Island

Dlhý tvar je Islandská republika. Island je ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy (700 km do Škótska, 1000 km do Nórska).

Geografia a fakty:

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 23 okresov (sýsla)
Rozloha: 103 000 km2
Počet obyvateľov: 300 000 obyvateľov (1996)
Hustota zaľudnenia: 2,9 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Reykjavík 100 850 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Kópavogur 16 800 obyv., Akureyri 14 700 obyv.
Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur, 2119 m
Najvýznamnejšie rieky: Pjórsá
Úradný jazyk: islandčina
Mena: islandská koruna (1 koruna = 100 aurar)
Štátny sviatok: 17. jún (Deň republiky)
Rasové a národnostné zloženie: Islanďania (93,9 %), Dáni (1,3 %), ostatní – Švédi, Nemci, Američania (4,8 %)
Náboženstvo: evanjelické (93 %), katolícke (1 %), iné (6 %)

Islanďania volajú svoj ostrovný štát ostrov ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 kedysi činných sopiek, 26 je činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkúr (2119 m). Vďaka intenzívnej vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. V skleníkoch dokážu dopestovať aj banány, hrozno a rôzne druhy zeleniny.

Asi jednu desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje aj 1000 metrov. Aj z tohto dôvodu nazvali Island „ľadovou zemou" jeho prví objavitelia, Vikingovia, v 9. storočí. V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Vďaka mimoriadne nepriaznivým prírodným podmienkam je 80% rozlohy krajiny neobývanej. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu, ktoré sa začína rozmáhať.

Cestovný ruch:

Pozoruhodnosti Islandu sa dajú najlepšie spoznať počas okružných jázd autobusom, ktoré sú ponúkané v pobrežných mestách. Na južnom pobreží sa nachádzajú piesočné pláže, vodopády a ľadovec. Fjordy ležia hlavne na samom severe a juhozápade krajiny. Pôsobivá náhorná planina, vulkány, ľadovce a vrchy vo vnútrozemí pripomínajú mesačnú krajinu. Okrem početných ľadovcových potokov a riek je tu niekoľko najväčších európskych vodopádov. Obľúbeným cieľom výletov je Gulffoss - tzv. Zlatý vodopád, ktorý sa nachádza v blízkosti gejzíru.

Akureyri

Hlavné mesto islandského severu leží asi 100 km južne od polárneho kruhu. Má asi 15 tisíc obyvateľov a je to jedno z nejteplejších miest v krajine (letné teploty okolo 20°C). Je tu rodný dom pátera Jóna Sveinssona, autora knižiek pre deti o chlapcovi menom Nonni.

Alting

V desiatom storočí, koncom prvého obdobia osídlenia Islandu, vznikla na ostrove potreba zaviesť zákony. Sedliaci si vtedy v roku 930 založili prvý parlament sveta - Alting. Nejskôr museli vyslat čarodejníkov do západného Nórska, aby tam vyštudovali. Za tri roky sa vrátili so zbierkou zákonov prispôsobenou islandským podmienkám. Medzitým bol Grímur Geitskör poverený, aby našiel vhodné miesto pre parlamentné sídlo. Objavil ich na pláňach neďaleko jazera Tinfvallavatn a tam na Tingvellir od roku 930 parlament zasedal.

Najmocnejším mužom v krajine sa stal zákonoprávca, ktorý poznal zákony naspamäť. K ich spísaniu došlo až v roku 1117. Parlament mal moc zákonodarnú, ale o výkonnú sa už starať nemohol. Islanďania nemali panovníka ani armádu. Tingvellir je dodnes posvätným miestom všetkých Islanďanov. I keď dnes Alting zasadá v Reykjavíku, ale ak ide o niečo mimoriadne dôležité, vyrážajú poslanci podľa vzoru predkov na Tingvellir ku Skale zákonov.

Ásbyrgi (Hrad Ásov)

Kaňón tri a pol kilometra dlhý, asi jeden kilometer široký a sto metrov hlboký. V prostriedku je "ostrovček Eyan" a inak je dno kaňona vyplnené zelenými stromami. Existujú dve verzie, ako mohol tento kaňon vzniknúť. Prvná hovorí, že lietajúci kôň boha Ódina obtlačil do zeme obrie kopyto, a druhá, že kaňon vznikol v dôsledku výbuchu sopky pod ľadovcom Vatnajökull.Dimmuborgir (Temné hrady)

Je to lávové mesto 2 000 rokov staré, ktorého výška dosahuje až dvadsať metrov. Cesty v tomto bludisku sú dnes starostlivo vyznačené a nedoporučuje sa z nich schádzať.

Egilsstadir

V 19. storočí veľký statok, dnes mestečko s asi 1400 obyvateľmi, rozprestierajúce sa okolo veľkej benzínovej pumpy s turistickou kanceláriou. Cestujúci sa tu delia na severanov a južanov, podľa toho, ktorým smerom sa rozhodnú obísť Island.

Grindavík

Typické rybárske mestečko s asi 2 000 obyvateľmi a bohatou históriou. V 16. storočí sa tu vraždilo kvôli konkurencí medzi obchodníkmi z Anglicka a hanzovnými mestami. V 17. storočí tu boli barbarskí piráti, zajali mnoho Islanďanov a Dánov a potopili dve obchodné lode.

Grótagjá

Mnoho kilometrová proláklina, v ktorej sa nachádza množstvo jazierok. V niektorých sa dá kúpať, iné majú veľmi veľkú teplotu. Proláklina vznikla preto, že sa európský kontinent vzdiaľuje od amerického.

Gullfoss

Gullfoss je najznámejší islandský vodopád a jeden z prírodných divov sveta. Neďaleko do nej je Veľký Geysir.

Hafnarfjödur

Jeden z najdôležitejších islandských prístavov v dobe, keď Reykjavík bol ešte dedinou. V 15. storočí sa tu obchodovalo s Angličanmi, tých neskôr v konkurencí porazili Nemci a v 16. storočí bol Hafnarfjödur niečo ako isladnské hanzovné mesto. Dáni ale neskôr zakázali Islanďanom obchodovať a až do konca 18. storočia mali monopol. Po jeho zrušení nastalo pozvolné oživenie hospodárstva na Islande a z Hafnarfjöduru sa stalo opäť dôležité hospodárske stredisko. Dnes má cca. 16 tis. obyvateľov.

Hekla

Najpopulárnejšia islandská sopka (1 471 m), kedysi považovaná za bránu do pekla. Po tom, čo na ňu v roku 1750 vystúpili 2 študenti z kodaňskej univerzity a vrátili sa živí a zdraví, strach z Hekly sa pomaly strácal. V roku 1 947, keď stĺp čierneho dymu siahal až do výšky 27 metrov, mraky popola a dymu zatemnili oblohu a láva pokryla viac ako 20 km2 zeme. V roku 1510 bol úlomkom kameňa pri erupcii zasiahutý človek na Skálholtu, vzdialenom vzdušnou čiarou asi 40 km. Naposledy dala Hekla o sebe vedieť v r. 2000.

Hverfjall (430 m)

Láva z tohoto krátera, ktorá dosahovala teplotu až niekoľko tisícok stupňov, stiekla až do jazera Mývatn. Para, ktorá sa pod lávou vytvorila, začala vystreľovať na povrch a za pomoci popola vyrábať útvary, zvané prúdokrátery. Okolo dedinky Skútustadir sú ich stovky.

Reykjahlíd (Dymová stráň)

Pôvodne to bol najväčší statok na Islande (viac než 2x väčší ako Luxembursko), ktorý si získal slávu už v 14. storočí, keď sa na jeho území v Námaskarde ťažila síra a vyvážala sa do Európy. Strelný prach vyrobený z tejto síry nemohol chýbať v žiadnej vojne. Až v 19. storočí boli založené ďalšie bane i inde. V rokoch 1 724-1 729 besnejúce vulkány rozpútali 5-ročné Mývatenské ohne, lávové prúdy zničili niekoľko statkov v okolí a dovalili sa až k rejkjahlidskému kostolu. Tam sa zastavily. Veriaci to pripisujú zázraku a ateisti si s tým nevedia rady.

Reykjavík (Dymová zátoka)

Hlavné mesto Islandu, na JZ ostrova, 103 000 obyvateľov, stredisko krajiny, jediné skutočné mesto Islandu, V Reykjavíku a okolí žije 60 % obyvateľov štátu. Prístav, medzinárodné letisko, divadlá, múzeá, univerzita (1911), vedeckovýskumné ústavy. Reykjavík bol údajne založený Vikingami roku 847. Od 1786 mesto (167 obyvateľov), od roku 1 845 sídlo parlamentu (Alting). Od roku 1 944 hlavné mesto Islandu.

Vatnajökull

Najväčší ľadovec na Islande (8400 km˛). Pod ním sú sopky a tie občas vytvoria mohutné jaskyne horúcej vody a tie sa potom s kusmi ľadu a popolom zrútia do nížiny. Mocnosť ľadu je až 1 m. Priemerná výška je asi 1500 m n. m.

Veľký Geysir

Z tohoto gejzíra, po ktorom sa všetny ostatné volajú, 1x vystriekla horúca voda do výšky okolo 60 metrov v roku 1294. Dnes gejzír zaspáva, k erupcii dochádza stále menej často.

Vestmannaeyjar (Ostrovy západných mužov)

Ostrovy získali meno podľa írských otrokov, ktorí bolo pravdepodobne prvými obyvateľmi najmladších súostroví na svete. Väčšina ostrovov vznikla z podmorských sopiek v období pred 5 až 10 000 rokmi. Posledný ostrovček Surtsey vznikol v rokoch 1963-1967. Iba ostrov Heimaey s asi 5 000 obyvateľov je nepretržite obývaný.

Zaujímavosti:

-Island nemá rozvinutý zahraničný obchod
-veľmi dôležitý je rybolov
-horúce premene využívajú na vykurovanie
-polárna noc trvá pol roka
-Islanďania dedia priezviská po krstnom mene otca, takže otec a syn väčšinou nemajú rovnaké priezvisko (pokiaľ sa obidvaja nevolajú Erik Eriksson). Synovia tak majú priezvisko zložené z mena otca s koncovkou -son a dcéry s koncovkou -dóttir. Priezvisko sa ale nepoužíva a všetci všetkých oslovujú krstnými menami a tykajú si, vrátane prezidenta. Dokonca aj v telefónnom zozname sú mená zoradené podľa krstných mien.
-Je tu najstarší parlament na svete – Alting
-je tu najzachovalejšie životné prostredie v Európe
-vydáva sa tu najviac kníh na 1 obyvateľa na svetePraktické informácie:

Peniaze

Mena: 1 Koruna = 100 Aurar. MENOVÁ SKRATKA: IKr, ISK (ISO-kód).

Jedlo a pitie

Islandská kuchyňa je silne ovplyvnená európskou gastronómiou a to hlavne ostatných škandinávskych krajín. Základom je rybacie a jahňacie mäso. Výnimočnou delikatesou je na rozmanité spôsoby upravovaný islandský losos. Veľmi obľúbený je Graflax (losos v bylinnej marináde) alebo Sild (Obložený haring). Zelenina sa na Islande pestuje vo veľkých skleníkoch, ktoré sú vykurované parou z gejzírov. Výbornou maškrtou islandského jedálneho lístka sú Hangikjöt (údená jahňacina), Hardfiskur (sušená ryba). Aj Skyr (tvaroh), chutí veľmi dobre. V kaviarňach môžete za cenu jednej šálky kávy vypiť koľko chcete. Na Islande dostanete európske pivá, vína aj tvrdý alkohol. Typickým domorodým nápojom je Brennivin, ktorý sa páli zo zemiakov.

Nočný život

Vo väčších mestách sú nočné kluby a kiná. Národné divadlo a divadlo v Reykjavíku sa cez leto zavierajú, no počas dovolenkovej sezóny je v ponuke ľahký zábavný program a angličtine; Biele Noci sú zmesou starých, severských rozprávok, povestí a ľudových piesní. Počas zimnej sezóny (September až Jún) sa v univerzitnom auditóriu konajú koncerty islandského symfonického orchestra.

Aktivity

Rybolov

vody Islandu sú bohaté na lososy a pstruhy. Rybolov na otvorenom mori sa stáva stále populárnejším, sezóna: Máj-August. Ak si chcete priniesť vlastnú rybársku výstroj, musíte preukázať, že bola pred vstupom do krajiny vydezinfikovaná. V mnohých oblastiach krajiny sú v ponuke TÚRY a PRÍRODOVEDNÉ EXKURZIE. Je tu ale len veľmi málo označených turistických trás. Túry okrem iných organizuje aj Icelandic Touring Club, kde môžete získať informácie o výstupoch na ľadovce pre začiatočníkov i profesionálov. Bližšie informácie môžete získať i od Úradu cestovného ruchu.

Rôzni usporiadatelia ponúkajú dlhšie ľadovcové túry a snežné skútre.

Ornitológia

Pri jazere Myvatn-See, ďaleko na severe krajiny sa vyskytuje množstvo druhov vtákov, hlavne vodné vtáky. Island je rajom ornitológov.

Jazdy na koni

Islandské poníky pochádzajú z koní Wikingov, ktorí boli pred 1100 rokmi privezené z Nórska. Sú ponúkané mnohé, jedno až sedemdňové túry na islandských koňoch.

PLÁVANIE: je obľúbeným trávením voľného času, najčastejšie pod voľným nebom. Na vyhrievanie vody v bazénoch či už dnu, alebo vonku sa využívajú horúce, geo-termálne pramene.

Lyžovanie

Najvhodnejšie miesta: Blafjöll (Modré Hory). Táto oblasť je od hlavného mesta vzdialená len 30 min. a disponuje snehom až do Apríla. Nachádza sa tu 13 vlekov a zjazdovky sú osvetlené až do 22.00 hod. Ďalšie lyžiarske oblasti sa nachádzajú v Akureyri, Dalvik, Olafsfjördur, Siglufjördur a na severozápade v Isafjördur. Veľmi populárne sú lyžiarske kurzy v Kerlingarfjöll a hlavne v Júli a Auguste.

GOLF: Všetky veľké golfové ihriská sú k dispozícii záujemcom. V Akureyri (na severe Islandu) je veľké 36-jamkové golfové ihrisko, na ktorom sa odohrávajú medzinárodné turnaje. Úplne nový pocit z hry golfu, je možné zakúsiť pri nočnej partii v lete, keď polnočné slnko garantuje nezabudnuteľný zážitok.

Kultúra:

Islandská kultúra je bohatá a rôznorodá, známa svojim starým literárnym pôvodom, ktorý prináleží autorom už z 12. a 14. storočia. Rovnako bol ostrov známy svojim spracovaním striebra, tkáčstvom a rezbárstvom. Reykjavik má niekoľko profesionálnych divadiel, orchester, operu a množstvo galérií, kníhkupectiev a múzeí. Zdanlivo jednotvárny ostrov žije svoj vlastný život, plný tradícií a zvykov miestneho uvoľneného a priateľského obyvateľstva. I keď je Island severským ostrovom s krásnou, ale drsnou a nehostinnou krajinou, jeho obyvatelia majú rovnako veselú a dobrosrdečnú povahu, podobne ako ostrovania z horúcich oblastí.


Podnebie/počasie:

Islandská klíma podlieha vplyvu Golfského prúdu, ktorý prináša príjemné letá a veľmi chladné zimy. V auguste na Reykjavik (juh ostrova) dopadá denné svetlo takmer po celých 24 hodín a naopak na severe slnko nevychádza vôbec. Sneh na juhu je takmer vzácnosťou, ale severne sú pomerne dobré podmienky na lyžovanie. Počasie na Islande je veľmi premenlivé a nie je zriedkavosťou, ak sa v jeden deň vystrieda slnko, dážď i sneh a to hneď niekoľko krát.