Rozchod z jeho predchádzajúcim štýlom sa prejavuje v dvoch variantoch "Zátišia s nádobkou na zázvor" maliar v prvom variante s tradičnou kompozíciou ešte zobrazoval podobu predmetov, kým v druhom, usporiadanom už iba podľa formálnych zákonov, ju vyjadril znakmi. Čo bolo v prvom obraze bielym obrúskom, na ktorom leží nôž, premenilo sa na bielu plochu, ktorú pretína diagonála. Modrian sa takto vymanil z nadvlády predmetov.
Theo van Doesburg v tých istých rokoch dospel k rovnakému postoju v druhom variante "Hráčov kariet" a Bart van der Leck si zvolil cestu redukcie tvarov na veľké geometrizované plochy pokryté základnými farbami v štýle nástenných malieb. Také bolo teda východisko troch majstrov skupiny De Stijl. Antony Kok, Jacobus Johannes Pieter Oud, Piet Mondrain a Vilmos Huszár boli spoluzakladateľmi tohto časopisu. Tento časopis bol orgánom kolektívneho štýlu. Prvými dielami boli Mondrainove "Kompozície s farebnými plochami" ,na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro nato vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela. Objavili sa v nich dve novoty: prevaha farby a odstredivá kompozícia, ktorá nahradila dostredivú orientáciu predchádzajúcich diel. Majstrovské ovládanie geometrických výrazových prostriedkov umožnilo od tých čias umelcom De Stijlu vyhnúť sa akýmkoľvek odkazom na vnímanú realitu a vo svojich dielach predstavovať číru podstatu skutočnosti. Pretože cieľom skupiny a ich umenia bolo ukázať túto podstatu skutočnosti, dovtedy zahalenú individuálnymi prírodnými formami a rúškom umelcovho osobitého temperamentu. Umelci skupiny De Stijl sa usilovali vyjadriť univerzálnosť. Modrian definoval tento cieľ takto : "Ak jediným čistým výrazom umenia je skutočne adekvátne vypracovanie vyjadrovacích prostriedkov a ich použitie (čiže kompozícia) potom sa musia výrazové prostriedky úplne zhodovať s tým, čo majú vyjadrovať. Ak majú byť bezprostredným výrazom univerzálna, musia byť univerzálne." Toto stanovisko sa stalo základom De Stijlu, pre ktoré Modrian vymyslel názov neoplasticizmus. Po prvých pokusoch vytvoril so svojimi druhmi triezvy a jasný geometrický jazyk, schopný vyjadriť podstatu reality, čiže námet skrývajúci sa v prírodných javoch, ktoré sú iba jeho variáciami. V ďalších rokoch sa Modrian sústredil na spájanie línie s farbou, zapodieval sa vertikálami a horizontálami a ich prekrížením vytváral pravouholníky, týmto postupom získaval zároveň nové zjednotenie farby a bieleho pozadia, ktoré sa tak stalo súčasťou tej istej vizuálnej roviny. Dosiahol tým rovnováhu medzi tvarom a farbou, schopnú vyjadriť podstatu ideí De Stijlu (univerzálnu harmóniu).