Auguste Rodin

Auguste Rodin, celým menom François-Auguste-René Rodin (* 12. november 1840 Paríž – † 17. november 1917 Meudon) bol jeden z najväčších sochárov 19. storočia. Vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu. Z nej stále vychádzal a zostával jej verný až do smrti. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav. Ním začína éra moderného sochárstva.

Život

Pochádzal z konzervatívnej úradníckej rodiny. Jeho otec pracoval ako policajný úradník. Ako 13 ročný sa stal žiakom École Spéciale de Dessin et de Mathématiques. V nasledujúcom roku prechádza do École des Arts décoratifs, kde zostal až do r. 1862. Stále sa však márne pokúšal o prijatie na École des Beaux Arts. V r. 1862, keď mu zomrela sestra, ocitá sa v životnej kríze a vstupuje do rádu „Pères du Saint-Sacrement“. O dva roky neskôr sa stáva žiakom Alberta-Ernesta Carrier-Belleusea. V r.1870 s ním odchádza do Bruselu, ale po umeleckých sporoch sa s ním ešte v tom roku rozišiel. Od toho času dostáva prvé objednávky a začína byť uznávaným umelcom.

V rokoch 1875-1876 podnikol študijnú cestu do Talianska za „Michelangelovým tajomstvom“. Po jeho rozlúštení (1877) sa vracia naspäť do Paríža. Tu študuje francúzske gotické katedrály. Uzaviera zmluvu, na roky 1879-1882, s porcelánkou v Sévres.

V r. 1883 sa zoznamuje s Camille Claudelovou. Ona sa stáva najskôr jeho žiačkou, neskôr jeho milenkou.

Popri iných rozličných prácach bol Rodin v r. 1889 poverený vytvoriť pre Parížsky panteón postavu Victora Huga. Rozhodol sa, že ho zobrazí nahého, obklopeného múzami. Prirodzene, že to vyvolalo škandál a socha zostala nedokončená.

V r. 1894 sa Rodin usadil v Meudone a zhromaždil tam okolo seba okruh mladých spisovateľov a umelcov. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1900 vystavuje v pavilóne Rodin 171 svojich prác. V rokoch 1905-1906 pôsobil ako jeho tajomník Rainer Maria Rilke. V hoteli Biron v r. 1907 zriaďuje Rodin ďalší ateliér (dnes jeho múzeum). Vo veku 77 rokov si vzal za manželku vo februári 1917 Rose Beuretovú, ktorá zomrela o dva týždne neskôr.

Práce

* 1863 Busta Petra Eymarda
* 1864 Muž so zlomeným nosom
* 1875/76 Železná éra
* 1877 Porazený
* 1878 Ján Krstiteľ
* 1879 Volanie do zbrane
* 1882 Busta sochára Julesa Dalou
* 1893 Balzac, Aktšúdia
* 1884 Pomník občanov Calais
* 1911 Kráčajúci muž
* 1880 Mysliteľ
* 1881 Eva
* 1884 Fugit amor
* 1884 Večná jar
* 1880-1917 Pekelná brána
* 1885 Lakomstvo a Chlípnosť
* 1885 Die Danaide
* 1886 Faun a Nymfa
* 1887 Kentaurka
* 1894 Kristus a Magdaléna
* 1895 Skon andela
* 1897 Balzacov pomník
* 1898 Večný Idol
* 1898 Bozk
* 1905 Paola a Francesca
* 1907 Busta Heleny Nostitzovej
* 1909 Pomník Victora Huga
* 1909 Torzo mladej ženy
* 1910 Tanečná štúdia