Podnebie a klíma

Celá oblasť má mierne teplé podnebie. Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (jeden vyviera pod Vysokou pri Košariskách), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjavy, ktorá odvodňuje celú širokú oblasť medzi Malými Karpatmi a Moravou, a nakoniec sa vlieva do tejto pohraničnej rieky.

Z klimatického hľadiska ide o oblasť mierne teplú, vlhkú, s miernou zimou. Typ horskej klímy je sprevádzaný malou inverziou teplôt.

Zrážky: v meste je zrážkový priemer cca 800 mm
Snehová pokrývka: táto trvá v priemere 90 dní
Teplota vzduchu: v ročnom priemere je 8 stupňov Celzia
Smery vetra: Prevládajúci smer v priebehu roka je severozápadný (16,5% ), ďalší je severný (15% ), najmenej vetrov je juhovýchodných (3,5% ). Bezvetrie je v roku 21,2%.

Fauna a Flóra

Živočíšne spoločenstvá sú okrem abiotickej zložky prírodného prostredia podmienené v podstatnej miere rastlinnými spoločenstvami, a teda ich kvalitatívnokvantitatívny obraz v záujmovom území zodpovedá priestorovej distribúcii jednotlivých rastlinných formácii.

Územie bývaleho okresu Senica je pod vplyvom zón Karpatika, Panonika a Hercinika.

Zoogeograficky sú Malé Karpaty zaradené do zóny Karparikum - listnatých stromov a čiastočne aj do zóny stepného bezlesia eurosibírskej podoblasti, avšak zastúpenie má aj fauna orientálna, európska a mediteránna.

Karpaticum - Malé Karpaty predstavujú nárazovú zónu pre prienik západoeurópskych druhov subatlanika. Prvky montánneho stupňa Centrálnych Karpát tu našli po miernom otepľovaní v holocéne vhodný habitat k prežitiu. Hercinikum sa prejavuje doznevaním prvkov subatlantika. Druhy tejto sústavy sa zachovali najmä v miestach extrémnych klimatických habitatov.

Zvieraciu ríšu predstavujú plazy: jašterica zelená, zmijovec; vtáctvo skaliarik obyčajný, skaliar pestrý, stehlík konopiar (konôpka), strakoš obyčajný, škovránok, ľaptušky, penica, drozd, červienka a i.. Hojný je syseľ. Chrobáky zastupujú svižníky a lajniaky, roháče a fúzače, bystrušky, húseničiare, lienky a zlatone.

Po lúkach skáču koníky, lietajú šidlá. Časté sú aj bzdochy (smradľavý Martin) a kliešte, z motýľov okáče, perleťovce a bábočky (vidličkár).

Je zaujímavé, že severná vápencová časť Malých Karpát má z botanického hľadiska do istej miery podobný ráz ako najjužnejší výbežok tohto horstva - Devínska Kobyla. Na oboch miestach rovnako pestro rozkvitajú chochlačky (kohútiky), veternice (krupičky), veterníky i snežienky (soplíčky), neskoršie zubačka cibuľkonosná a marinka voňavá: všeobecne je tu však menej teplomilných a viac horských druhov. Zo stromov prevládajú buky a borovice, vyskytuje sa i červený smrek (brím), vo vyšších polohách jasene a javory. Hojný je borievkový porast (jalovce).

Štruktúra obyvatelstva

- priemerný vek k 31.12.2001

Priemerný vek obyvateľov ......... 35 rokov  z toho: ženy ......... 36 rokov
                                                                           muži ......... 34 rokov
Priemerný vek zomretých ......... 72,9  z toho:    u žien ......... 74,6
                                                                   u mužov ......... 71,0

- demografické zloženie obyvateľov k 31.12.2001

Počet obyvateľov ......... 5 498  z toho: ženy ......... 2 840
                                                         muži ......... 2 658
Ekonomicky činní ......... 2 577  z toho: ženy ......... 1 320
                                                         muži ......... 1 257

- Z celkového počtu - členenie

deti do 15 rokov ........ 1 029
učni a študenti ........ 945
dôchodcovia ........ 947

Priemysel

Spoločnosť PFS
Spoločnosť KANAPA s.r.o.

Dopravná prístupnosť

Do Brezovej sa dá dostať s autobusmi, osobnými autami. Kedysi dávno tu fungovala aj železničná stanica, ale dnes z nej zostali len koľajnice.  

Kultúrno - historické danosti

Slovenské ľudové umenie vo všetkých svojich formách (hudba, spev, maľba, tanec, rezbárstvo atď.) je veľmi cenným dokladom schopnosti a umu slovenského ľudu. Jeho hodnoty a dosah do dnešných dní si mnohokrát ani neuvedomujeme. Možno preto, že je na mnohých miestach ešte živé - medzi nami.

V r. 2004 sa dokončila komplexná rekonštrukcia Námestia M. R. Štefánika, ktoré sa stalo centrom kultúrno-spoločenských a športových aktivít obyvateľov mesta.

V Brezovej pod Bradlom sa nenachádzajú archeologické náleziská.

Folklórny súbor BREZOVÁ

Národopisná oblasť "Myjavsko", do ktorej patrí i Brezová a jej okolie, je bohatá najmä na spevné, tanečné a hudobné prejavy. Ľudových spevákov i speváčok, starších i mladších, je v tomto kraji veľa. Prvé verejné vystúpenie sa uskutočnilo na výstave v Piešťanoch a v Prahe na Všeslovanskom zjazde v roku 1927. V roku 1936 sa uskutočnilo krojové vysielanie v čsl. rozhlase, kde boli vysielané i brezovské piesne a scénky. Tvorcami tohto, na tú dobu významného podujatia, boli brezovskí učitelia Ján Kubačka, Ján Fajnor a evanielický farár na Bukovci Vladimír Roy. V roku 1938 "Cech Tatárov", čiže Brezovania žijúci v Bratislave, poriadal tradičné stretnutia, na ktorom skupina tanečníkov a spevákov z Brezovej predviedla program. Tieto vystúpenia mali základ v čulej činnosti doma, v Brezovej. Spolok žien Živena každoročne poriadal výstavy a súťaže z krojov a výšiviek, ktoré sa končievali krojovanými večierkami, kde sa tancovali staré brezovské tance. Po druhej svetovej vojne, v rámci osvetovej besedy sa v Západoslovenských nábytkárskych závodoch, robili vystúpenia v krojoch. Vedúci tanečného krúžku boli Anna Gálusová a Martin Potúček. Úspešným vystúpením bolo pásmo spevov na oslavách 700. výročia založenia Brezovej. V roku 1967 bola založená 41 členná folklórna skupina, ktorej prvá premiéra sa uskutočnila 17. decembra 1967. Celovečerný program obsahoval starodávne ľudové zvyky, útratovú schôdzu garbiarskeho cechu, spev a tance mládeže i starších a ľudovú hudbu Jána Pertuchu za cimbalového doprovodu Števka Dudíka. Choreografiu spracoval na základe obkladov miestnych občanov Jozef Lehocký s manželkou.

Múzeá

Brezová sama o sebe múzeum nemá, ale súvisejúce múzeá sú, napríklad v Košariskách je múzeum - národný dom Štefánikov a na Myjave Dom pani Koleničky.

Divadlo

Divadelný súbor J. M. Hurbana účinkuje pri rôznych výročiach, oslavách, na jarmokoch, plesoch, v pohostinstvách... Technické a priestorové požiadavky sú minimálne. DS pracuje pri MsKS Brezová. Od 1.7.1979 nesie meno J. M. Hurbana. Vedúca súboru: Ing. Anna FIGUROVÁ.

Pamiatky

Z kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle, Pamätník dr. Jána Papánka, Štefana Osuského, Dušana Jurkoviča, Samuela Jurkoviča, pamätník rokov meruôsmych „Víťazstvo", pamätník SNP. Pomník majstra Jána Husa (jediný na Slovensku), Jozefa Miloslava Hurbana. Pamätná tabuľa Jána Lešku, Štefana Fajnora, Tomáša Tvarožka, pamätná tabuľa na dome Martina Šašku, pamätná tabuľa venovaná tvorcom prvého slovenského filmu a iné.

Pomníky

Mohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami. 

Parky

Husov park - s pamätníkom Jána Husa, jediný v Slovenskej republike.

Sakrálne pamiatky

Rímsko-katolícky kostol, Evanjelický kostol

V Brezovej pod Bradlom sa nenachádza kaplnka a ani kláštor.