Vznikajú nové formy inštrumentálnej hudby: sonáta a symfónia. Reformuje sa aj opera (Ch. W. Gluck). Medzi najvýznamnejších predstaviteľov nástrojovej hudby klasicizmus patria umelci: J. Haydn, W. A. Mozart a L. van Beethoven.

Hudobný romantizmus
Po francúzskej revolúcii nastúpila namiesto feudálnej vrastvy buržoázia, ktorá priniesla aj iný vzťah k životu. Rozpor medzi ideálmi a skutočnosťou podnietil vznik umeleckej orientácie 19. storočia – romantizmu. Jeho príznačné črty sú subjektivizmus, vlastný citový život, priateľstvo, nacionalizmus (mytológia vlastného národa) i exotické témy. Romantizmus v hudbe je charakterizovaný hľadaním najpôsobivejšieho spojenia básnickej myšlienky s hudobným tónom. Začal tým génius klasickej hudby F. Schubert, v opere C. M. von Weber, v Taliansku G. Rossini, G. Donizetti, v orchestrálnych akomorných skladbách F. Mendelssohn-Bartholdi, R. Schumann, F. Chopin či po revolučných rokoch 1848-49 tzv. novoromantici: Francúz H. Berlioz, svetoobčan maďarského pôvodu F. Liszt, Nemec R. Wagner i jeho protipól operný skladateľ G. Verdi a G. Bizet. Ich súčasník J. Brahms bol označovaný za zakladateľa novoklasicizmu, keď protestoval proti novoromantickému chápaniu hudby. Storočie romantizmu malo svojich predstaviteľov i vo Francúzsku (Ch. Gounod, J. Offenbach), v Nórsku (H. Grieg), v Rusku (M. I. Glinka, P. I. Čajkovskij, M. P. Musorgskij, A. Rimskij-Korsakov) a v iných krajinách.

Hudba konca 19. a začiatku 20. storočia
Na rozhraní storočí nie je jednota myslenia ani jednota štýlu. V hudbe sa vyskytujú rozmanité, často protichodné smery. V diele R. Straussa ešte preznieva romantizmus, prechodnú dobu ho reflektuje G. Mahler, A. Skrjabin, v drastických námetoch našiel záľubu G. Puccini a hľadanie vlastného sveta je cítiť v dielach M. Regera, či P. Hindemitha. C. Debussy, zakladateľ impresionizmu, sa postavil proti kultu minulosti, iným spôsobom tiež M. Ravel, či tí, ktorí ich odmietali (napr. A. Honegger, D. Milhaud, I. Stravinskij, B. Bartók či A. Schoenberg a jeho žiaci A. Berg a A. Webern). I v Sovietskom zväze, kde hudba mala byť „zbraňou pokroku”, sa objavilo niekoľko ganiálnych skladateľov (S. Prokofiev, D. Šostakovič, A. Chačaturjan, I. Dunajevskij).

Hudba na Slovensku
Prvé ojedienelé správy o hudbe na našom území sú o liturgických spevoch z obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda. Dôležitým dokumentom je Vietorisov kódex z 2. solovice 17. storočia, ktorý obsahoval vyše 330 skladieb duchovných I svetských ako aj Cantus catolici a Cithara sanctorum. V 18.