A bol to predovšetkým Vladimír Tatlin, ktorý toto revolučné nadšenie vyjadril vo vynikajúcom návrhu "Veža tretej internacionály", kinetického pamätníka, krútiaceho sa okolo svojej osi, najmä však inšpirovaného prísnou geometrickou disciplínou a rytmickým cítením, ktorým chcel v tejto energickej špirále demonštrovať vôľu a schopnosť človeka vymaniť sa s tradície a rutiny minulosti, keď ľudstvo ešte nevedelo oceniť a ovládnuť prírodné javy. Tatlinov pamätník vyjadruje myšlienku, že revolúcia a vôľa zmeniť svet môžu dosiahnuť tieto ciele iba na základe poznania podstatných zákonov, čiže zákonov konštrukcie a matematiky, daných do služieb budúcnosti ľudstva. Spojovacím článkom medzi ruskými avantgardnými tendenciami a úsilím skupiny De Stijl bol predovšetkým El Lisickij. Svoje abstraktné kompozície vytváral z čisto geometrických prvkov, prostredníctvom ktorých vzbudzoval dojem priestoru, nie iluzórneho priestoru ale technického, podobného čírej a bezváhovej atmosfére, aká sa javí cestujúcim pri pohľade z lietadla. Lissitzky sa inšpiroval technikou a objavy vynálezcov pokladal za východisko na ozdravenie ľudskej spoločnosti. Jeho obrazy znázorňujúce tlaky konštrukcií sú paradigmami "technickej estetiky", ktorou sa v tých rokoch inšpirovali aj francúzsky umelci ako Fernand Léger Le Corbusier.
Umelecké prostredie v Nemecku významne ovplyvnil Lissitzky svojou koncepciou spriaznenosti výtvarných disciplín s vedami. Významným priekopníkom "strojovej estetiky" sa tu stal László Moholy Nagy. Začínal maľovať obrazy, v ktorých prevažovali technické prvky, ako kolesá, reťaze, postupne však dospel ku kompozíciám, do ktorých už nebolo potrebné zahrnúť tieto detaily. V dvadsiatych rokoch a ešte aj v prvej polovici tridsiatych rokov žil v Nemecku, kde ho Gropius v roku 1923 povolal do Bauhausu. V aktívnom prostredí tohto inštitútu mohol na plno rozvinúť svoj talent. Stal sa z neho jeden z najvšestrannejších umelcov 20. storočia. Základom jeho tvorby sa stali tlaky materiálov, pohyb ich štruktúr, rytmizované svetlo, skrytá matematika, ktorá sa prejavuje najmä v dokonalom podaní, konkurujúcom dokonalosti, akú dosahujú stroje. De Stijl mal v 20. rokoch rozhodujúci vplyv na európske avandgardé hnutia a aj sám sa vyvíjal. Zrodil sa jeho architektonický smer, ktorého prvou realizáciou sa stal roku 1924 dom Schoderovcov v Ultrechte. Na druhej strane architektonická činnosť priviedla van Doesburga k novému typu maľby, ktorý nazval elementarizmus. Išlo vlastne o ďalšie rozpracovanie a určitú úpravu neoplasticizmu. Vo svojich "Diagonálnych kompozíciách, ktoré začal vytvárať v roku 1924, vzdal sa vertikál a horizontál a pracoval iba s diagonálami. Van Doesburg posilňoval rady De Stijlu prijímaním mladých umelcov. Po jeho vplyvom Kurt Schwitters podrobil prísnej disciplíne geometrie, ktorú prispôsobil svojmu založeniu.