l.ň

Libreto
Libreto je textová predloha, slovensný podklad hudobno dramatického diela – opery, operety, baletu (vo výtvarnom umení ideový návrh obsahového apriestorového usporiadania výstavy).

Madrigal
Spoločenská a komorná hudba renesančnej aristokracie, tiež rozsiahlejšia zborová skladba v polyfónnom (viachlasnom) štýle zhudobňujúca veršovanú predlohu (poéziu), v ktorej prevláda milostná a idylická tematika. Vyznačovala sa citlivím vzťahom k prednesu a idylická tematika. Vyznačovala sa citlivým vzťahom k prednesu textu a úsilím o vyjadrenie jeho nálady. V dnešnej dobe je to tiež označenie pre komorné zborové skladby.

Opera
Opera je hudobno-dramatický scénický útvar múzického umenia, kde sa spája spev s orchestrálnym sprievodom, hrou na javisku, výtvarnou zložkou scény a kostýmov prípadne i tancom. Vznikla jako samostatný útvar na prelome 16. a 17. storočia v Taliánsku, odkvas sa rýchlo šírila do celej Európy. Tvoria ju jednotlivé čísla spájajúce sa do výstupov a tieto do dejstiev, ktoré uvádzajú overtúry a ich zložky spájajú mezihry. Text opery – libreto je zvyčajne veršované.

Recitativ
Recitativ je spevný prejav, hudobne štylizovaná deklamácia prózy, ktorá sa melodiku a rytmom blíži hovorenej reči. Súvisí so začiatkami oratoria. Recitativ bol nositeľom deja, hlavným dramatickým výrazovým prostriedkom opery.

Sonáta
Sonáta bola pôvodne nástrojová skladba, zvyčajne sólová, alebo so sprievodom jedného nástroja. Od začiatku 17. storočia inštrumentálna skladba viacvetná (spravidla troj- alebo štvorvetná), z ktorej aspoň jedna veta je v sonátovém forme, zväčša trojdielnej (expozícia, podanie, repríza), založeném na protiklade divoch tém. Ak autor využije tento princip pre niekoľko samostatných nástrojov, ide podľa ich počtu o duo, trio, kvarteto…, ak sú všetky nástroje dychové, respektive sláčilové, hovoříme o dychovom kvintete prípade sláčikovom kvartete, ak je jeden z nástrojov klavír, napr. Klavírne trio… Ak sa realizáciu tejto formy využije orchestrálny aparát, hovoříme o symfónii.

Symfónia
Symfónia je najväčší a obsahom najvýznamnejší útvar orchestrálnej hudby, zvyčajne v cyklickém sonátovém forme, spravidla štvorvetnej. Rozvíja sa hlavne začiatkom 18. storočia v Nemecku, kde v tom období pôsobia aj hudebníci z čiech a Talianska. Vrcholné symfonické diela skomponovali viedenskýí klasici (J. Haydn, W. A. Mozart a L. van Beethoven).