Romantizmus

Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncepcia v 1. polovici 19. storočia.

Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť. Zasiahol výtvarné umenie (E, Delacroix, F. Goya a i.) a predovšetkým hudbu (F. Schubert, R. Schumann, F. Chopin, F. Liszt, H. Berlioz a i.).

Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno politické zmeny Francúzskou revolúciou. Proti konvenciám racionalistického klasicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvárajúcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádzajúce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od antických ideálov klasicizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa ponímala ako súčasť prírodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny výklad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimočných okolnostiach). Vzhľadom na konkrétnu situáciu či širších, národných celkov, v romantizme sa v rovnakej miere uplatňoval tak aktívno-progresívny, ako aj pasívno-rekreačný zreteľ. Termín sa neskôr interpretoval vo viacerých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spoločenského, politického, filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasiahol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.

Maliarstvo

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Farba mala u neho už dôležitú úlohu. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Gérigault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Prvý poznal tri základné komplementárne farby. Jeho najznámejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je Sloboda vedie ľud.

Romantizmus vo výtvarnom umení sa v najčistejšej podobe manifestoval v maliarstve. Vo Francúzsku sú jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi T. Géricault, J. Gros. Ich diela charakterizuje revolučný obsah, akcentovanie maliarskych prvkov, kontrastov svetla a tieňa, vyhrocovanie dramatickosti, vyhľadávanie historických a exotických tém. V anglickom maliarstve vyrastá z romantizmu symbolizmus W. Blakea a hnutie predstaviteľov. V Anglicku z romantických maliarov vynikol John Constable, známy ako krajinár – zakladateľ krajinárskeho realizmu. Nemecký romantizmus nadobudol dvojakú tvárnosť. Zatiaľ čo v dielach M. V. Schwinda, P. O. Rungeho a i. pripravili pôdu meštiackeho realizmu a v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus, umenie nazarénov motivuje stupňované náboženské zanietenie. V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami. Ruský romantizmus inšpiroval časť portrétnej tvorby J. Rombauera, exotizmus a a regionálny patriotizmus sa ozvali v diele J. Czauczika. Klasický romantizmus je neskorá krajinkárska tvorba J. J. Mullera a časť tvorby K. Marka st. u príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie, sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Uvedomelý vlastenecký pátos je príznačný pre portréty J. B. Klemensa a pre časť portrétnej tvorby P. M. Bohúňa.

Sochárstvo

V slovenskom sochárstve sa romantizmus prejavil ojedinele, skôr v obsahu čerpajúcom z histórie ako vo forme (J. B. Klemens: Hlava Jána Žišku). Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka kládol dôraz na formu a eleganciu; najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.

Architektúra

V romantizme architektúra preberá vzory stredovekej architektúry, najmä gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä antická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a náročných vežičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry. V Čechách ju reprezentujú pamiatky – zámok Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave. Na Slovensku sa romantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Kapucínsky a Blumentálsky. V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Senci), neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Komárne).

Hudba

Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasicizmu po roku 1820. Akcentoval výraznosť ako určujúci štýlový prvok. V dielach R. Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, F. Chopina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa, I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne (F. Liszt, H. Berlioz a i.). Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej národnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i.

Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slovensku. Úžitkové umenie vyniklo vo výrobe farebného skla. Technikou emailovej maľby sa spracúvali – reprodukovali obrazy popredných maliarov. Práca so sklom našla široké uplatnenie v reštaurovaní okien gotických kostolov. Reštaurátorská práca podceňovala napodobňovať staré diela. Záujem o tvorbu farebných okien stále vzrastal. Výroba sa realizovala v továrňach, ktorých bolo vo Francúzsku približne 150. Veľký rozvoj umeleckej činnosti sa dosiahol v textilnej výrobe. Spočiatku sa reprodukovali obrazy v technike gobelínu.

Vynálezcom valcového tlačiarenského stroja roku 1783 v Anglicku sa veľmi rozvinula a rozšírila výroba tlačených tkanín, zobrazujúcich revolučné alebo antické námety. Výroba tkanín sa tiež nahrádzala výrobou papierových tapiet s nádhernými dekoratívnymi vzormi. Osobitné miesto zaujala grafická tvorba, ktorej kontrast čiernej a bielej farby, svetlo a tieň, čiže protiklady sa pokladali za dogmu romantickej estetiky. Veľký úspech dosiahla knižná ilustrácia. Nezvyčajný rozvoj zaznamenala karikatúra (Honoré Daumier). Z grafických techník sa najviac používali litografie, lept a drevoryt. V práci z kovu vyniklo najmä zlatnícke umenie. Vyrábali sa predmety domácej potreby, ako napr. toaletné stolíky, polievkové misy, čajové kanvice, čajové servisy často zdobené ornamentami so zvieracími motívmi. Podľa gotických vzorov boli vo veľkej obľube železné šperky. Ich výroba veľmi ovplyvňovala vývoj vtedajšej módy. Úspešne sa rozvíjalo aj medailérstvo. Kováčske umenie našlo uplatnenie v spojitosti s ochranou historických pamiatok. Zhotovovali sa dverové závesy – pánty kostolov a chrámov, napr. na chráme Matky božej v Paríži. V keramickej výrobe sa uplatnila anglická technológia jemnej fajanse zdobená tlačenou ornamentikou inšpirovanou rokokom. V nábytkárstve a v interiérovom zariadení sa ako materiál najčastejšie používalo mahagónové drevo zdobené bronzovými prvkami. Vyrábal sa aj maľovaný nábytok. V osobitnej obľube boli šperkovnice. Nábytok mal hmotné architektonické formy. Okrem bronzových ozdôb sa do mahagónového a ružového dreva inkrustovala (vkladala) výzdoba zo svetlého dreva alebo perleti.

Klasicizmus a jeho autori

TIBOR ANDRAŠOVAN (1917)

Slovenský skladateľ a dirigent. Študoval na konzervatóriu v Bratislave a v Prahe. V rokoch 1946 - 1954 pôsobil v SND a v rokoch 1955 - 1958 v SĽUK-u ako umelecký vedúci.
Tvorba: Opera Biela nemoc, opereta Pánska volenka, balety Orfeus a Eurydika, Pieseň mieru, Slávnosti slnovratu, Ikarus, skladby pre slovenské súbory, úpravy ľudových piesní, zbory, filmová a scénická hudba...

JÁN LEVOSLAV BELLA (1843 - 1936)

Priekopník slovenskej národnej hudby a prvý slovenský hudobník európskeho rozhľadu. Študoval teológiu a hudbu. Pôsobil v Banskej Bystrici, Kremnici, v Sibini v Rumunsku, vo Viedni a v Bratislave.
Tvorba: opera Kováč Wieland, symfonická báseň Osud a ideál, kantáta Svadba Jánošíkova

LADISLAV BURLAS (1927)

Hudobný skladateľ, teoretik a pedagóg. Študoval estetiku a hudobnú vedu na Univerzite Komenského a kompozíciu na Konzervatóriu v Bratislave, neskôr na VŠMU. Zastával viacero verejných funkcií. Jeho skladby získali viacero ocenení.
Tvorba: Metamorfózy krás, Symfonický triptych, Spievajúce srdce, skladby pre deti (4 ročné obdobia, Deti z nášho domu..), hudba pre film, úpravy folklóru...

VILIAM FIGUŠ - BYSTRÝ (1875 - 1937)

Autor prvej slovenskej opery Detvan. Pôsobil ako profesor hudby na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Kompozične sa vzdelával sám. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval stredoslovenskou ľudovou piesňou.
Tvorba: kantáta Slovenská pieseň, umelé piesne, zbory, klavírne, organové a orchestrálne skladby.

JÁN CIKKER (1912 - 1989)

Hudobný skladateľ a pedagóg. Študoval na pražskom konzervatóriu kompozíciu, hru na organe a dirigovanie. V štúdiu kompozície pokračoval na Majstrovskej škole u V. Nováka. V dirigovaní sa zdokonaľoval vo Viedni. Svojou tvorbou upútal aj zahraničie, predovšetkým svojimi deviatimi operami.
Tvorba: opery J. Jánošík, Vzkriesenie, Beg Bajazid,... skladby pre deti, film, SĽUK, Lúčnicu, zborové a orchestrálne skladby...

ANTONÍN DVOŘÁK (1841 - 1904)

Dvořák už veľmi mladý prenikol do rozkvitajúceho českého národného hnutia, keď hral pod Smetanovým vedením v pražskom Národnom divadle. Ako veľa iných súdobých skladateľov, aj on mal operné ambície, ktoré boli často odsúdené na neúspech. Jeho genialita však spočíva v Slovanských tancoch, kde sa mohol naplno rozvinúť jeho úžasný talent v oblasti melodiky.
Tvorba: 24 opier, 9. symfónia e-mol Z nového sveta,...

VLADIMÍR GODÁR (1965)

Hudobný skladateľ, muzikológ, redaktor a pedagóg. Študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na klavíri a kompozíciu. Neskôr v kompozícii pokračoval na VŠMU v Bratislave a vo Viedni.
Tvorba: Orchestrálne a zborové skladby, skladby pre deti a film, Letné obrázky, Tri skladby, Variácie, Talizman...

JURAJ HATRÍK (1941)

Hudobný skladateľ a pedagóg. Vyštudoval kompozíciu, teóriu hudby, estetiku a hudobnú psychológiu. Pôsobil ako učiteľ na konzervatóriach v Košiciach, v Bratislave a na VŠMU, ako aj na univerzitách v Nitre a v Prešove. Medzi jeho záľuby patrí literatúra a poézia. Vo svojich dielach rád využíva kontrast ako je dobro a zlo, láska a nenávisť, život a smrť, fantázia a realita.
Tvorba: Opera Štastný princ, rozprávka Mechúrik Koščúrik s kamarátmi, spevohra Statočný cínový vojačik, orchestrálne a zborové skladby, hudba pre sólové nástroje a pre film.

IVAN HRUŠOVSKÝ (1927)

Hudobný skladateľ, teoretik a pedagóg. Študoval hudobnú vedu, filozofiu a estetiku na Univerzite Komenskéhu, a zároveň kompozíciu na bratislavskom konzervatóriu, neskôr na VŠMU. Jeho hudobná tvorba získala viacero ocenení. Vo svojej teoretickej činnosti sa venoval najmä hudbe 20. storočia, zvlášť vývinu modernej slovenskej hudby.
Tvorba: Pastorálna suita, Sen o človeku, Musica nocturna, skladby pre deti (Jarná lúka, Čarovanie...),...

DEZIDER KARDOŠ (1914 - 1991)

Hudobný skladateľ a pedagóg. Ešte ako študent gymnázia bol prijatý na Hudobno - dramatickú akadémiu, kde študoval kompozíciu. Zároveň navštevoval prednášky z hudobnej vedy, estetiky a dejín umenia na FF UK. Neskôr študoval na kompozičnej Majstrovskej škole V. Nováka na Pražskom konzervatóriu.
Tvorba: komorné a orchestrálne skladby, skladby pre sólové nástroje, úpravy folklóru, hudba pre film a rozhlas, Piesne o láske, Hrdinská balada, Dúha nad Slovenskom...

ALEXANDER MOYZES (1906 - 1984)

Slovenský skladateľ a pedagóg, zakladateľ slovenskej symfonickej hudby. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval zbojníckou a trávnicovou lyrikou. Jeho celoživotné dielo zahŕňa všetky základné vokálne a inštrumentálne žánre.
Tvorba: 7 symfónií, Tance z pohronia, suita Dolu Váhom, opera Udatný kráľ, Baladická kantáta, úpravy ľudových piesní a tancov pre rozhlas, SĽUK, Lúčnicu,...

MIKULÁŠ MOYZES (1872 - 1944)

Slovenský skladateľ, organista a pedagóg. Vo svojej tvorbe sa snažil zlúčiť realistické hudobné znaky slovenskej ľudovej piesne s národnostno - romantickým hudobným štýlom. Bol jedným z prvých tvorcov baladického slohu v slovenskej hudbe.
Tvorba : balada Ctibor, Tri ženské zbory, Malá vrchovská symfónia, úpravy ľudových piesní, hudobno - pedagogické práce...

ANDREJ OČENÁŠ (1911 - 1995)

Slovenský skladateľ a pedagóg. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval slovenskou ľudovou piesňou. Výraznou črtou jeho hudby bola programovosť.
Tvorba: Rok na dedine, suita Ruralia Slovaca, Vzkriesenie, úpravy
ľudových piesní...

BEDŘICH SMETANA (1824 - 1884)

Narodil sa v Litomyšli a zomrel v Prahe. Patrí k zakladateľom českej národnej hudby. Koncertoval už ako 6 - ročný. Hudbu študoval v Plzni a Prahe. Neskôr odišiel do Göteborgu, kde pôsobil ako dirigent a učiteľ hudby. V roku 1861 sa vrátil do Prahy, kde sa stal dirigentom Prozatímního divadla. Všetok svoj voľný čas venoval kompozícii, avšak v najväčšom tvorivom období ho postihla ťažká choroba - ohluchol.
Tvorba : opery : Hubička, Tajemství , Čertova stěna, Čert a káča, Prodaná nevěsta,... symfonické dielo Má vlast, České tance, polky, zborové a komorné skladby

EUGEN SUCHOŇ (1908 - 1993)

Hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Bol tvorcom základov modernej slovenskej hudby a tvorcom prvej slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe bol inšpirovaný slovenskou ľudovou melodikou. Ako jeden z prvých slovenských skladateľov prenikol na zahraničné koncertné pódiá a operné scény.
Tvorba : opery Krútňava a Svätopluk, kantáta Žalm zeme podkarpatskej, Metamorfózy, 4 mužské zbory O horách, piesňový cyklus Nox et solitudo, úpravy slovenských ľudových piesni, pedagogické a teoretické práce...

MIKULÁŠ SCHNEIDER-TRNAVSKÝ (1881 - 1958)

Skladateľ, dirigent a pedagóg. Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Centrom jeho tvorby bola piesňová lyrika.
Tvorba : piesňové zbierky Drobné kvety, Slzy a úsmevy, Zo srdca, Piesne o matke, opereta Bellarosa, úpravy slovenských ľudových piesní, skladby pre mládež...

ILJA ZELJENKA ( 1932 )

Hudobný skladateľ. Popri gymnáziu študoval harmóniu, kontrapunkt a klavír. Po maturite vyštudoval kompóziciu na VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako slobodný umelec. Za svoje hudobné skladby získal viacero domácich i zahraničných ocenení.
Tvorba : skladby pre rôzne hudobné nástroje, zborové a orchestrálne skladby, skladby pre deti, divadlo a film, Tri skladby, Husľové duetá, Spomienka, Premeny lásky, Syn človeka...