storočí sa sústreďuje hudobná kultúra hlavne v Bratislave a blízkych šľachtických sídlach. Znie tu často hudba Haydnova, Mozartova, Beethovenova, Schubertova, Lisztova a miestni hudobníci aj komponujú v štýle klasickej hudby (J. N. Hummel).
Tento trend pokračuje i v 19. stor., keď sa J. L. Bella anží povzniesť hudobné vedomie slovenského ľudu na medzinárodnú úroveň. Jeho opera Kováč Wieland a symfonická báseň Osud a ideál patria k základom novodobej slovenskej hudby. Neskôr sa o rozkvet slovenskej hudby zaslúžili M. Schneider Trnavský, M. Moyzes a V. Figuš-Bystrý. Od, 30. rokov 20. stor. budoval modernú cestu slovenskej hudby A. Moyzes, hlavne v symfonickej hudbe, v čom mu neskôr pomáhali E. Suchoň a J. Cikker I jeho žiaci D. Kardoš, Š. Jurovský, L. Holoubek, A. Očenáš a ďalší. Ďlšou výraznou hudobnou generáciou na Slovensku sú dnešní šesťdesiatnici I. Zeljenka, J. Malovec, R. Berger, J. Beneš, M. Bázlik, L. Kupkovič, T. Andrašovan, S. Stračina a iní.
V opere sa objavuje viacero vinikajúcich a obľúbených umelcov: speváci Česányová, Kišoňová-Hubová, Bartošová, Hazuchová, Baricová, Poppová, Rybárska…, Blaho, Hanák, Papp, Kuchársky, bratia Dvorský, Kopčák, Babjak…

Hudobné pojmy

Džez
Džez je špecifický typ dynamického hudobného prejavu, ktorý sa sformoval na prelome 19. a 20. storočia v Spojených štátoch pod vlyvom hudobnej kultúry z Afriky pochádzajúcich černochov a európskych prisťahovalcov, vyznačuje sa spojením metricko-rytmického základu a improvizačného vkladu interpreta. Vyvíja sa vo viacerých prúdoch: ragtime, dixieland, swing, bop, cool, west a east coast štýl. V polovici 20. storočia dochádza k pokusom o syntézu džezu s populárnou hudbou (rockom):jazzrock, fussion,. Najvýznamnejšie osobnosti: L. Armstrong, M. Davis, D. Ellington, E. Fitzgerald, Ch. Parker, J. McLaughlin a iní. Priekopníkmi džezu na Slovensku sú S. Pohanka, P. Polanský, L. Gerhardt, J. Jonáš, M. Varga, J. –D. Šošoka.

Gregoriánsky chorál
Je to liturgický spev rímskokatolíckej cirkvi, komplex hudby veľkého melodického bohatstvavo voľnom chorálovom tytme na biblické texty v latinskom jazyku. Uplatnenie našiel hlavne pri omšiach. Rozvíja sa od počiatku kresťanstva, pomenovaný je po pápežovi Gregorovi (590-604), ktorý sa zaslúžil o jeho rozšírenie zo západoeurópskeho cirkevného centra do celého kresťanského sveta. Je jedinou západoeurópskou hudbou, ktorá sa dochovala z 1. Tisícročia n.