Bob Dylan
Úvod
O Bob Dylanovi bolo napísaných spústa kníh. Minulý rok vyšla jeho prvá autobiografická ,,Chronicles“- Part One. Toho roku režisér Martin Scorsese dokončil a uviedol dvojdielny dokumentárny film ,,No direction home“. Skutočne, Dylanov život a jeho dielo je zaznamenaný, opísaný a zachytený z toľkých pohľadov, že uviesť niečo nové a objavné pravdepodobne nebude možné. Preto sa o to ani nebudem snažiť.
V dnešnej dobe, v ktorej ľudstvo už začína trpieť dôsledkami ,,post - informačnej vojny“ – teda premnožením informácií a následnou devalváciou Slova, si myslím, že nie je veľmi prospešné a dôležité informácie znovu zhromaždovať a premiestňovať z miesta na miesto. Nechcem sa pripojiť k informačnému šialenstvu – to nie. Oveľa radšej by som v tomto zmysle aj túto prácu koncipoval jednoducho ako moju ,,Pieseň a Bobovi Dylanovi“ a pripojil sa tak k prastarej blúzovej tradícii, keď hudobníci vo svojich piesňach opisovali veľké, ale aj smiešne činy svojich hrdinov. (Mimochodom jedna z prvých autorských piesní Boba Dylana bola skladba o Woodiem Guthriem - ktorý bol jeho hudobným predchodcom).
Píšem ju s úctou a práve preto si nenárokujem právo povedať: ,,Tak toto je Bob Dylan.“ Je to len moja vízia. Ľudská osobnosť je veľmi, veľmi široká a komplikovaná. Človek nikdy úprimne nemôže povedať ,že toho druhého pozná, že ho pochopil. Preto ani nikdy žiadna biografia nebude úplná. To, o čo sa budem snažiť ,je podať čo najširší pohľad na Boba Dylana – podľa možností v duchu toho, čo sám povedal v rozhovore v roku 2000: ,,I try not to think in linear way" - čo znamená: ,,Snažím sa nemyslieť lineárne.“ (možno výstižnejšie by bolo - preložiť to ako ,,jednostranne“ ). Budem sa snažiť vidieť ho zo všetkých perspektív - z pohľadu jeho doby, hudby, tvorby, predchodcov a svetových udalostí. Veď v istom zmysle bol v tom všetkom prítomný. Dokonca, zdá sa mi, že je aj tu prítomný, práve teraz, keď píšem túto prácu. Nemyslím to nejako mysticky, ale skôr tak, že predpokladám, že nejako tuší, že práve teraz o ňom rozmýšľa 316 stredoškoláčok a 523 profesorov spolu s 12 timi študentami o ňom v tejto chvíli píšu svoje pojednania a školské práce.
Na záver tohto úvodu by som chcel povedať, že aj keď v práci budú uvedené fakty z jeho života a udalosti, či už významné alebo nevýznamné - kľúčom k Bobovi Dylanovi sú hlavne jeho piesne. Ako vravel Kristus ,,Strom poznáte po ovocí, mohol by snáď zlý strom rodiť dobré ovocie alebo dobrý zlé!?,, podobne, Dylanovím ovocím sú jeho piesne, v nich je všetko, nie je čo viac povedať - z tohto pohľadu môžem pokojne dadaisticky prehlásiť, že táto práca je vlastne ,,zbytočná“. Prepáčte, ak v nej budem skákať v čase a priestore ale pri takomto koncepte to inak ani nie je možné.
1 SELFPORTRAIT (Kapitola prvá, v ktorej otec študenta - ktorý píše túto prácu – fajčí cigarety a počúva album ,,Selfportrait,, od Boba Dylana.)
Mohlo to byť asi takto:
,,Sakra Juro, čo to máš?“- Juraj Groch vchádza do izby na internáte a pod pazuchou nesie dvojalbum ,,Selfportrait“. ,,Niečo mi poslali z Ameriky, Tibor, možno to poznáš“. ,,Jasne, veď to je Bob Dylan.“ ,,Hej, hej.“ ,,Tak to už pusti!" Platňa zapraskala a zbor čistých ženských hlasov začal úvodnú magickú ,,All the tired horses“ V izbe bolo ticho. A potom: ,,Alberta what´s on your mind?“ Otec si pripálil cigaretu, sadol do kresla a dlho si obzeral obal - práve tak ako to robil mladý Dylan, vo svojich kronikách o tom píše: ,,Folkári, Jazzmani a klasický muzikanti vydávali nahrávky na elpéčkach, dlhohrajúcich platniach, - ktorých tenké drážky dokázali zaznamenať spústu skladieb. Takéto platne už o niečom vypovedali a dávali omnoho ucelenejší obrázok o schopnostiach toho či onoho umelca, elpéčka mali silu príťažlivosti. Mali obálky, prednú a zadnú stranu, na ktoré sa mohol človek dívať celé dlhé hodiny“. Keď platňa skončila, v izbe bolo ešte stále cítiť akúsi omamnú atmosféru. Do komunistického Československa, do vzdialeného Brna zavítal slobodný duch. ,,Čo teraz?“ treba to osláviť, hodiť na seba sveter a dať si pár pív. Vyšli von a v prvej krčme si objednali ,,Plzeň“. ,,Promiňte ale nemáme“, vraví im čašník. Kde by tu mohli mať Plzeň? – rozmýšľali... ,,Plzeň?, predsa v Plzni“ a tak sa tam vybrali. Cestou si pospevovali: ,,Alberta what´s on your mind?“
1.1 Kto to je?
Otec nikdy dobre nevedel po anglicky, ale aj tak sa mi zdá, že mu nejakým tajuplným spôsobom rozumel. Asi aj preto, že Bob Dylan nikdy nepatril k ,,umelcom“, ktorí svoj život ,,profesionálne“ (profesionálne schyzoidne) rozdelili, a ktorí môžu spievať piesne, ktoré pre nich nič neznamenajú. To robia len popoví speváci ale tradícia, z ktorej vychádza Dylan, je iná. Jeden starý černoch raz povedal:,,Blúz, to je pravda alebo to nie je blúz!“ Blúz a folkovú hudbu, ktorú Dylan počúval a vnímal skoro ako náboženstvo, si vyžaduje celého človeka. Nejde o to, dostať sa ,,do blúzu“ ale skôr použiť svoje piesne na to, aby sa človek dostal von zo svojich problémov. V tom je veľký rozdiel a vďaka tomu, že to dokáže, je to v jeho hlase počuť, preto si myslím že mu môže rozumieť každý človek na zemi, aj keď nerozumie slovám – ale mal aspoň nejaký podobný zážitok ako on. Ak je hlas človeka zafarbený skutočnými emóciami, tak jeho reč dostáva nový, vyšší význam. Naozaj zmysel básne nie je vyjadrený len jej logikov a stavbou, ale tiež jej interpretáciou a spôsobom podania (samozrejme pri básniach, ktoré sú väčšinou publikované len v písanej forme tento ,,vnútorný hlas“ autora môžeme len tušiť a predstavovať si ho, no v piesňach a hlavne v autorských piesňach sa už o tento proces ,,odkrývania významu“ postarali samotný umelci.)