Základom jeho tvorby sa stali tlaky materiálov, pohyb ich štruktúr, rytmizované svetlo, skrytá matematika, ktorá sa prejavuje najmä v dokonalom podaní, konkurujúcom dokonalosti, akú dosahujú stroje. De Stijl mal v 20. rokoch rozhodujúci vplyv na európske avandgardé hnutia a aj sám sa vyvíjal. Zrodil sa jeho architektonický smer, ktorého prvou realizáciou sa stal roku 1924 dom Schoderovcov v Ultrechte. Na druhej strane architektonická činnosť priviedla van Doesburga k novému typu maľby, ktorý nazval elementarizmus. Išlo vlastne o ďalšie rozpracovanie a určitú úpravu neoplasticizmu. Vo svojich "Diagonálnych kompozíciách, ktoré začal vytvárať v roku 1924, vzdal sa vertikál a horizontál a pracoval iba s diagonálami. Van Doesburg posilňoval rady De Stijlu prijímaním mladých umelcov. Po jeho vplyvom Kurt Schwitters podrobil prísnej disciplíne geometrie, ktorú prispôsobil svojmu založeniu. Holanďan Domela, ktorý začal tvoriť v geometrickom slohu, dospel k úplnej abstrakcii, až keď sa stal členom skupiny De Stijl. Vo svojom vycibrenom chápaní prisudzoval väčší význam priestoru. Rozihrával kontrasty hmôt a prázdna zároveň s protikladmi základných farieb a farieb achromatických, a tak dosahoval reliéfne účinky, ktoré ho priviedli k tvorbe skulpturálnych kompozícií. Vrcholným dielom z obdobia druhého rozkvetu bolo vnútorné zariadenie štrasburskej reštaurácie L Aubette.
Bauhaus
V Paríži sa zišli umelci najrozličnejších národností, všetci si uvedomovali, že sa ich umenie v tých nepokojných rokoch nemôže obmedzovať iba na estetické ideály, ale že sa musí zasvätiť budúcnosti Človeka a Spoločnosti. Boli zajedno v tom, že by malo viesť ľudstvo za novým svetlom. Bol to Theo van Doesburg, ktorý formuloval túto myšlienku vo svojom "Manifeste konkrétneho umenia." Naum Gabo preniesol v roku 1933 do Anglicka idey skupiny Abstraction- Création. V roku 1937 tu vydal s Lesliem Martinom a Benom Nicolsonom zborník "Najvýznamnejším strediskom "strojovej estetiky" sa stal v povojnovom období Bauhaus. Toto pedagogické a experimentálne centrum založil v roku 1919 Walter Gropius zlúčením Akadémie výtvarných umení s umeleckopriemyselnou školou. Nová inštitúcia si v prvých rokoch kládla za cieľ vytvárať diela za spolupráce všetkých umeleckých umeleckopriemyselných odborov. Táto tendencia však musela čoskoro ustúpiť prúdom zameraným na matematiku a techniku. V rokoch 1921-1922 prednášal na Bauhause Theo van Doesburg a silne ovplyvnil najmä orientáciu mladých umelcov, na ktorých v týchto rokoch zapôsobil konštruktivizmus. Priekopníkom geometrickej abstrakcie v Bauhause bol Jozef Albers. Vo svojom diele dosiahol Albers postupne maximálnu triezvosť geometrického jazyka.