Holanďan Domela, ktorý začal tvoriť v geometrickom slohu, dospel k úplnej abstrakcii, až keď sa stal členom skupiny De Stijl. Vo svojom vycibrenom chápaní prisudzoval väčší význam priestoru. Rozihrával kontrasty hmôt a prázdna zároveň s protikladmi základných farieb a farieb achromatických, a tak dosahoval reliéfne účinky, ktoré ho priviedli k tvorbe skulpturálnych kompozícií. Vrcholným dielom z obdobia druhého rozkvetu bolo vnútorné zariadenie štrasburskej reštaurácie L Aubette.
Bauhaus
V Paríži sa zišli umelci najrozličnejších národností, všetci si uvedomovali, že sa ich umenie v tých nepokojných rokoch nemôže obmedzovať iba na estetické ideály, ale že sa musí zasvätiť budúcnosti Človeka a Spoločnosti. Boli zajedno v tom, že by malo viesť ľudstvo za novým svetlom. Bol to Theo van Doesburg, ktorý formuloval túto myšlienku vo svojom "Manifeste konkrétneho umenia." Naum Gabo preniesol v roku 1933 do Anglicka idey skupiny Abstraction- Création. V roku 1937 tu vydal s Lesliem Martinom a Benom Nicolsonom zborník "Najvýznamnejším strediskom "strojovej estetiky" sa stal v povojnovom období Bauhaus. Toto pedagogické a experimentálne centrum založil v roku 1919 Walter Gropius zlúčením Akadémie výtvarných umení s umeleckopriemyselnou školou. Nová inštitúcia si v prvých rokoch kládla za cieľ vytvárať diela za spolupráce všetkých umeleckých umeleckopriemyselných odborov. Táto tendencia však musela čoskoro ustúpiť prúdom zameraným na matematiku a techniku. V rokoch 1921-1922 prednášal na Bauhause Theo van Doesburg a silne ovplyvnil najmä orientáciu mladých umelcov, na ktorých v týchto rokoch zapôsobil konštruktivizmus. Priekopníkom geometrickej abstrakcie v Bauhause bol Jozef Albers. Vo svojom diele dosiahol Albers postupne maximálnu triezvosť geometrického jazyka. V júli roku 1933 bol Bauhaus definitívne rozpustený.
Kruh, medzinárodný prehľad konštruktivistického umenia (Circle. International Survey of Constructive Art), do ktorého prispel aj Piet Mondrain. Významný predstaviteľ konštruktivizmu El Lissitzky vymyslel pre svoje kompozície, ktoré začal realizovať v roku 1919. Výrazne ovplyvnil vývoj moderného umenia, a to najmä v Nemecku. Svoj osobitý štýl, založený na rytmickej skladbe geometrických prvkov a ich vyváženej asymetrii, spopularizoval umelec prostredníctvom svojich početných plagátov, tie sa potom stali zdrojom mnohých nápadov, ktoré si prisvojuje dnešná reklama.
Vplyv na divadlo mal konštruktivizmus až v 2. polovici 20. storočia a znamenal využitie abstraktných javiskových konštrukcií, čiastočná pohyblivých alebo ich dával do pohybu herec.