V júli roku 1933 bol Bauhaus definitívne rozpustený.
Kruh, medzinárodný prehľad konštruktivistického umenia (Circle. International Survey of Constructive Art), do ktorého prispel aj Piet Mondrain. Významný predstaviteľ konštruktivizmu El Lissitzky vymyslel pre svoje kompozície, ktoré začal realizovať v roku 1919. Výrazne ovplyvnil vývoj moderného umenia, a to najmä v Nemecku. Svoj osobitý štýl, založený na rytmickej skladbe geometrických prvkov a ich vyváženej asymetrii, spopularizoval umelec prostredníctvom svojich početných plagátov, tie sa potom stali zdrojom mnohých nápadov, ktoré si prisvojuje dnešná reklama.
Vplyv na divadlo mal konštruktivizmus až v 2. polovici 20. storočia a znamenal využitie abstraktných javiskových konštrukcií, čiastočná pohyblivých alebo ich dával do pohybu herec. Javiskový priestor sa organizuje architektonicky, bola zrušená tzv. štvrtá stena medzi javiskom a hľadiskom. Konštrukciu dopĺňal funkcionálny biomechanický pohyb hercov. Konštruktivizmus sa rozvinul najprv experimentoch sovietskej divadelnej avantgardy (V.E.Mejerchold, A.J.Tairov, scénografia-J.P.Annenkova, L.S.Popovová, A.A.Exterová) pozdejšie v nemeckom divadle (projekty W.Gropia), českom (J.Honzl, J.Frejka).
Literárny smer v Rusku v porevolučnom období, ktorý sa viaže na konštruktivizmus v architektúre a výtvarnom umení bol reprezentovaný skupinou "Literárne centrum konštruktivistov".






Konštruktivizmus, patrí medzi medzivojnové umelecké avangardy. Pôvodne bol formulovaný v sovietskom maliarstve a sochárstve 20. rokov. Konštruktivisti kládli dôraz na vytvorenie životného prostredia, ktoré formuje životný štýl najmä prostredníctvom konštrukcií, nových materiálov a ich výtvarných vlastností. Priekopníkmi konštruktivizmu boli Rus Vladimír Tatlin (1885-1953) a Maďar László Moholy-Nagy (1895-1946). Konštruktivistov spája záľuba v priemyslových materiáloch (sklo, hliník, nikel). Najviac ich však spájajú dve črty. Predovšetkým, skulptúra je pre nich jednou z výrazových možností akéhosi totálneho umenia s humanistickým poslaním a zahrňuje rozličné sféry od úžitkového umenia cez maliarstvo, reliéf, monumentálne dekoratívne diela až po architektúru a urbanizmus.
Tatlin, napríklad, je práve tak architektom, keď vytvára svoje "protireliéfy" bez sokla a základu, na zavesenie do rohu stien, ako keď roku 1919 konštruuje svoj projekt
-Pamätníka III. internacionály- v tvare pyramídy a rotačnej špirály, niekoľko metrov vysoký model monumentálnej stavby. Ich ďalšou črtou je to, že v pozadí ich chápania formy sú zretele matematického, všeobecnejšie vedeckého charakteru.