na spracovanie rýb.3.4.Sociálne zloženie

S prudkým rozvojom priemyslu došlo k výrazným zmenám i v sociálnej štruktúre nórskeho obyvateľstva. Počet pracujúcich v rade odvetví národného hospodárstva má klesajúcu tendenciu (poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel). Výnimku tvoria oblasti obchodu a služieb, kde sa počet zamestnancov zvyšuje.

3.5. Etnické zloženie

Nórsko je jednonárodným štátom – 97,5 % obyvateľstva tvoria Nóri, ktorí patria ku germánskym národom a to k škandinávskej vetve. Jazykom, materiálnou a duchov
nou kultúrou sú Nóri blízky susedným škandinávskym krajinám – Dánom a Švedom.

V severnej časti krajiny žijú dve národnostné menšiny – kočovný národ Laponcov (20000 obyvateľov) a nórski Fíni (7 000 obyvateľov), ktorých predkovia kedysi presídlili z Fínska. Približne 2% obyvateľov tvoriaci, najpočetnejšie sú zastúpení Američania (10000 obyvateľov), Briti (10000 obyvateľov), Pakistanci (7000 obyvateľov), Vietnamci (3 500 obyvateľov).

3.6. Jazyk

Nórština je úradný jazyk krajiny, je germánsky jazyk škandinávskej skupiny. Vo vývoji Nórštiny sa však prejavili určité historické skutočnosti, predovšetkým podradené postavenie Nórska voči Dánsku, ktoré trvalo celé storočie. Reformáciou v roku 1536 sa totiž dánština v Nórsku definitívne uchytila, pretože biblia a náboženská literatúra bola vydaná iba v dánštine. To zasadilo pôvodnému nórskemu jazyku, ktorý sa vyvinul za staronorštiny, veľkú ranu. Ďalší úder prišiel v roku 1775 v podobe kráľovského zariadenia, v ktorom bola dánština zavedená ako vyučovací jazyk na niektorých nórkych školách. V Nórsku sa zachovalo mnoho dialektov napríklad johonórsky, blízky dánštine, bengálsky.

3.7. Náboženstvo

Asi 95 % nórskych občanov sa hlási k nórskej cirkvi. Okrem nórskej cirkvi, ktorá je protestantská, pôsobí v Nórsku rímsko-katolícka a niektoré ďalšie cirkvi.

3.8. Prisťahovalectvo

Prisťahovalectvo do Nórska má stúpajúcu tendenciu, rovnako však aj vysťahovalectvo. Počet prisťahovalcov je však trvale vyšší.