Kontexty umenia a literatúry - barok

     Barok bol umelecký štýl 16.-18. storočia, ktorý vznikol v Taliansku a rozvinul sa i v ďalších krajinách so silnými cirkevnými tradíciami (Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Francúzsko). Na Slovensko sa dostal začiatkom 17. storočia. Práve v tomto období dosiahol vrchol svojho rozkvetu. Išlo o celkom nový maliarsky, sochársky, hudobný a literárny štýl. Na rozdiel od humanizmu hľadal hodnoty v nadpozemskom, záhrobnom svete (mysticizmus) alebo vo vymyslených, ideálnych krajinách či ideálnej budúcnosti (utopizmus).

Počas svojej dlhej existencie sa postupne rozštiepil na dva prúdy: 1. náboženský (katolícky a protestantský) 
                                                                                               2. svetský (šľachtický, meštiacky a ľudový)

ARCHITEKTÚRA

Najväčšie archtektonické zmeny sveta 17. storočia nastali práve v Európe. Architekti ako sir Christopher Wren prestavali po veľkom požiari r. 1666 Londýn. Vo Versailles pri Paríži postavili pre Ľudovíta XIV. kráľovské mesto v barokovom štýle. Sankt Peterburg, nové hlavné mesto Ruska, navrhli a postavili najlepší európski architekti, a v Berlíne, hlavnom meste Brandenburska, vznikli nové paláce, vládne budovy a akadémie. Baroková architektúra sa vyznačovala tvorivou bohatosťou, striedaním nepravidelných kriviek, monumentálnosťou, pompéznosťou, bohatou štukatérskou a maliarskou výzdobou. Najviac sa to prejavilo na stavbách kostolov (napr. Chrám sv. Petra vo Vatikáne Carla Madernu či San Carlo alle Quatro Fontane v Ríme), kolonád, kláštorov a kaplniek.

U nás k najvýznamnejším pamiatkam patria kostol a kláštor v Jasove, Kostol sv. Trojice a Grassalkovočov palác v Bratislave.

MALIARSTVO

Maliarstvo vhodne dopĺňalo architektúru - maľovali sa obrazy s náboženskou a mytologickou tematikou, zátišia, krajiny, zvieracie motívy. Význam v maľbe malo predovšetkým svetlo a zlatá farba. Umelci ako Rubens, Rembrandt a Van Dyck z Nizozemska dostávali objednávky na portréty v takmer fotografickom štýle. K vtedajším popredným krajinkárom patrili Ruysdael z Holandska, Salvador Rosa z Talianska a Claude Lorrain z Francúzska. K najvýznamnejším talianskym barokovým maliarom patrili Guido Reni, Caravaggio, Corracci, k holandským P. P. Rubens, Hals a Rembrandt

SOCHÁRSTVO

Sochárska baroková tvorba bola založená na zavedení pohybu do hmoty, ktorý sa zdôrazňuje rozviatou drapériou. Uplatnili sa farebné materiály, zlátenie a polychromovanie, napr. Apolón a Dafné, fontána Štyri rieky od G. L. Berniniho, Sv. Martin na koni od Donnera v bratislavskom Dóme sv. Martina, tiež sochy na Karlovom moste v Prahe. Barokové umenie vo Francúzsku vyvrcholilo v rokoku, ktoré charakterizuje ozdobnosť a dekoratívnosť, hravosť a pôvab.

DIVADLO

V divadle došlo k veľkému rozmachu, hlavne v Taliansku a Francúzsku. Dvorské a šľachtické divadlo sa stalo zrkadlom moci a bohatstva. Operné a baletné predstavenia sa vyznačovali nákladnými scénami so zložitou javiskovou technikou, napr. s lietajúcimi strojmi, s mýtickými postavami, s morskou búrkou a pod. Veľká pozornosť sa venovala aj tancu. Balet a opera vznikli z dvorných zábav. Balet rozvinuli v 17. storočí vo Francúzsku dvorný skladateľ Jean-Baptiste Lully a tanečník Pierre Beauchamp. V Taliansku ešte vznikol nový druh pantomímy zvaný commedia dell arte, v ktorom si skupina hercov tvorila dej priamo počas vystúpenia.

HUDBA

K najvýznamnejším druhom patrili v hudbe opera a oratórium ako vokálno-inštrumentálne formy, rozvíjala sa aj inštrumentálna hudba - koncert a tzv. concetro grosso. Predstaviteľmi tejto hudby boli Couperin, Rameau, Vivaldi, Bach, Händel. Najbežnejšie hudobné nástroje boli lutny, čembalá, organy a husle.

LITERATÚRA

Baroková literatúra celkom nestratila záujem o pozemský svet, nezobrazovala ho však priamo, ale pomocou symbolov. Často pritom zdôrazňovala jeho nestálosť, pominuteľnosť, z čoho pramenili pocity márnosti, pesimizmu, beznádeje. Literárny barok si vytvoril osobitný umelecký štýl vyznačujúci sa formálmou ozdobnosťou, bohato rozvinutou metaforou, zložitou symbolikou, alegóriou. Najčastejšími žánrami boli tragédia, satira, kázne. V európskej literatúre vynikli spisovatelia ako T. Tasso, Cervantés, J. Milton, Deržavin. Slovenskú náboženskú poéziu reprezentuje Tranovský, cestopisnú a memoárovú prózu Simonides, Láni, Masník, Hruškovic a najmä D. Krman ml. Významným prejavom slovenskej barokovej literatúry bola didakticko-reflexívna poézia P. Benického a H. Gavloviča. V tomto období vzniklo aj veľké encyklopedické dielo M. Bela.