Kultúrne pamiatky a ich stav na Slovensku

Kultúra, kultúrne dedičstvo

Kultúra patrí k najdôležitejším črtám ľudskej spoločnosti. Je vlastná len človeku, pretože súvisí s cieľavedomou a zdokonaľujúcou sa prácou. Zahŕňa obrovské množstvo prvkov od materiálnych výsledkov ľudskej činnosti cez jazyky, vierovyznania a tradície po životné hodnoty a poznatky.

Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom ľudskej spoločnosti, dokladom dejín a vývoja spoločnosti, vedy a techniky, umenia a vzdelanosti. Slúži ako zdroj zvyšovania kultúrnej a vzdelanostnej úrovne a v neposlednom rade na uspokojovanie duševných potrieb človeka. V národnom chápaní je základným prvkom jeho osobitosti.

„Živým svedectvom stáročných tradícií predchádzajúcich ľudských generácií zostávajú aj v prítomnosti pamiatky, prenášajúce duchovný odkaz minulosti. Ľudstvo si čoraz viac uvedomuje jednotu ľudských hodnôt, považuje ich za spoločné dedičstvo a uznáva svoju spoločnú zodpovednosť za ich zachovanie voči budúcim generáciám.“

                                                                                                                                                    Benátska charta, o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel, Benátky 1964



Delenie kultúrnych pamiatok

Kultúrne pamiatky rozdeľujeme na základe viacerých hľadísk:

1. Z hľadiska hmotnej podstaty
        - Hmotné pamiatky – hnuteľné/ nehnuteľné
        - Nehmotné pamiatky

2. Z hľadiska hodnotových kategórií
        - Pamiatky s priamym vnímaním hodnoty (viazané na vizuálne vnímanie)
        - Pamiatky s nepriamym vyjadrením hodnoty (viazané na pamäť)
        - S prenesenou hodnotou (nerozlučná súčasť s inými pamiatkami)

3. Zo spoločenského hľadiska
        - Osobné
        - Skupinové
        - Celospoločenské

4. Všeobecný systém delenia
        - Kvaliatívne delenie (vytvára sa na základe vedeckého hodnotenia, je komplexné, preto nezohľadňuje len umelecko – historické kritériá)
        - Pamiatky svetového dedičstva (UNESCO)
        - Pamiatková rezervácia – mestská a ľudovej architektúry
        - Pamiatková zóna

5. Druhové delenie
        - Historické pamiatky – druhovo a politicky významné (pamätné domy a izby, miesta a objekty, náhrobky, pomníky, pamätníky, busty, tabule a nápisy)
        - Umelecko – historické pamiatky – nositelia kultúrnych hodnôt (architektonické pamiatky, urbanistické pamiatky, pamiatky výtvarného úžitkového umenia, pamiatky techniky resp. vedy, výroby a technického pokroku, pamiatky historickej zelene)
        - Pamiatky ľudovej architektúry – doklad tvorivej činnosti ľudu v oblasti jeho životných potrieb funkčného aj umeleckého charakteru (ľudová architektúra, drevené kostoly, sakrálne pamiatky)

6. Časové delenie
       -Pamiatky praveku a ranodejinného obdobia (cca do roku 800 n.l.)
       -Predrománske pamiatky (9. – 11. stor.)
       -Románske pamiatky (11. – 13. stor.)
       -Gotické pamiatky ( polovica 13. až začiatok 16. stor.)
       -Renesančné pamiatky (16. – 17. stor.)
       -Barokové pamiatky (17. – 18. stor.)
       -Klasicistické pamiatky (koniec 18. až polovica 19. stor.)
       -Pamiatky romantizmu (19. stor.)
       -Pamiatky obdobia secesie (koniec 19. až zač.20. stor.)
       -Novodobé pamiatky (20. stor.)

(Presné časové vymedzenie sa skúma individuálne, pravdepodobné je miešanie prvkov rôznych období, či prechodné slohové obdobia.)

Stav a ochrana kultúrnych pamiatok na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza 12 722 nehnuteľných pamiatok a 30 103 hnuteľných pamiatok, z čoho 72 patrí medzi národné kultúrne pamiatky. 5 kultúrnych pamiatok (resp. súborov pamiatok) patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (v roku 1993 (Kolumbia – Cartagena) boli zaradené Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami, Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec; v roku 2000 (Austrália – Cairns) bolo zaradené historické jadro mesta Bardejov a z prírodných pamiatok boli v roku 1995 v Berlíne zapísané jaskyne Slovenského krasu (spolu s Maďarským Aggtelekským krasom), v roku 2000 rozšírené o Dobšinskú ľadovú a Stratenskú jaskyňu).

Počiatky organizovanej ochrany kultúrnych a historických pamiatok na Slovensku sa datujú do druhej polovice 19. storočia (prvé ohlasy pre evidenciu a uchovávanie pamiatok siahajú do roku 1847). Najskôr v tejto oblasti pôsobila tzv. „viedenská pamiatková škola“, od roku 1919, počas existencie prvej Československej republiky, to bol Vládny komisariát na ochranu pamiatok a po 2. svetovej vojne na jeho činnosť nadviazal Referát na ochranu pamiatok Ministerstva školstva a národnej osvety. V roku 1951 vznikol Pamiatkový úrad, ktorý na Slovensku pôsobí dodnes, a ktorého „pobočkami“ sú krajské pamiatkové úrady.

Starostlivosť a obnova kultúrnych a historických pamiatok nie je jednoduchou a jednorázovou záležitosťou. Naopak, vyžaduje si neustálu pozornosť a väčšinou so sebou prináša problémy typu „začarovaný kruh“, v ktorých väčšinou figurujú pojmy ako nedostatok financií, majetkové spory, nezáujem či vandalizmus.

Pamiatkam na Slovensku sa v minulosti dostávalo málo pozornosti. Počas socializmu sa zničilo alebo nechalo schátrať veľa kultúrnych, najmä sakrálnych, pamiatok. Niektoré z nich sa podarilo zreštaurovať, niektoré ešte stále „odpočívajú“ v depozitároch, čakajúc na obnovu. V súčasnosti sa situácia výrazne zlepšuje a s rozvojom cestovného ruchu na Slovensku sa postupne upriamuje pozornosť aj na kultúrne pamiatky. Nový zákon o ochrane pamiatkového fondu z decembra 2001 uvádza niekoľko zmien a vylepšení ochrany a obnovy pamiatkového fondu. Postupne by malo nastať zefektívnenie identifikácie, evidencie, dokumentácie a ochrany pamiatok, zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými organizáciami, zlepšenie úrovne vzdelávania a propagácie v tejto oblasti.

Zvýšenie záujmu najmä mladých ľudí o kultúru je, podľa môjho názoru, jedným z najdôležitejších krokov k dosiahnutiu týchto cieľov. Pretože nezáujem pramení najmä z nevedomosti (aj keď to, bohužiaľ, platí aj naopak – bez záujmu nie je možné vzdelávanie), a tá môže v tomto prípade pokračovať ničením pamiatok. Takisto ľahká prístupnosť k informáciám a dobrá propagácia sú dôležité. (Napríklad hodnotím ako veľmi pozitívne, že v Nitre sa na historických budovách objavili tabule s informáciami o nich.) Práve v prípade týchto budov je najlepším riešením na ich údržbu ich ďalšie využitie, napríklad pre potreby cirkvi, kultúry a umenia či vedy. Spoluprácou jednotlivých vnútroštátnych organizácií, zaoberajúcich sa kultúrnymi pamiatkami, ale aj spoluprácou s medzinárodnými organizáciami môžu jednotlivé oblasti, mestá, alebo všeobecne Slovensko na seba upozorniť a prilákať návštevníkov. Tu ale nastáva spor, pretože rastúci turistický ruch na jednej strane upriamuje pozornosť štátu na stav pamiatok a ich obnovu, no na druhej strane spôsobuje aj ich rýchlejšie znehodnocovanie. Zatiaľ môžeme pozorovať prevažne pozitívne zmeny, no v každom prípade len čas ukáže, ako sa bude situácia s kultúrnym dedičstvom na Slovensku vyvíjať ďalej. Dôležité je tejto sa tejto problematike aj naďalej venovať a nie len vytýčiť ciele, ale sa ich snažiť aj zrealizovať.