Dimmuborgir (Temné hrady)

Je to lávové mesto 2 000 rokov staré, ktorého výška dosahuje až dvadsať metrov. Cesty v tomto bludisku sú dnes starostlivo vyznačené a nedoporučuje sa z nich schádzať.

Egilsstadir

V 19. storočí veľký statok, dnes mestečko s asi 1400 obyvateľmi, rozprestierajúce sa okolo veľkej benzínovej pumpy s turistickou kanceláriou. Cestujúci sa tu delia na severanov a južanov, podľa toho, ktorým smerom sa rozhodnú obísť Island.

Grindavík

Typické rybárske mestečko s asi 2 000 obyvateľmi a bohatou históriou. V 16. storočí sa tu vraždilo kvôli konkurencí medzi obchodníkmi z Anglicka a hanzovnými mestami. V 17. storočí tu boli barbarskí piráti, zajali mnoho Islanďanov a Dánov a potopili dve obchodné lode.

Grótagjá

Mnoho kilometrová proláklina, v ktorej sa nachádza množstvo jazierok. V niektorých sa dá kúpať, iné majú veľmi veľkú teplotu. Proláklina vznikla preto, že sa európský kontinent vzdiaľuje od amerického.

Gullfoss

Gullfoss je najznámejší islandský vodopád a jeden z prírodných divov sveta. Neďaleko do nej je Veľký Geysir.

Hafnarfjödur

Jeden z najdôležitejších islandských prístavov v dobe, keď Reykjavík bol ešte dedinou. V 15. storočí sa tu obchodovalo s Angličanmi, tých neskôr v konkurencí porazili Nemci a v 16. storočí bol Hafnarfjödur niečo ako isladnské hanzovné mesto. Dáni ale neskôr zakázali Islanďanom obchodovať a až do konca 18. storočia mali monopol. Po jeho zrušení nastalo pozvolné oživenie hospodárstva na Islande a z Hafnarfjöduru sa stalo opäť dôležité hospodárske stredisko. Dnes má cca. 16 tis. obyvateľov.

Hekla

Najpopulárnejšia islandská sopka (1 471 m), kedysi považovaná za bránu do pekla. Po tom, čo na ňu v roku 1750 vystúpili 2 študenti z kodaňskej univerzity a vrátili sa živí a zdraví, strach z Hekly sa pomaly strácal. V roku 1 947, keď stĺp čierneho dymu siahal až do výšky 27 metrov, mraky popola a dymu zatemnili oblohu a láva pokryla viac ako 20 km2 zeme. V roku 1510 bol úlomkom kameňa pri erupcii zasiahutý človek na Skálholtu, vzdialenom vzdušnou čiarou asi 40 km. Naposledy dala Hekla o sebe vedieť v r. 2000.

Hverfjall (430 m)

Láva z tohoto krátera, ktorá dosahovala teplotu až niekoľko tisícok stupňov, stiekla až do jazera Mývatn. Para, ktorá sa pod lávou vytvorila, začala vystreľovať na povrch a za pomoci popola vyrábať útvary, zvané prúdokrátery. Okolo dedinky Skútustadir sú ich stovky.

Reykjahlíd (Dymová stráň)

Pôvodne to bol najväčší statok na Islande (viac než 2x väčší ako Luxembursko), ktorý si získal slávu už v 14. storočí, keď sa na jeho území v Námaskarde ťažila síra a vyvážala sa do Európy. Strelný prach vyrobený z tejto síry nemohol chýbať v žiadnej vojne. Až v 19. storočí boli založené ďalšie bane i inde. V rokoch 1 724-1 729 besnejúce vulkány rozpútali 5-ročné Mývatenské ohne, lávové prúdy zničili niekoľko statkov v okolí a dovalili sa až k rejkjahlidskému kostolu. Tam sa zastavily. Veriaci to pripisujú zázraku a ateisti si s tým nevedia rady.

Reykjavík (Dymová zátoka)

Hlavné mesto Islandu, na JZ ostrova, 103 000 obyvateľov, stredisko krajiny, jediné skutočné mesto Islandu, V Reykjavíku a okolí žije 60 % obyvateľov štátu. Prístav, medzinárodné letisko, divadlá, múzeá, univerzita (1911), vedeckovýskumné ústavy. Reykjavík bol údajne založený Vikingami roku 847. Od 1786 mesto (167 obyvateľov), od roku 1 845 sídlo parlamentu (Alting). Od roku 1 944 hlavné mesto Islandu.

Vatnajökull

Najväčší ľadovec na Islande (8400 km˛). Pod ním sú sopky a tie občas vytvoria mohutné jaskyne horúcej vody a tie sa potom s kusmi ľadu a popolom zrútia do nížiny. Mocnosť ľadu je až 1 m. Priemerná výška je asi 1500 m n. m.

Veľký Geysir

Z tohoto gejzíra, po ktorom sa všetny ostatné volajú, 1x vystriekla horúca voda do výšky okolo 60 metrov v roku 1294. Dnes gejzír zaspáva, k erupcii dochádza stále menej často.

Vestmannaeyjar (Ostrovy západných mužov)

Ostrovy získali meno podľa írských otrokov, ktorí bolo pravdepodobne prvými obyvateľmi najmladších súostroví na svete. Väčšina ostrovov vznikla z podmorských sopiek v období pred 5 až 10 000 rokmi. Posledný ostrovček Surtsey vznikol v rokoch 1963-1967. Iba ostrov Heimaey s asi 5 000 obyvateľov je nepretržite obývaný.

Zaujímavosti:

-Island nemá rozvinutý zahraničný obchod
-veľmi dôležitý je rybolov
-horúce premene využívajú na vykurovanie
-polárna noc trvá pol roka
-Islanďania dedia priezviská po krstnom mene otca, takže otec a syn väčšinou nemajú rovnaké priezvisko (pokiaľ sa obidvaja nevolajú Erik Eriksson). Synovia tak majú priezvisko zložené z mena otca s koncovkou -son a dcéry s koncovkou -dóttir. Priezvisko sa ale nepoužíva a všetci všetkých oslovujú krstnými menami a tykajú si, vrátane prezidenta. Dokonca aj v telefónnom zozname sú mená zoradené podľa krstných mien.
-Je tu najstarší parlament na svete – Alting
-je tu najzachovalejšie životné prostredie v Európe
-vydáva sa tu najviac kníh na 1 obyvateľa na svete