referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Sobota, 4. decembra 2021
Megalitické stavby v strednej Európe
Dátum pridania: 18.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gabrielle
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 440
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 10s
Pomalé čítanie: 10m 45s
 
Megalitické stavby v južnej Európe

Veľmi stará portugalská megalitická kultúra mala aj veľký európsky význam ako etapa pri šírení megalitických stavieb zo Stredomoria na sever. Stretávame sa tu s dolmenmi, ktoré sú stavané z masívných blokov, ako aj s megalitickými hrobkami. Medzi tie patria chodbové hrobky a dlhé kryté chodby, ako aj kupolovité a skrinkové hroby.

Výnimku však netvoria ani samotné menhiry. V Španielsku patrí medzi veľmi známe menhiry Menhir dels Palaus v Katalánsku. Názov dostal podľa miesta, kde sa nachádza. Nie je to však jeho pôvodné miesto. V roku 1896 bol objavený ležiaci kameň, ktorý o rok vztýčili pri ľudovej slávnosti. Jeho výška nad zemou je 2,5 m a celková výška zodpovedá 3,2 m. Menhir je z granitu. Výnimočný je aj pre svoju skicu, teda vygravírované znaky.

V Taliansku si spomeňme aspoň St. Martin de Corleans. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia megalitických stavieb v Taliansku. Tieto megality boli objavené v roku 1969 a zaberajú územie veľké asi jeden hektár. Boli postavené v 3. tisícročí pred n.l. Ich budovanie a používanie môžeme rozdeliť do troch fáz:

1. 3000-2750 p.n.l. – vztýčený rad drevených kolov smerom k menhiru. Predpokladá sa, že v období, keď zviera mesiac s rovníkom najmenší uhol, tak ho tieto stĺpy zakryli.
2. 2750-2400 p.n.l. – v okolí monumentov sa našiel veľký počet ľudských zubov, ktoré boli do zeme akoby zasiate. Prevažné množstvo hrobov pochádza taktiež z tohto obdobia
3. 2400-2100 p.n.l. – postavený najväčší dolmen (2,5 x 2,2 m) a následne aj niekoľko menších. Ich vchod je orientovaný na miesto západu Slnka.

Severské megalitické stavby

Severská megalitická kultúra sa vyznačuje hlavne stavbou megalitických hrobiek. Venovali im veľký záujem a podávajú svedectvo o prvých architektonických schopnostiach.

Všetky hrobky sú masívne a monumentálneho rázu. Pôvodne boli sčasti alebo celkom zasypané hlinou. Najstarším tvarom je dolmen zostavený z piatich bočných balvanov. Takto vzniknutú komoru uzatvára navrch položený plochý kameň. Na uľahčenie prístupu bol k strane pristavaný ďalší kameň, až vznikla chodba vedúca k hrobke – chodbové hroby. Vnútrajšok hrobiek bol už upravovaný. Hlavným strediskom týchto hrobiek bolo Dánsko – na Seelande ich bolo objavených 3400. Odtiaľ sa táto kultúra šírila do južnej Škandinávie a na severonemeckú pevninu.

Za najväčší menhir v strednej Európe je považovaný Gollenstein v Nemecku. Má výšku 7,6 metra a bol postavený asi pred 5000 rokmi, teda v neolite. V roku 1939 sa polámal na štyri časti, keď ho nemecká armáda dala zvaliť, aby nemohol slúžiť ako orientačný bod pre francúzsku armádu. Po vojne bol pomocou betónu opravený a znovu vztýčený.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: Bauerová, A.: Zlatý věk země Bóju. Praha 1988. , Svoboda, K.: Tajemné megality - Svědkové doby kamenné. Praha 1990., Alpatov, M.V.: Dejiny umenia 1. Bratislava 1976.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.