(1770-1827)

-narodil sa medzi 14. a 16. decembrom 1770 v Bonne
-pochádzal z muzikantskej rodiny, starý otec bol kapelníkom a otec tenoristom v kurfirstskej kapele, mali 8 detí, 4 zomreli, prvý Ludwig zomrel hneď po pôrode, preto dali druhému synovi to isté meno
-jeho bratia Karl a Johann mu strpčovali celý život
-nadanie sa prejavilo v 5-tom roku života
-otec bol alkoholik, chcel z Ludwiga spraviť zázračné dieťa, lenže Ludwig nebol v detstve tak hudobne vyspelý ako Mozart
-pozitívny vplyv mal na neho jeho starý otec a milujúca matka
-ako 8 ročný mal prvý koncert
-jeho prvým učiteľom bol jeho otec a Francesco Rovantini (príbuzný)
-učil sa hrať aj na organe, husliach, čembale, klavíri, viole
-zaujímavé je, že na organe svojou hrou nikdy neprekročil hranicu priemernosti
-navštevoval ľudovú školu, neskôr gymnázium, kde sa naučil latinčinu, francúzštinu a taliančinu
-ako 10 ročný začína študovať u Christiana Gotlieba Neefeho -bonnský dvorný organista a kapelník
-vznikli jeho prvé kompozície: 3 sonáty, 9 variácií, rondo a klavírny koncert
-ako 13-ročný bol členom dvorného orchestra, hral na viole a čembale
-ako 14-ročný- dvorný organista, dostával plat
-ako 16-ročný bol vyslaný kurfirstom Maximiliánom Františkom do Viedne, aby pokračoval v štúdiách u Mozarta
-po krátkej dobe (pol roka) musel opustiť Viedeň a vrátiť sa k zomierajúcej matke
-Ludwigov otec ešte viac prepadol alkoholu, bol zbavený svojprávnosti, Ludwig sa musel stať hlavou rodiny
-rozmohla sa Fr. revolúcia, vládli nepokoje, nemohol sa vrátiť do Viedne
-pôsobil v kurfirstskom orchestri, zapísal sa na bonnskú univerzitu
-dozvedel sa, že zomrel len 35-ročný Mozart
-urobil dojem na J. Haydna, keď sa vracal z Londýna, prijal ho za svojho žiaka
-popri Haydnovi študoval aj u teoretika Johanna Albrechtsbergera a skladateľa Antonia Salieriho
-napriek tomu, že v prvých rokoch predvádzal svoje umenie a majstrovskú hru len v súkromných spoločnostiach, jeho povesť sa rýchlo šírila
-1796- navštívil Prahu (bol tam 5-krát), Berlín, Bratislavu, Norinberg, Drážďany
-jeho plynúca tvorba a objednávky ho zbavili finančných ťažkostí, v priamom zamestnaneckom pomere však nikdy nebol
-na jeho pokyn sa rozšírila klaviatúra do dnešných rozmerov

-obrat v živote- katastrofická choroba, ktorej príznaky sa objavili už v roku 1796- postupná strata sluchu vedúca k absolútnej hluchote
-najdramatickejšie obdobie života, pomýšľal na samovraždu- 1802- napísal Heiligenstadtskú záveť, na rehabilitačnom pobyte v severnom predmestí Viedne
-prvý verejný koncert sám usporiadal roku 1800, hral Mozartovu symfóniu, úryvok z Haydnovho Stvorenia, vlastný klavírny koncert, septet, voľnú fantáziu a 1. symfóniu
-medzníkom tvorby bola 3. symfónia Eroica, ako aj opera Leonora, premenovaná na Fidélio (nestretla sa s pochopením)
-1806-1808- tvorba 4. a 5. symfónie a iných závažných kompozícií
-1808- vestfálsky kráľ mu ponúkol miesto prvého kapelníka, no jeho šľachtickí priaznivci mu zaručili ročný príjem 4000 zlatých
-chcel sa oženiť so 17-ročnou neterou jeho doktora, odmietla ho
-k ženám jeho života patrili: komtesa Giulietta Guicciardi (napísal pre ňu klavírnu sonátu cis-mol, dielo 27, č.2-Sonáta mesačného svitu), komtesy Terézia a Jozefína Brunswickové, sestenice Giulietty, s ktorými sa stretol v Dolnej Krupej pri Trnave
-vysokovzdelaná Terézia Beethovena milovala, svadbe však zabránili stavovské rozdiely-venoval jej klavírnu sonátu Fis-dur, dielo 78, ktorú povýšil nad cis-mol
-1810- utiahol sa do samoty, ale ďalej tvoril- Wellingtonovo víťazstvo, Bitka pri Vittorii, 7. symfónia- Apoteóza tanca, kantáta Slávny okamih (pri príležitosti Viedenského kongresu)
-1813-zdanlivá menšia tvorivá aktivita pre problémy so synovcom Karolom, ktorého sa stal poručníkom po smrti brata Karola, v skutočnosti duševná príprava na jeho najväčšie diela- Missa solemnis a 9. symfónia
-popri komponovaní týchto diel, tvoril posledné klavírne sonáty, variácie na Diabelliho valčík, sláčikové kvartetá

-švédska Akadémia umenia ho prijíma za člena, Ľudovít XVIII. mu posiela zlatú medailu za Missu solemnis
-posledný pokus o verejné vystúpenie- 1822- znovuuvedenie Fidélia- na generálnej skúške zlyhal
-Viedeň bola uchvátená Gioacchinom Rossinim, preto chcel uviesť 9. symfóniu v Berlíne
-po prehováraní nakoniec odznela v máji 1824 v pochybnom podaní. Taktiež uviedol aj časti z Missa solemnis- úspech veľký, finančný výsledok malý
-horšie dopadlo druhé predvedenie 9. symfónie- utiahol sa do samoty
-prichádzajú návštevníci z celej Európy, on ich ochotne prijíma- G.Rossini, C.M.Weber, F.Liszt, F.Schubert, Carl Czerny
-od roku 1819 sa s ním dorozumievajú len formou konverzačných zošitov
-kruh priateľov sa staral o jeho potreby
-1825- chronické ochorenie pečene
-po návšteve brata Johanna, kde si musel platiť za malú a vlhkú izbietku, silne prechladol a dostal zápal pľúc, neskôr vodnatienku
-písal tu kvartetá, načrtol 10. symfóniu a rekviem
-synovca Karla umiestnili ako kadeta v pešiackom pluku istého poľského maršala
-chorobe podľahol 26.3.1827
-pohreb bol dojímavou manifestáciou, školy boli zatvorené, zúčastnili sa desaťtisíce Viedenčanov

Budem to počuť v nebi...

Láska si nárokuje všetko - a má na to právo.