ERB OBCE
V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia. Historické znaky:
- Brezové listy položené na štít
- Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia
- Košatý strom vyrastajúci z pažite
- Silueta mohyly na Bradle
Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou. Znak č.1 sa používal v 17. st., č.2 v 18-19. st., č.3 koncom 19. a začiatkom 20. st., č.4 v rokoch 1928-1948
Typáriá:
- Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643. ŠOA Trnava uvádza J. Novák v S.121. Vyobrazenie nepublikované.
- Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Uvádza J. Novák v S.121. Odtlačok na listine z roku 1678. Vyobrazenie nepublikované.
- Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709. Vyobrazenie prevzaté z publ. D. Lehotskej: Brezová pod Bradlom, Bratislava 1970, str.29
- Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pecatneho pola vyrasta z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augustra 1839 v archíve Múzea SNR Myjava.
- Pečiatka z konca 19.st. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J. (ŠOA Nitra, zbierka pečiatok)
- Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927. (ZM Skalica)
- Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis: BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939 (ZM Skalica)
- Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. stor. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis: MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948. (ZM Skalica)
- Mesto Brezová pod Bradlom má aj vlastné noviny, ktoré vydáva každý mesiac. Ich názov je „Novinky spod Bradla".
Geografia
V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová pod Bradlom (280 m n.m.) so svojim blízkym zázemím - Košariskami a kopanicami. Priamo nad mestečkom sa vypína k juhu Ostriež (317 m), avšak dominantu kraja tvorí na severe Bradlo (544 m), hoci je nižšie než susedná Vysoká (557 m) nad Košariskami.
Malé Karpaty, ktoré sa tiahnu na východ od Brezovej a tvoria (od Bukovej až po zníženinu medzi Prašníkom a Vrbovým) tzv. Brezovské pohorie, sú v tejto oblasti oveľa nižšie a užšie ako v južnej časti. Jednotlivé vrcholy dosahujú v tomto úseku Malých Karpát výšku 350 - 550 m, prekračujú ju práve blízko Brezovej Klenovou (585 m) a Vrátnom (576 m). Brezovským a ešte severnejším Čachtickým pohorím sa končia Malé Karpaty, o niečo vyššie nadväzuje na ne ďalšia časť karpatského oblúka, Biele Karpaty.
Z prírodných zvláštností tejto časti Malých Karpát vyniká na juh od Brezovej Dobrovodský kras a na severe vo väčšej vzdialenosti Čachtický kras.
Na juhozápad od Brezovského pohoria sa rozprestiera Záhorská nížina, na západe lemuje brezovskú oblasť Myjavská pahorkatina, ktorá sa vytvorila z neogénnych hornín. Najvyšší vrch pahorkatiny je Bradlo z vápnitého pieskovca, ílovitých bridlíc a siene, značne postihnuté eróziou, s krásnym rozhľadom po okolí a s impozantnou mohylou košariského rodáka M.R. Štefánika na vrchole.
Vodné toky
Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.´
Vodné plochy
Medzi stojaté povrchové vody v katastrálnom území Brezovej pod Bradlom sa radí vodná nádrž (ďalej len VN)Brezová pod Bradlom. Je vybudovaná v údolí potoka Bystrina, vo vzdialenosti cca 1 km od intravilánu mesta Brezová pod Bradlom a cca 600 m nad sútokom Baraneckého potoka a potoka Bystrina. VN bola vybudovaná ako viacúčelová nádrž, za účelom ochrany intravilánu obce Brezová pod Bradlom a za účelom akumulácie vody pre závlahy, pre pozemky PD Brezová pod Bradlom o celkovej výmere 263 ha. Nakoľko závlahová čerpacia stanica nebola doposiaľ postavená, hlavným účelom VN je akumulácia vody v mokrom období a jej vypustenie v suchom období. Hlavné objekty nádrže sú zemná hrádza, dnový výpust, bočný priepad, úprava toku pod VN. Vodná nádrž Brezová pod Bradlom bola uvedená do trvalej prevádzky v r. 1985. V roku 1997 - 1998 sa konala rekonštrukcia hrádze VN. Jej účelom je zachytenie prívalových vôd v nádrži, rekreačné účely a nadlepšenie prietokov na toku Bystrina. Minimálny prietok pod vodným dielom je stanovený nastavením zaručeného minimálneho odtoku Q355=3,5 l .s-1 pre vodné dielo Brezová pod Bradlom. Pre jej vyprázdňovanie platí, že pri klesaní hladiny v nádrži 50 cm za deň sa nádrž vyprázdni za 22 dní. Pri klesaní hladiny v nádrži 20 cm za deň, sa nádrž vyprázdni za 55 dní. Plocha povodia je 5,05 km2, dlhodobý ročný prietok je 0,030 m3.s-1.
Maximálna výška hrádze je 12,0 m, kóta koruny hrádze má 288,50 m.n.m (Bpv). Dĺžka hrádze v korune je164,40 m, šírka koruny hrádze je 4,0 m, je neprejazdná. Sklon vzdušného - zatrávneného svahu je 1:2 m od koruny po lavičku šírky 3,0 m na kóte 283,00 m n.m. od lavičky po terén údolia v sklone 1:2,5. Minimálna zásobná hladina vody musí dosahovať 279,00 m.n.m., maximálna zásobná hladina vody dosahuje 286,50 m n.m. Maximálna retenčná hladina je 287,00 m n.m. Kóta koruny bezpečnostného priepadu má 286,50 m n.m. Kóta osi dnových výpustí 2 x Ø 500 je 277,05 m n.m. Nulový bod vodočtu je vo výške 281,24 m n.m. Celkový objem nádrže je 338,557 tis.m3. Všetky geodetické údaje sú popisované vo výškovom systéme Balt po vyrovnaní. Cez zimné obdobie sa nádrž napĺňa, hlavné prítoky sú jarné vody počas topenia snehov, preto na začiatku vegetačného obdobia (marec, apríl) by mali byť nádrže plné. Počas plnenia sa vypúšťa iba zaručený minimálny prietok. Priestor stáleho objemu je po kótu 279,00 a udržuje sa trvale plný. Nepripúšťa sa využívanie vody z tohto priestoru k účelom ku ktorým slúži zásobný priestor. Výnimočné prípady, kedy je možné znížiť hladinu pod úroveň stáleho nadržania (v prípade potreby vypúšťania nádrže z dôvodu údržby, prečistenia objektu, treba dohodnúť termín vypustenia s vykonávateľom rybárskeho práva na VN). Každé zníženie hladiny pod úroveň hladiny stáleho nadržania, ktoré nie je v MP výslovne povolené, a ktoré je možné predvídať a ovplyvniť, musí byť vopred prejednané s príslušným vodohospodárskym orgánom. Tento priestor môže byť využívaný pre chov rýb. V prípade zníženia alebo povolenia odberu z priestoru stáleho objemu rozhoduje príslušný vodohospodársky orgán podľa zákona o vodách č.138/1973 Zb. §16-Opatrenia pri nedostatku vody. V zimnom období od 15.novembra - 15. februára, alebo pri mrazoch väčších ako -50C, ktoré trvajú dlhšie ako 5 dní, treba manipulovať s vodou ako v zimnom období . Hladinu vody vo VN pri - 5 oC sa udržuje min. 0,6 m pod bezpečnostným priepadom , t.j. na kóte 285,90 m n.m.. Pri nižších mrazoch ako je -5 oC trvajúcich viac ako 5 dní, hladinu vody postupne znižujú až na 1, 0 m pod bezpečnostný priepad , t.j. až na kótu 285,50 m n.m.. Pri zamrznutí hladiny vody obsluha urobí v ľade ryhy pozdĺž objektu a dlažieb tak, aby zdvihnutím vody v nádrži neboli poškodené. Pri úplnom zamrznutí povrchu nádrže vzduch pre ryby zabezpečuje držiteľ rybárskeho práva. Po zimnom období sa hladina vody zvýši postupne na kótu 286,50 m n.m.. Zvyšovanie pri priemerných prítokoch sa vykonáva rýchlosťou max. 20,0 cm za deň. Pri jarnom topení snehov, pri postupnom zvyšovaní hladiny sa ľad rozláme a roztopí sám. Vodné dielo Brezová pod Bradlom je v zmysle vyhlášky MLVH SSR č. 169/1975 Zb. a kategorizácie vodohospodárskych diel na území Slovenskej republiky z 14. apríla 1983 č. 2816/638/83-330 zaradené do III. kategórie vodohospodárskych diel. Dohľad na V.D. vykonáva správca. Na sledovanie vodných stavov je na veži odberného objektu (Obr.13) umiestnený vodočet s vodočtu 281,24 m n.m.. Stav hladiny v nádrži treba pravidelne denne sledovať a evidovať. Na toku pod vodným dielom je osadená vodočetná lata s vodočtu 274,89 m n.m. na výškový systém Bpv.
Minerálne vody
Na území katastra obce Brezovej pod Bradlom vyteká jeden prírodný prameň, studnička v Baranci. Baranec je kopec, ktorý sa týči nad Brezovou z jednej strany. Spod neho vyteká prírodná voda. Táto minerálna voda má celkovú tvrdosť 4,15 mmol/l. Karbonátová tvrdosť je 196,28 mg Ca/ , čo je 19,6˚ nem. Všeobecná klasifikácia je : pod 4˚ veľmi mäkká voda, veľmi tvrdá voda je až nad 25˚ . Hodnotou 19,6˚ sa voda z Baranca radí medzi tvrdé vody. Prekračuje dokonca aj optimum 6˚-12˚. Táto voda nie je označená za nepitnú, aj keď niektoré kritéria pitnej vody nespĺňa zodpovedne. Je bezfarebná, číra a chuťovo nezávadná. Má priemernú teplotu 8 - 12˚ C. Je zdravotne nezávadná, neobsahuje žiadne mikróby , choroboplodné zárodky. Neobsahuje žiadne dusíkaté organické látky, ktoré by slúžili ako potrava mikroorganizmom. Nespĺňa optimálnu tvrdosť. Túto hranicu prekračuje až o 7,6˚ . Neobsahuje predpísané množstvo kyslíka, hodnota nerastných solí však predpísanú hranicu neprekračuje. Ani rádioaktivita neprekračuje stanovený limit. Táto voda je pre svoju tvrdosť vhodná ako úžitková až po prevarení. Ale niektorým obyvateľom to neprekáža a táto studnička je zdrojom ich pitnej vody, či občas aj úžitkovej. Chemická zloženie vody je :
Cl - : 17,73 mg / l
Fe : 0,00 mg / l
SiO2 : 0,62 mg / l
NH3 : 0,00 mg / l
p hodnota : 0,00
m hodnota : 0,00
KMnO4 : 3,16 mg / l - chemická spotreba kyslíka CHSK
pH : 7,25
Termálne pramene
Termálne pramene sa nenachádzajú v Brezovej pod Bradlom.
Bahenné kúpele
Bahenné kúpele sa nenachádzajú v Brezovej pod Bradlom.
Geologicky vývoj
Brezová pod Bradlom leží na rozhraní dvoch odlišných celkov: Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát. Po hlavnom kriedovom vrásnení, ku ktorému došlo na území Slovenska v,zniklo vo Vnútorných Karpatoch, a teda aj v Myjavskej Pahorkatine senónske more. Usadzovali sa tu najmä zlepence, pieskovce, organogénne vápence a bridlice. Koncom vrchnej kriedy more z vnútorných Západných Karpát ustúpilo a táto oblasť zostala súšou so silnou denudáciou až do eocénu. Neskôr sa tu začali tvoriť erózno-denudačné brázdy flyšového a bradlového pásma. Tu sa prejavovala aj najnebezpečnejšia - urýchlená erózia erózno-denudačných brázd vonkajšieho pásma na flyši ílovcovitého vývoja. Dnes sú v celej oblasti Myjavskej pahorkatiny časté záplavy, zosuvy pôd...Najmä na aluviálnej nive v okolí Myjavy sa nachádzajú černozeme(vylúhované a degradované). Západná časť Myjavskej pahorkatiny sa viaže na pôdy so strednou úrodnosťou (hnedozeme). Tektonický nepokoj počas sedimentácie Karpát sa aj na území Malých Karpát prejavil vznikom podmorských sopiek, z ktorých boli vyvrhované diabasové lávy a tufy, neskoršie premenené na amfibolity. V období devónu sa táto oblasť opäť stáva súčasťou geosynklinály, ktorá predstavuje počiatočné štádium varískeho cyklu.
V tomto období vznikla aj harmónska séria v Malých Karpatoch, ktorá má flyšoidný vývoj. Táto séria predstavuje komplex tmavých ílovito-piesčitých bridlíc, v ktorých sa striedajú tenké ílovité a piesčité polohy. Občas sa ukladali aj bituminózne bridlice. V súvrství bridlíc miestami vznikli šošovky vápencov, zrejme organogénneho pôvodu, pretože obsahujú články krinoidov a prierezy organizmov podobné pteropódam. Sú tu zastúpené sopečné horniny, a to diabasové tufy, diabasy a gabrodiority. Malé Karpaty sa od iných jadrových pohorí čiastočne líšia svojím vývojom, najmä v období prvohôr, príp. mladších prahôr: chýbajú tu gtanitoidné a zmiešané migmatitické horniny, ktoré gznikali za najstaršieho vrásnenia a metamorfózy (ortoruly a migmaty). Metamorfované horniny Malých Karpát v predmetamorfnom štádiu majú jednotný vývoj a usadzovali sa bez zreteľného prerušenia sedimentácie. Existencia starších vrásnení (napr. varínskeho) nie je jednoznačne preukázaná. Preto je pravdepodobné, že v období starších prvohôr a azda aj mladších prahôr sa tu v geosynklinále usadzovali hrubé súvrstvia striedavo viac alebo menej ílovitých a piesčitých sedimentov. Počas sedimentácie a prehlbovania geosynklinály dochádzalo k podmorským výlevom bázických (zásaditých) láv. S vulkanickou činnosťou súvisí asi aj vznik sírnikov, najmä pyritu a vzácnejšieho chalkopyritu a sfaleritu, ktoré sa na niektorých miestach vyskytujú v týchto bázických premenených sopečných horninách, ako aj v ich okolí. Pod vplyvom tektonických pohybov a sopečnej činnosti vznikali miestami na morskom dne úseky s nedostatkom kyslíka. V nich sa ukladali saprousadeniny („hnilokaly"), bohaté na bitumunózne (organické) látky. Pri metamorfóze z nich vznikli grafitické horniny. Koncom staropaleozoického sedimentačného obdobia nastáva rozvoj morských organizmov s vápnitými schránkami, z ktorých vznikali vápence.
Podnebie a klímaCelá oblasť má mierne teplé podnebie. Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (jeden vyviera pod Vysokou pri Košariskách), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjavy, ktorá odvodňuje celú širokú oblasť medzi Malými Karpatmi a Moravou, a nakoniec sa vlieva do tejto pohraničnej rieky.
Z klimatického hľadiska ide o oblasť mierne teplú, vlhkú, s miernou zimou. Typ horskej klímy je sprevádzaný malou inverziou teplôt.
Zrážky: v meste je zrážkový priemer cca 800 mm
Snehová pokrývka: táto trvá v priemere 90 dní
Teplota vzduchu: v ročnom priemere je 8 stupňov Celzia
Smery vetra: Prevládajúci smer v priebehu roka je severozápadný (16,5% ), ďalší je severný (15% ), najmenej vetrov je juhovýchodných (3,5% ). Bezvetrie je v roku 21,2%.
Fauna a FlóraŽivočíšne spoločenstvá sú okrem abiotickej zložky prírodného prostredia podmienené v podstatnej miere rastlinnými spoločenstvami, a teda ich kvalitatívnokvantitatívny obraz v záujmovom území zodpovedá priestorovej distribúcii jednotlivých rastlinných formácii.
Územie bývaleho okresu Senica je pod vplyvom zón Karpatika, Panonika a Hercinika.
Zoogeograficky sú Malé Karpaty zaradené do zóny Karparikum - listnatých stromov a čiastočne aj do zóny stepného bezlesia eurosibírskej podoblasti, avšak zastúpenie má aj fauna orientálna, európska a mediteránna.
Karpaticum - Malé Karpaty predstavujú nárazovú zónu pre prienik západoeurópskych druhov subatlanika. Prvky montánneho stupňa Centrálnych Karpát tu našli po miernom otepľovaní v holocéne vhodný habitat k prežitiu. Hercinikum sa prejavuje doznevaním prvkov subatlantika. Druhy tejto sústavy sa zachovali najmä v miestach extrémnych klimatických habitatov.
Zvieraciu ríšu predstavujú plazy: jašterica zelená, zmijovec; vtáctvo skaliarik obyčajný, skaliar pestrý, stehlík konopiar (konôpka), strakoš obyčajný, škovránok, ľaptušky, penica, drozd, červienka a i.. Hojný je syseľ. Chrobáky zastupujú svižníky a lajniaky, roháče a fúzače, bystrušky, húseničiare, lienky a zlatone.
Po lúkach skáču koníky, lietajú šidlá. Časté sú aj bzdochy (smradľavý Martin) a kliešte, z motýľov okáče, perleťovce a bábočky (vidličkár).
Je zaujímavé, že severná vápencová časť Malých Karpát má z botanického hľadiska do istej miery podobný ráz ako najjužnejší výbežok tohto horstva - Devínska Kobyla. Na oboch miestach rovnako pestro rozkvitajú chochlačky (kohútiky), veternice (krupičky), veterníky i snežienky (soplíčky), neskoršie zubačka cibuľkonosná a marinka voňavá: všeobecne je tu však menej teplomilných a viac horských druhov. Zo stromov prevládajú buky a borovice, vyskytuje sa i červený smrek (brím), vo vyšších polohách jasene a javory. Hojný je borievkový porast (jalovce).
Štruktúra obyvatelstva- priemerný vek k 31.12.2001
Priemerný vek obyvateľov ......... 35 rokov z toho: ženy ......... 36 rokov
muži ......... 34 rokov
Priemerný vek zomretých ......... 72,9 z toho: u žien ......... 74,6
u mužov ......... 71,0
- demografické zloženie obyvateľov k 31.12.2001
Počet obyvateľov ......... 5 498 z toho: ženy ......... 2 840
muži ......... 2 658
Ekonomicky činní ......... 2 577 z toho: ženy ......... 1 320
muži ......... 1 257
- Z celkového počtu - členenie
deti do 15 rokov ........ 1 029
učni a študenti ........ 945
dôchodcovia ........ 947
PriemyselSpoločnosť PFS
Spoločnosť KANAPA s.r.o.
Dopravná prístupnosťDo Brezovej sa dá dostať s autobusmi, osobnými autami. Kedysi dávno tu fungovala aj železničná stanica, ale dnes z nej zostali len koľajnice.
Kultúrno - historické danostiSlovenské ľudové umenie vo všetkých svojich formách (hudba, spev, maľba, tanec, rezbárstvo atď.) je veľmi cenným dokladom schopnosti a umu slovenského ľudu. Jeho hodnoty a dosah do dnešných dní si mnohokrát ani neuvedomujeme. Možno preto, že je na mnohých miestach ešte živé - medzi nami.
V r. 2004 sa dokončila komplexná rekonštrukcia Námestia M. R. Štefánika, ktoré sa stalo centrom kultúrno-spoločenských a športových aktivít obyvateľov mesta.
V Brezovej pod Bradlom sa nenachádzajú archeologické náleziská.
Folklórny súbor BREZOVÁ
Národopisná oblasť "Myjavsko", do ktorej patrí i Brezová a jej okolie, je bohatá najmä na spevné, tanečné a hudobné prejavy. Ľudových spevákov i speváčok, starších i mladších, je v tomto kraji veľa. Prvé verejné vystúpenie sa uskutočnilo na výstave v Piešťanoch a v Prahe na Všeslovanskom zjazde v roku 1927. V roku 1936 sa uskutočnilo krojové vysielanie v čsl. rozhlase, kde boli vysielané i brezovské piesne a scénky. Tvorcami tohto, na tú dobu významného podujatia, boli brezovskí učitelia Ján Kubačka, Ján Fajnor a evanielický farár na Bukovci Vladimír Roy. V roku 1938 "Cech Tatárov", čiže Brezovania žijúci v Bratislave, poriadal tradičné stretnutia, na ktorom skupina tanečníkov a spevákov z Brezovej predviedla program. Tieto vystúpenia mali základ v čulej činnosti doma, v Brezovej. Spolok žien Živena každoročne poriadal výstavy a súťaže z krojov a výšiviek, ktoré sa končievali krojovanými večierkami, kde sa tancovali staré brezovské tance. Po druhej svetovej vojne, v rámci osvetovej besedy sa v Západoslovenských nábytkárskych závodoch, robili vystúpenia v krojoch. Vedúci tanečného krúžku boli Anna Gálusová a Martin Potúček. Úspešným vystúpením bolo pásmo spevov na oslavách 700. výročia založenia Brezovej. V roku 1967 bola založená 41 členná folklórna skupina, ktorej prvá premiéra sa uskutočnila 17. decembra 1967. Celovečerný program obsahoval starodávne ľudové zvyky, útratovú schôdzu garbiarskeho cechu, spev a tance mládeže i starších a ľudovú hudbu Jána Pertuchu za cimbalového doprovodu Števka Dudíka. Choreografiu spracoval na základe obkladov miestnych občanov Jozef Lehocký s manželkou.
MúzeáBrezová sama o sebe múzeum nemá, ale súvisejúce múzeá sú, napríklad v Košariskách je múzeum - národný dom Štefánikov a na Myjave Dom pani Koleničky.
DivadloDivadelný súbor J. M. Hurbana účinkuje pri rôznych výročiach, oslavách, na jarmokoch, plesoch, v pohostinstvách... Technické a priestorové požiadavky sú minimálne. DS pracuje pri MsKS Brezová. Od 1.7.1979 nesie meno J. M. Hurbana. Vedúca súboru: Ing. Anna FIGUROVÁ.
PamiatkyZ kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle, Pamätník dr. Jána Papánka, Štefana Osuského, Dušana Jurkoviča, Samuela Jurkoviča, pamätník rokov meruôsmych „Víťazstvo", pamätník SNP. Pomník majstra Jána Husa (jediný na Slovensku), Jozefa Miloslava Hurbana. Pamätná tabuľa Jána Lešku, Štefana Fajnora, Tomáša Tvarožka, pamätná tabuľa na dome Martina Šašku, pamätná tabuľa venovaná tvorcom prvého slovenského filmu a iné.
PomníkyMohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.
Parky
Husov park - s pamätníkom Jána Husa, jediný v Slovenskej republike.
Sakrálne pamiatkyRímsko-katolícky kostol, Evanjelický kostol
V Brezovej pod Bradlom sa nenachádza kaplnka a ani kláštor.
Obchodná sieťObchodná sieť „Brezovanka" je rozvinutá na priemernej úrovni.
Záujem obcePrimátorka obce JUDr. Anna Danková chce hlavne rozviť cestovný ruch v Brezovej pod Bradlom, to znamená starať sa viac o pamiatky obce, priviesť sem nejakú Cestovnú kanceláriu (agentúru). Taktiež chcú prerobiť vstup na Bradlo, tak, aby sa nepoškodil základ.
Primátor ObceJUDr. Anna Danková
Zástupca primátoraIng. Ľuboš Valášek
Mestské zastupitelstvoVolebný obvod č. 11. Jaroslav Hôlka, Smer
2. Dušan Ondreička, SDKÚ-DS
3. Ján Repta, Ing., SNS
Volebný obvod č. 21. Štefan Žídek, Ing., SNS
2. Milan Malek, Ing., SMER
3. Ľuboš Valášek, Ing., SDKÚ-DS
Volebný obvod č. 31. Jana Dekánková, Mgr., SMER
2. Eva Babiarová, SMER
3. Alžbeta Rechtorisová, Mgr., nezávislá kandidátka
Volebný obvod č. 41. Peter Majerčík, Bc., nezávislý kandidát
2. Slavka Bajzová, Ing., SMER
3. Mirka Matušovičová, Ing., Slobodné fórum
4. Zuzana Šišuláková, Ing., SMER
Mestská rada 1. Mgr. Jana Dekánková
2. Ing. Milan Malek
3. Dušan Ondreička
4. Mgr. Alžbeta Rechtorisová
5. Ing. Ľuboš Valášek
Cestovná kancelária a Turistická informačná kancelária sa nenachádza v Brezovej pod Bradlom.
Ubytovacie a stravovacie službyRekreačné zariadenie MladosťKapacita ubytovania: 30 lôžok v dvojlôžkových izbách (zariadenie spĺňa požiadavky na turistickú ubytovňu **), 4 lôžka v dvoch apartmánoch.
Zariadenie poskytuje veľké možnosti na turistické vychádzky do okolia (lesy), využitie cyklistických trás. K dispozícii sú 2 tenisové dvorce s umelým trávovým povrchom, plážový volejbal, pétanque, menšie bazény na plávanie, trávnaté ihrisko na minifutbal alebo iné športové aktivity, sauna pre ubytovaných. Areál s rozlohou 3,5 ha s upravenou krajinnou architektúrou. Reštaurácia s vynikajúcou slovenskou i zahraničnou kuchyňou s kapacitou 40 osôb + 3 samostatné salóny s kapacitou 12 osôb/1, 1 rokovací salónik (kapacita 8 osôb), v lete sú k dispozícii 2 terasy s kapacitou cca 60 osôb s možnosťou grilovania, bar s kapacitou 40 osôb s veľkou terasou a výhľadom na celý areál. Seminárna miestnosť s kapacitou 30 osôb.
Misijné stredisko ECAV Matejková
10 zrubových chatiek s kapacitou 7 osôb s vlastným kúrením a sociálnym zariadením (WC, sprchový kút), 1 spoločenská miestnosť s kuchyňou a jedálňou.
V prekrásnej doline je možné venovať sa loptovým hrám a turistike, založiť si táborový oheň.
Škola v prírode PartizánMožnosť organizovať detské školy v prírode - 60 lôžok, spoločenská miestnosť, kuchyňa.
Združená stredná škola M. R. Štefánka
Ubytovanie internátneho typu: 19 buniek s 2- a 3-lôžkovými izbami (každá bunka má sprchu a WC), 7 apartmánov 2 + 1, sprcha, WC. K dispozícii je aj spoločenská miestnosť so 70 miestami. V letných mesiacoch sa ubyt. kapacity využívajú hlavne na rôzne letné tábory a jazykové kurzy.
Možnosť využitia športovej haly, tenisového kurtu, asfaltového ihriska. Poskytujú sa aj stravovacie služby. Strava sa poskytuje len pre ubytovaných návštevníkov na objednávku.
Reštaurácia U sváka Ragana
Pohostinstvo: denne 10.00 - 22.00 hod., reštaurácia: denne 10.00 - 22.00
Reštaurácia ponúka tradičnú slovenskú kuchyňu.
Pizzéria RIF-RAF
Spoločenské - zábavné možnosti
Športovo-vzdelávacie stredisko Bradlan, a. s.
Futbalové ihrisko s trávnatým i umelým povrchom, krytá tribúna, sauna, posilňovňa, tenisové kurty (antuka, umelý povrch), letné kúpalisko pre dospelých i bazén pre deti, plážové volejba-lové ihrisko.
Rekreačné zariadenie Mladost
Zariadenie sa nachádza na hranici CHKO Malé Karpaty s veľkými možnosťami turistických vychádzok do okolia (lesy), využitia cyklistických trás. K dispozícii sú 2 tenisové dvorce s umelým trávovým povrchom, plážový volejbal, pétanque, menšie bazény na plávanie, trávnaté ihrisko na minifutbal alebo iné športové aktivity, sauna pre ubytovaných. Areál s rozlohou 3,5 ha s upravenou krajinnou architektúrou.
Združená stredná škola M. R. Štefánka
V areáli školy je veľká športová hala, posilňovňa, tréningové asfaltové ihrisko, tenisové kurty - antuka, v zime prírodné klzisko.
Lyžovanie
Bradlo - lyžiarsky vlek Tatrapoma P-300 s kapacitou 200 lyžiarov/hod, dĺžka zjazdovky 360m. Možnosti lyžovania sú obmedzené snehovými podmienkami. Zjazdovka - priemerná náročnosť.
V meste sa nachádzajú viaceré plochy vhodné na rekreačný šport, ktoré využíva najmä mládež: streetballové ihrisko, futbalové ihrisko, detský park Úsmev so zariadením pre malé deti, sídliskové pieskoviská a ihriská so zariadením.
Gastronómia Brezovej
Jedlo sa obyčajne päťkrát denne: raňajky (frištuk), desiata, obed, olovrant(nešpor) a večera. Ráno sa jedla obyčajne polievka z predošlého dňa, alebo sa navarila „kmínovica", do ktorej sa nakrájal chlieb. Káva bývala na raňajky len zriedka - na sviatky, neskôr v nedeľu a novšie už každý deň. Desiata pozostávala často zo syra (tvarohu) alebo slaniny, ktorá sa zapíjala páleným, ražným alebo slivovicou. Na obed sa podávali najviac dve jedlá, ale neraz len jedno. Nešporovali lokše, krútanec, buchty. Večerali kýšku (sadnuté kyslé mlieko), cmar, pečené zemiaky, syrom posypané zemiaky a rozličné kaše (zemiakovú, krúpovú, kukuričnú), lievky a mäsitého jedla alebo múčnika. Početné sú polievky: mlečna s nakrájaným chlebom, pšenom, žmolkami, ryžou, slížami, demikát, zapražená kmínová, zemiaková; zo strukovín: fazuľová, hrachová, šošovicová; srvátková, kapustnica, slivková, „ščiepková" (z nakrájaných suchých jabĺk), držková a veľmi často hovädzia - s vyváranými a zavarenými slížami, žmolkami, haluškami, „šlopkami", „hrtánkami", krúpami, ryžou. Z vajec si robili praženicu „škvareninu" alebo stratené kura. Zo zabíjačky obľubovali aj oškvarky a huspeninu. Mäso jedávali s omáčkou alebo s kompótom. Popíjali pálené, ražné, slivovicu, borovičku, víno, menej pivo a novšie likéry.
V našej domácnosti sa zvyčajne robia vajíčka (na rôzne spôsoby), cestoviny, bryndzové halušky, pirohy, slivkové gule alebo šúľance.
Historické korenePrvá písomná zmienka dotýkajúca sa územia Brezovej pochádza z dotačnej listiny uhorského kráľa Bélu IV. z roku 1263. Začiatky trvalejšieho osídľovania sú v 15. a prvej polovici 16. storočia. V roku 1568 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou čachtického panstva na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom. Ťažké životné podmienky spojené s osídľovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilnej rekatolízácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Stali sa z nich rozhľadení, slobodnomyselní ľudia s hlbokým vzťahom ku kraju, obci a cirkvi. Takto pripravení dokázali odolať i maďarizačným snahám uhorského štátu a zachovať si svoju vieru a reč. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848-49 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovoľníkov medzi ktorými bolo i veľa Brezovanov. Aj rok 1918 a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov našiel na Brezovej priaznivú odozvu. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život. Vznikla meštianska škola - prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená mohyla M. R. Štefánika na Bradle. V tom roku bol schválený názov Brezová pod Bradlom. V období II. svetovej vojny mnoho Brezovanov padlo v SNP ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne. Koniec 40.a začiatok 50. rokov bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr v 60. a 70. rokoch pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Postavila sa nová škola, strojárske učilište, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko. Brezová pod Bradlom dostala v roku 1966 štatút mesta.
Povesti a mýtyNa Brezovú sa, bohužiaľ, neviaže žiadna povesť a ani mýtus, ale blízko Brezovej sa nachádza Čachtický hrad, ktorý má povesť „Krvavej Albžbety Báthoryovej", ktorá zabíjala mladé dievčatá (panny) a kúpala sa v ich krvi.
KrojeCharakteristickými znakmi ľudového odevu celej oblasti je pomerná jednoduchosť v používanom materiáli, v jednotlivých súčastiach, celkovej farebnej škále odevu i jeho výzdobe. Tvarová, farebná i dekoratívna striedmosť tunajšieho odevu sa často dáva do súvislosti s protistantizmom, čo sa konečne prejavilo i v ľudovom odeve iných slovenských krajov. Základné súčasti mužského odevu boli košeľa (okolo hrdla bol stojatý golierik, košľa sa uväzovala dvoma alebo štyrmi šnúrkami - žinky) a plátené gate (boli vždy šité z konopného plátna). U žien rukávce, rubáš, doplnené systémom dvoch záster (fertochov) alebo sukňou (kasanicou). Obe zástery boli pôvodne tiež z domáceho plátna, v priebehu rozvoja textilného priemyslu sa však začínajú odlišovať tak materiálom, ako aj spôsobom šitia a farbou. Takmer jedinými farbami odevu boli prírodná farba domáceho plátna a súkna, farba biela, rôzne odtiene modrej a čierna, ojedinele zelená. Vo výšivke sa objavuje aj niekoľko odtieňov žltej až oranžovej farby. Obuv bola rovnaká ako u žien, tak aj u mužov, nosili krpce, pantofle a dva druhy čižiem: mäkké boty a tvrdšie klincované čižmy, na ktorých rôzne dobové vplyvy menili tvar a výšku opätkov, ako aj celkovú úpravu sáry.
Riekanky a piesneBrezovské ľudové piesne sú charakteristické rezkosťou, elánom a predovšetkým vtipom. Riekanky : (ukážka)
Neseme vám vodu Morena, Morena, des klúče podela?
z talianského brodu V Senici, v Senici, na zlatej trenici.
šak je ona čistá, bystrá Kyselica, Kyselica kyselá,
od Pána Ježiša Krista. štyri roky visela
Vy si tú vodičku primite a na piaty odpadla,
a vašu Aničku umyte. bodaj by sa prepadla!
Remeslá a tradícieChov dobytka bol v minulosti veľmi rozšírený, čo sa vzťahuje najmä na rožný statok, ovce, kravy, kone. Druhým najvýznamnejším zamestnaním obyvateľov bolo v minulosti garbiarstvo a škopiarstvo, taktiež vyrábali mydlo. Na tradície sa pomaly zabúda, ale Folklórny súbor BREZOVÁ sa snaží dodržiavať tradície, napr. : „Veľkú Noc", kedy prídu chlapi oblečení v krojoch na voze zo záprahom koní a zvonia u dievčat a oblievajú ich vodou a vytancujú ich.
Osobnosti v regióneJán Bzdúch , Dr. Ján Papánek, Štefan Osuský, Dušan Jurkovič, Samuel Jurkovič, Ján Hus, Jozef Miloslav Hurban , Ján Leška, Štefan Fajnor, Tomáš Tvarožek, Martin Šaška, Martin Lacko (Sváko Ragan).
