Baskovia sú často predmetom záujmu: v politických úvodníkoch svetovej tlače sa dočítame o teroristických akciách baskickej ilegálnej organizácie ETA a aj pre vedcov sú veľmi zaujímaví, lebo antropologický pôvod Baskov ani pôvod ich jazyka dosiaľ nie sú objasnené.

Baskovia obývajú oblasť Biskajského zálivu, a to jeho španielsku i francúzsku časť. Kým vo Francúzsku nemajú nijaké zvláštne postavenie, v Španielsku žijú od r. 1979 v autonómnej oblasti Baskicko. Je to asi dvojmiliónový národ s veľmi výrazným etnickým povedomím. Prejavuje sa to v ich kultúre, umení i vo fungovaní spoločnosti.

Najpozoruhodnejšou zvláštnosťou Baskov je však ich jazyk. Baskovia totiž patria k tým niekoľkým európskym národom, ktorých jazyk nepatrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, a celokom určite sú jediní, ktorí svoju národnú identitu definujú práve jazykom. Príslušník baskického národa sám seba nazýva Euskaldun (v pl. Euskaldunak), t. j. ten, kto ovláda euskaru, baskický jazyk, a svoju krajinu volá Euskadi alebo Euskal-herri, čiže "krajina baskického jazyka." Inak povedané: byť Baskom znamená hovoriť po baskicky.

Pruský štátnik a učenec Wilhelm von Humboldt sa svojimi spismi o filozofii jazyka stal zakladateľom modernej lingvistiky. V r. 1821 uverejnil rozsiahle dielo o baskickom jazyku. Baskický jazykový priestor sa nachádza z troch štvrtín na španielskom a z jednej štvrtiny na francúzkom území. Dnes však po baskicky v bežnom živote hovorí asi iba poloviva Baskov a vo Francúzsku, kde sa baskičtina nevyučuje v školách, dokonca ešte menej.

Hovorená baskičtina sa skaldá zo šiestich hlavných dialektov. Keďže táto skutočnosť sťažuje všeobecné dorozumievanie, presadzuje Akadémia baskického jazyka ako spoločný spisovný jazyk akúsi umelú jednotnú baskičtinu (euskara batua). V španielskom Baskicku sa vyučuje v školách, vrátane vysokých škôl. V porovnaní s indoeurópskymi jazykmi ako angličtina, francúzština či ruština má baskický jazyk veľa osobitostí. Pozná málo abstraktných pojmov, ako zviera alebo počasie. Aj jazykové tvary sú zčasti nezvyčajné.

Hovorili Adam a Eva po baskicky?

Takéto a iné jazykové zvláštnosti , ako aj skutočnosť, že baskičtina je izolovaný jazyk, ktorý nie je z hľadiska dnešného stupňa poznania príbuzný so žiadnymi inými jazykmi, predstavujú pre lingvistov nové výzvy. O pôvode baskického jazyka sa zvažovali už viaceré hypotézy. Pozoruhodnú teóriu uverejnil v polovici 18. storočia jeden baskický duchovný. Myslel si, že baskičtina je najstarší jazyk na svete, ktorým podľa neho hovorili už Adam a Eva.

Do prvého seriózneho výskumu pôvodu euskary sa však pustil až W. von Humboldt. Pri hľadaní koreňov baskičtiny môžu výrazne poslúžiť poznatky historikov. Sú presvedčení, že iberské praobyvateľstvo žilo na Pyrenejskom polostrove už v druhej polovici 1. tisícročia pred Kristom a že aj predkovia dnešných Baskov - Vasconi obsadili svoje teritórium ešte pred dobytím Rimanmi v 3. až 1. tisícročí pred Kristom. Na základe toho by bolo možné usudzovať, že Iberi a Vasconi sa navzájom ovplyvňovali. Táto hypotéza sa však doteraz nepotvrdila. Nedá sa podložiť nijakými vedeckými dôkazmi.

Baskičtina je známa až od r. 1545, keď bola vytlačená prvá baskická kniha, kým iberčina, o ktorej sa zachovali svedectvá z predrímskych a rímskych čias, doteraz nie je rozlúštená.