V mladšej dobe kamennej – neolite – vznikajú prvé kamenné pamiatky monumentálneho stavebníctva – megalitické stavby. Týmto pojmom sa označujú vztýčené kamene a ich zoskupenia. Pomenovanie pochádza z gr. slov megas – veľký a lithos – kameň.

Sú rozšírené najmä na začiatku doby bronzovej. Nemajú presne vymedzenú funkciu. Ich existenčná opodstatnenosť je v tom, že vyjadrujú jednotu a silu spoločenstva a úsilie človeka vytvoriť niečo významné a veľké. Ich výrazová sila je hlavne v ich veľkosti, pretože tvarovo sú veľmi jednoduché.

Megality delíme na:

-menhir
-kromlech
-dolmen
-trilit

Najviac megalitických pamiatok sa zachovalo vo Francúzsku – 5730 menhirov na ploche 40 ha, ďalej v Anglicku – kromlech zo 121 kameňov na ploche 14 ha. V Anglicku sa zachovali aj umelo upravené kopce ako megalitické stavby - Silbury Hill, Tor Hill, Dragon Hill . . .

Menhir:

-z bretónskeho men – kameň a hir – dlhý

Sú to obrovské kolmo postavené kamene, ktoré tesne súviseli s pochovávaním, neboli však náhrobníkmi v pravom zmysle. Mali asi určitý zobrazujúci význam, neboli to však spodobenia ľudských postáv, ale skôr symbolické znaky, ktoré celkom jednoznačne vyjadrovali iba jednu charakteristickú vlastnosť človeka – vzpriamené držanie tela.

Tvoria základ architektúry, pretože vztýčený kameň je základom stavebného umenia. Podobná je stéla, ktorá je ale spravidla štíhlejšia a vztyčovaná na hroboch.

Dolmen:

- názov pochádza z bretónskeho dol - stôl

Skladajú sa obvykle z dvoch kolmo postavených kameňov, na ktorých leží široký plochý kameň. Sú to vlastne rôzne kamenné stoly, prístrešky, umelé jaskyne alebo primitívne svätyne. V niektorých prípadoch boli dolmeny zo všetkých strán uzavreté kamennou doskou a niekedy boli zasypané mohylou. Dolmen vlastne tvoril jadro mohyly.

Vnútorný priestor dolmenu bol tajomným stánkom duše predka, ktorému mali spojenie s vonkajším svetom zabezpečiť malé okrúhle otvory v stenách.

Kromlech / henge:

Tvoria ho do kruhu usporiadané menhiry, čiže vytvárajú akési kamenné prstence. Pravdepodobne predstavujú skamenenú podobu kultovéto kolového tanca. Tento kult predstavoval procesiu, pohyb, okolo kultového pomníka. Práve tieto menhiry majú taktiež vyvolávať predstavu smútočného sprievodu.

Najznámejší je Stonehenge v Anglicku. Predstavuje zoskupenie veľkých menhirových kruhov spravidla pre kultové a astronomické účely. Uprostred stál oltár, ktorý bol obklopený kolmými kameňmi, ktoré vytvárali plot chrániaci posvätný obvod, ale zároveň akoby sa zúčastňovali na obradoch (ako ľudia držiaci sa za ruky).

Pravdepodobne súviseli s uctievaním slnka. Slnko, ktoré prenikalo v dňoch rovnodennosti týmto kamenným plotom, bolo symbolom plodnosti a zrodu nového roku.
Predstavujú prototyp neskorších stĺpových siení so striedajúcimi sa podporami a prekladmi.

Trilit:

Pozostáva z troch prvkov – kamenné napodobenie gréckeho písmena pí. Predstavuje kamenné napodobenie brány, s dvoma zvislými kameňmi (stojkami) a vodorovne na nich položeným plochým kameňom (preklad).Megalitické stavby v Čechách

V Čechách bol v stredoveku veľký počet menhirov zničený. V súčasnosti je známych asi 26 lokalít menhirov, hlavne z oblasti severozápadných Čiech. Väčšina sa nachádza v troch približne kruhových územiach s priemerom asi 30 km. Tiahnu sa v dvoch smeroch – poludníkový alebo slnovratový smer.

Skamenený pastier:

Nachádza sa uprostred poľa neďaleko obce Klobuky v okrese Kladno. Je to ihlan zo železitého pieskovca a je vysoký asi štyri metre a má šírku okolo jedného metra. Váži päť ton. Pripomína mierne naklonenú ľudskú postavu.

Niektorí historici o ňom hovoria ako o menhire, iní tvrdia, že sa dá uvažovať len o jeho pravekom pôvode. Isté však je, že bol vztýčený umelo, pretože je to pieskovcový kameň a stojí na kriedovom podklade.

Najstaršie doklady o Pastierovi pochádzajú z roku 1841, keď bol zaznačený na mape. Tradujú sa o ňom mnohé povesti, prevažne o pastierovi, ktorý skamenel za trest pre zločin. V tých povestiach sa však spomína pastier aj s ovcami, z čoho sa dá predpokladať, že sa tu nachádzalo viac kameňov.

Zo začiatku 20. storočia pochádzajú záznamy, že na poli v blízkosti Pastiera, boli vyorané tri väčšie kamene rovnakého druhu, zrnitosti a farby.

Zakliaty Mních:

Stojí na poli v blízkosti Drahomyšle v okrese Louny. Je z kremitého pieskovca, vysoký 2,2 metra s hmotnosťou 2,2 tony. Kameň je mierne naklonený a zahrotený. Dole je široký 2,5 metra a hore 0,5 metra. Najstaršia písomná zmienka o tomto kameni pochádza z roku 1859.

Kameň bol údajne niekoľkokrát odvezený a neskôr vrátený na svoje miesto, preto sa vynárajú pochybnosti, či skutočne stojí na svojom pôvodnom mieste.

Kounovské kamenné rady:

Tieto kamenné rady nájdeme na hrebeni vrchu Rovina na rozmedzí Rakovnicka a Lounska. Na tomto hrebeni sa nachádza hradisko, ktoré bolo podľa náhodných nálezov zaradené na rozhranie halštátskej a laténskej doby. Je to teda starokeltská pevnosť. Práve za týmto hradiskom stojí hájenka a neďaleko za ňou začínajú kamenné rady.

Štrnásť kamenných radov tvorí dokonalé rovnobežky vzdialené od seba 20-30 metrov a orientované smerom sever-juh. Sú dlhé približne 400 metrov a jednotlivé kamene sú od seba vzdialené len niekoľko krokov. Najväčší z nich je 1,65 m vysoký a 2,92 m dlhý.Megalitické stavby v južnej Európe

Veľmi stará portugalská megalitická kultúra mala aj veľký európsky význam ako etapa pri šírení megalitických stavieb zo Stredomoria na sever. Stretávame sa tu s dolmenmi, ktoré sú stavané z masívných blokov, ako aj s megalitickými hrobkami. Medzi tie patria chodbové hrobky a dlhé kryté chodby, ako aj kupolovité a skrinkové hroby.

Výnimku však netvoria ani samotné menhiry. V Španielsku patrí medzi veľmi známe menhiry Menhir dels Palaus v Katalánsku. Názov dostal podľa miesta, kde sa nachádza. Nie je to však jeho pôvodné miesto. V roku 1896 bol objavený ležiaci kameň, ktorý o rok vztýčili pri ľudovej slávnosti. Jeho výška nad zemou je 2,5 m a celková výška zodpovedá 3,2 m. Menhir je z granitu. Výnimočný je aj pre svoju skicu, teda vygravírované znaky.

V Taliansku si spomeňme aspoň St. Martin de Corleans. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia megalitických stavieb v Taliansku. Tieto megality boli objavené v roku 1969 a zaberajú územie veľké asi jeden hektár. Boli postavené v 3. tisícročí pred n.l. Ich budovanie a používanie môžeme rozdeliť do troch fáz:

1. 3000-2750 p.n.l. – vztýčený rad drevených kolov smerom k menhiru. Predpokladá sa, že v období, keď zviera mesiac s rovníkom najmenší uhol, tak ho tieto stĺpy zakryli.
2. 2750-2400 p.n.l. – v okolí monumentov sa našiel veľký počet ľudských zubov, ktoré boli do zeme akoby zasiate. Prevažné množstvo hrobov pochádza taktiež z tohto obdobia
3. 2400-2100 p.n.l. – postavený najväčší dolmen (2,5 x 2,2 m) a následne aj niekoľko menších. Ich vchod je orientovaný na miesto západu Slnka.

Severské megalitické stavby

Severská megalitická kultúra sa vyznačuje hlavne stavbou megalitických hrobiek. Venovali im veľký záujem a podávajú svedectvo o prvých architektonických schopnostiach.

Všetky hrobky sú masívne a monumentálneho rázu. Pôvodne boli sčasti alebo celkom zasypané hlinou. Najstarším tvarom je dolmen zostavený z piatich bočných balvanov. Takto vzniknutú komoru uzatvára navrch položený plochý kameň. Na uľahčenie prístupu bol k strane pristavaný ďalší kameň, až vznikla chodba vedúca k hrobke – chodbové hroby. Vnútrajšok hrobiek bol už upravovaný. Hlavným strediskom týchto hrobiek bolo Dánsko – na Seelande ich bolo objavených 3400. Odtiaľ sa táto kultúra šírila do južnej Škandinávie a na severonemeckú pevninu.

Za najväčší menhir v strednej Európe je považovaný Gollenstein v Nemecku. Má výšku 7,6 metra a bol postavený asi pred 5000 rokmi, teda v neolite. V roku 1939 sa polámal na štyri časti, keď ho nemecká armáda dala zvaliť, aby nemohol slúžiť ako orientačný bod pre francúzsku armádu. Po vojne bol pomocou betónu opravený a znovu vztýčený.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Megalitické stavby v strednej Európe