Hudba od praveku až po barok
Hudba slúžila spočiatku ako sprievod k magickým obradom. Už v 12. storočí pred n. l. bol v antickom Grécku prepracovaný systém hudobnej teórie. Na počiatku nášho letopočtu sa nachádzajú stopy kultúry dožívajúcej antiky v kresťanských spevoch. Osou vývoja umelej hudby sa stáva gregoriánsky chorál, ktorý sa od konca 6. storočia šíril celýžm rímskokatolíckym svetom až do konca 1. tisícročia. Z obdobia gotiky (12.-14. storočie) sú známe svetské spevy v národných jazykoch – trubadúrske (Francúzsko, minnesang, (Nemecko) a začiatky viachlsného rytmizovaného spevu, vyvýjaného hudobníkmi združenými pri parížskej katedrále Notre Dame. V 15. a 16. storočí sa stáva kultúrnou veľmocou oblasť Holandska a Belgicka, kde sa obdivuhodná syntéza neskorogotického a renesančného cítenia rozvíja hlavne v maliarstve, ale I v hudbe. Jej prejav madrigal zhudobňuje všetku významnú poéziu renesancie. Rozvíja sa v Taliansku, Anglicku i vo Francúzsku (chanson). Pestrý obraz hudby storočí renesancie nemožno vyjadriť jediným štýlovým označením, jej tvorcovia sa viac opierali o myšlienku a venovali väčšiu pozornosť forme I obsahu textu než zmyslovej skúsenosti. Na jej princípy a postupy nadviazala i nasledujúca veľká epocha baroka.

Hudba baroka
Hranicu medzi hudobnou renesanciou a barokom možno pre jednoduschosť položiť od roku 1600. Toto obdobie pinieslo zmenu nielen slohovú, ale hlavne na prospech zvukového vyznenia celku tým, že namiesto melodického lineárneho systému prináša princíp horizontálno-vertikálny, t. j. melodicko-harmonický, ktorý sa vtedy stal základným princípom hudobného vývoja a platí od toho času až podnes. Jedna z jeho foriem je recitatív. Pri ňom sa melódia a rytmus prispôsobili textu, ktorý bol zväčša citovo vypätý, dramatický – kde sa už objavujú príznačné črty barokového umenia. Stal sa základom najvýznamnejšieho barokového hudobného divadla- opery. Vysokú umeleckú hodnotu dosiahla opera v dielach C. Monteverdiho, G. B. Pergolesiho a i. Prudkým vývojom prechádzala ajinštrumentálna hudba. Tu bol najvýznamnejšou novinkou princíp koncertu, ktorý doviedli do dokonalosti v Taliansku A. Corelli, A. Vivaldi a v Nemecku J. S. Bach a F. Händel.

Hudobný klasicizmus
V čase vrcholového baroka sa už rodil v Európe nový sloh – klasicizmus, ktorý prinášala nová trieda – mešťanstvo. Oslobodzovala sa od náboženských predstáv a hlásala návrat k prírode, všeobecnej zrozumiteľnosti a prirodzenej kráse, k užšiemu spojeniu s ľudovou spevnosťou.