Nie náhodou si majstri De Stijlu pre svoj geometrický a prísne objektívny jazyk vzor v Holandsku, kde sa významný filozof Spinoza pokúšal vo svojom spise "Etika vysvetlená geometrickou metódou" osvetliť dokonalý princíp ľudského myslenia tou istou metódou. Úsilie skupiny De Stijl docieliť harmóniu a čistotu čerpá podnety z matematiky a hudby: Modrianove "Šachovnice a Kosoštvorce" z roku 1919 i van Doesburgove súveké diela jasne dokazujú, že prísny vyvážený rytmus ovláda "matematicky vymeranú" textúru. V takom chápaní harmónie nájdeme okrem matematických a hudobných princípov aj staré holandské dedičstvo: víťazstvo ľudského ducha nad prírodou, ktoré sa odráža v charaktere holandskej krajiny, ale aj dedičstvo holandského puritánstva. V diele skupiny De Stijl krása spočíva v čistote. Mladí sochári, Antoine Pevsner a Naum Gabo, uverejnili v roku 1920 Konštruktivistický manifest, v ktorom vyhlasovali, že pri vytvorení predmetoch je potrebné uznávať "iba realitu stáleho rytmu síl, ktoré sú im vlastné." Umelcova tvorivá práca sa tu porovnáva s tvorivosťou vesmíru a s činnosťou inžiniera. Ich diela sa inšpirovali technickou konštrukciou a odmietali zákony organického tvorenia. Gabo a Pevsner tvrdili, že aj príroda tvorí ako zvrchovaný inžinier. Sami sa vo svojej tvorbe spravovali zákonmi geometrickej konštrukcie a nielen spravovali ale sa ich usilovali aj dokázať. Vyšli z prírodných foriem, čoskoro však dospeli ku konštruovaniu predmetov, vyjadrujúcich výlučne sily a zákony, ktoré sú pre dané formy smerodajné. Charakteristická črta bratov Pevsnerovcov, že sa forma rodí u nich z určitého procesu, ohlasuje mechanickejšie priemyselné postupy, ktoré dnes využívajú mladí sochári zverujúci úplne alebo len s časti vlastné gesto stroju, a dokonca prenášajú svoje ateliéry do továrne: sem patria Césarove kompresie a expanzie, predpäté plochy používané v architektúre, nafukovacie konštrukcie, lisovaný kov alebo plastické hmoty, formovanie za tepla a iné. Pevsner sa nad týmto prirovnaním bezpochyby pohoršoval. Musel by však pripustiť, že vo všetkých týchto prípadoch, hoci forma sa docieľuje okamžite a je opakovateľná, je však ako u nich výsledkom pracovného procesu, z ktorého sa akýmsi krátkym spojením vyradila sochárova ruka s jej hmatovou citlivosťou a jej tisíckočným kontaktom s materiálom.
Popri Pevsnerovi a Gabovi získal uznanie smer, ktorý založil Malevič a ktorý čerpal silu z revolučného nadšenia.