Charakteristická črta bratov Pevsnerovcov, že sa forma rodí u nich z určitého procesu, ohlasuje mechanickejšie priemyselné postupy, ktoré dnes využívajú mladí sochári zverujúci úplne alebo len s časti vlastné gesto stroju, a dokonca prenášajú svoje ateliéry do továrne: sem patria Césarove kompresie a expanzie, predpäté plochy používané v architektúre, nafukovacie konštrukcie, lisovaný kov alebo plastické hmoty, formovanie za tepla a iné. Pevsner sa nad týmto prirovnaním bezpochyby pohoršoval. Musel by však pripustiť, že vo všetkých týchto prípadoch, hoci forma sa docieľuje okamžite a je opakovateľná, je však ako u nich výsledkom pracovného procesu, z ktorého sa akýmsi krátkym spojením vyradila sochárova ruka s jej hmatovou citlivosťou a jej tisíckočným kontaktom s materiálom.
Popri Pevsnerovi a Gabovi získal uznanie smer, ktorý založil Malevič a ktorý čerpal silu z revolučného nadšenia. A bol to predovšetkým Vladimír Tatlin, ktorý toto revolučné nadšenie vyjadril vo vynikajúcom návrhu "Veža tretej internacionály", kinetického pamätníka, krútiaceho sa okolo svojej osi, najmä však inšpirovaného prísnou geometrickou disciplínou a rytmickým cítením, ktorým chcel v tejto energickej špirále demonštrovať vôľu a schopnosť človeka vymaniť sa s tradície a rutiny minulosti, keď ľudstvo ešte nevedelo oceniť a ovládnuť prírodné javy. Tatlinov pamätník vyjadruje myšlienku, že revolúcia a vôľa zmeniť svet môžu dosiahnuť tieto ciele iba na základe poznania podstatných zákonov, čiže zákonov konštrukcie a matematiky, daných do služieb budúcnosti ľudstva. Spojovacím článkom medzi ruskými avantgardnými tendenciami a úsilím skupiny De Stijl bol predovšetkým El Lisickij. Svoje abstraktné kompozície vytváral z čisto geometrických prvkov, prostredníctvom ktorých vzbudzoval dojem priestoru, nie iluzórneho priestoru ale technického, podobného čírej a bezváhovej atmosfére, aká sa javí cestujúcim pri pohľade z lietadla. Lissitzky sa inšpiroval technikou a objavy vynálezcov pokladal za východisko na ozdravenie ľudskej spoločnosti. Jeho obrazy znázorňujúce tlaky konštrukcií sú paradigmami "technickej estetiky", ktorou sa v tých rokoch inšpirovali aj francúzsky umelci ako Fernand Léger Le Corbusier.
Umelecké prostredie v Nemecku významne ovplyvnil Lissitzky svojou koncepciou spriaznenosti výtvarných disciplín s vedami. Významným priekopníkom "strojovej estetiky" sa tu stal László Moholy Nagy. Začínal maľovať obrazy, v ktorých prevažovali technické prvky, ako kolesá, reťaze, postupne však dospel ku kompozíciám, do ktorých už nebolo potrebné zahrnúť tieto detaily. V dvadsiatych rokoch a ešte aj v prvej polovici tridsiatych rokov žil v Nemecku, kde ho Gropius v roku 1923 povolal do Bauhausu. V aktívnom prostredí tohto inštitútu mohol na plno rozvinúť svoj talent. Stal sa z neho jeden z najvšestrannejších umelcov 20. storočia.