"Čierny štvorec na bielom pozadí " stojí na začiatku celého veľkolepého diela suprematistického hnutia, ktoré sa vyznačuje výlučným používaním striktne geometrického jazyka a zjavným vymaňovaním sa umenia z nadvlády predmetov: geometrické tvary v živých farebných tónoch, najčastejšie pravouholníky, sa ostro črtajú na bielom pozadí a vyvolávajú predstavu "sveta bez predmetov" , sveta oslobodeného od gravitačnej sily, od pozemských podmienok. Tvary- nie predmety- akoby strácali hmotnosť a vznášali sa v priestore, ani čoby cez rám obrazu smerovali ďalej do nekonečna, po ktorom Malevič z celej duše túžil.
De Stijl
Stúpenci konštruktivizmu boli aj v Nizozemsku. Ich kolektívne úsilie sa sústreďovalo okolo časopisu De Stijl, ktorý v roku 1917 založil van Doesburg. Svojim kompozíciám dáva názvy: "Sférická konštrukcia" alebo "Vzájomný vzťah hmôt". Umenie De Stijlu sa spravovalo zásadami: úplnou abstrakciou a obmedzením výtvarného slovníka na priamku, pravý uhol a tri základné farby -modrú, červenú, žltú- s troma achromatickými farbami: bielou, sivou a čiernou.
Pieta Mondraina sa už niekoľko rokov pokúšal docieliť zjednodušené zobrazenie reality. Rozhodol sa presťahovať do Paríža, aby sa tam podrobil novej výtvarnej disciplíne. Rozchod z jeho predchádzajúcim štýlom sa prejavuje v dvoch variantoch "Zátišia s nádobkou na zázvor" maliar v prvom variante s tradičnou kompozíciou ešte zobrazoval podobu predmetov, kým v druhom, usporiadanom už iba podľa formálnych zákonov, ju vyjadril znakmi. Čo bolo v prvom obraze bielym obrúskom, na ktorom leží nôž, premenilo sa na bielu plochu, ktorú pretína diagonála. Modrian sa takto vymanil z nadvlády predmetov.
Theo van Doesburg v tých istých rokoch dospel k rovnakému postoju v druhom variante "Hráčov kariet" a Bart van der Leck si zvolil cestu redukcie tvarov na veľké geometrizované plochy pokryté základnými farbami v štýle nástenných malieb. Také bolo teda východisko troch majstrov skupiny De Stijl. Antony Kok, Jacobus Johannes Pieter Oud, Piet Mondrain a Vilmos Huszár boli spoluzakladateľmi tohto časopisu. Tento časopis bol orgánom kolektívneho štýlu. Prvými dielami boli Mondrainove "Kompozície s farebnými plochami" ,na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro nato vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela. Objavili sa v nich dve novoty: prevaha farby a odstredivá kompozícia, ktorá nahradila dostredivú orientáciu predchádzajúcich diel. Majstrovské ovládanie geometrických výrazových prostriedkov umožnilo od tých čias umelcom De Stijlu vyhnúť sa akýmkoľvek odkazom na vnímanú realitu a vo svojich dielach predstavovať číru podstatu skutočnosti. Pretože cieľom skupiny a ich umenia bolo ukázať túto podstatu skutočnosti, dovtedy zahalenú individuálnymi prírodnými formami a rúškom umelcovho osobitého temperamentu. Umelci skupiny De Stijl sa usilovali vyjadriť univerzálnosť.