referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Piatok, 3. decembra 2021
Megalitické stavby v strednej Európe
Dátum pridania: 18.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gabrielle
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 440
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 10s
Pomalé čítanie: 10m 45s
 
Megalitické stavby v Čechách

V Čechách bol v stredoveku veľký počet menhirov zničený. V súčasnosti je známych asi 26 lokalít menhirov, hlavne z oblasti severozápadných Čiech. Väčšina sa nachádza v troch približne kruhových územiach s priemerom asi 30 km. Tiahnu sa v dvoch smeroch – poludníkový alebo slnovratový smer.

Skamenený pastier:

Nachádza sa uprostred poľa neďaleko obce Klobuky v okrese Kladno. Je to ihlan zo železitého pieskovca a je vysoký asi štyri metre a má šírku okolo jedného metra. Váži päť ton. Pripomína mierne naklonenú ľudskú postavu.

Niektorí historici o ňom hovoria ako o menhire, iní tvrdia, že sa dá uvažovať len o jeho pravekom pôvode. Isté však je, že bol vztýčený umelo, pretože je to pieskovcový kameň a stojí na kriedovom podklade.

Najstaršie doklady o Pastierovi pochádzajú z roku 1841, keď bol zaznačený na mape. Tradujú sa o ňom mnohé povesti, prevažne o pastierovi, ktorý skamenel za trest pre zločin. V tých povestiach sa však spomína pastier aj s ovcami, z čoho sa dá predpokladať, že sa tu nachádzalo viac kameňov.

Zo začiatku 20. storočia pochádzajú záznamy, že na poli v blízkosti Pastiera, boli vyorané tri väčšie kamene rovnakého druhu, zrnitosti a farby.

Zakliaty Mních:

Stojí na poli v blízkosti Drahomyšle v okrese Louny. Je z kremitého pieskovca, vysoký 2,2 metra s hmotnosťou 2,2 tony. Kameň je mierne naklonený a zahrotený. Dole je široký 2,5 metra a hore 0,5 metra. Najstaršia písomná zmienka o tomto kameni pochádza z roku 1859.

Kameň bol údajne niekoľkokrát odvezený a neskôr vrátený na svoje miesto, preto sa vynárajú pochybnosti, či skutočne stojí na svojom pôvodnom mieste.

Kounovské kamenné rady:

Tieto kamenné rady nájdeme na hrebeni vrchu Rovina na rozmedzí Rakovnicka a Lounska. Na tomto hrebeni sa nachádza hradisko, ktoré bolo podľa náhodných nálezov zaradené na rozhranie halštátskej a laténskej doby. Je to teda starokeltská pevnosť. Práve za týmto hradiskom stojí hájenka a neďaleko za ňou začínajú kamenné rady.

Štrnásť kamenných radov tvorí dokonalé rovnobežky vzdialené od seba 20-30 metrov a orientované smerom sever-juh. Sú dlhé približne 400 metrov a jednotlivé kamene sú od seba vzdialené len niekoľko krokov. Najväčší z nich je 1,65 m vysoký a 2,92 m dlhý.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Bauerová, A.: Zlatý věk země Bóju. Praha 1988. , Svoboda, K.: Tajemné megality - Svědkové doby kamenné. Praha 1990., Alpatov, M.V.: Dejiny umenia 1. Bratislava 1976.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.