Grécka kultúra

Základom celej európskej kultúry je kultúra Grécka a Ríma. Hoci ich spája pojem antická kultúra a vzdelanosť, sú vzájomne odlišné, pretože odrážajú rôzne historické a spoločenské pomery. Kým Gréci v náväznosti na svoj hospodársky a politický život vytvorili významné kultúrne diela a položili základy mnohých vied, Rimania väčšinou iba prispôsobovali grécke poznatky svojim podmienkam. Pritom vo väčšine oblastí kultúry nedokázali prekonať svojich predchodcov a vytvoriť originálne myšlienky prekonávajúce Grékov.

Staroveké Grécko zaberalo južnú časť Balkánskeho polostrova, Peloponéz, ostrovy Egejského mora a pobrežie Malej Ázie. Starovekí Gréci svoju vlasť nazývali Heleda a seba Heléni. Zakladali si mestá, tzv. Poleis, ktoré boli centrom ich života. Staroveké Grécke umenie, ktoré sa zrodilo z minojskej a mykénskej kultúry, sa právom pokladá za základ európskej civilizácie a nepretržitý prameň inšpirácie. Prešlo troma fázami vývoja: archaickým obdobím (7. až 5. storočie p.K.), klasickým obdobím (5. až 4.storočie p.K.) a helenistickým obdobím (4. storočie p. K. až 5. a 6. storočie n.l.).

Architektúra

Architektúra starovekého Grécka nepoznala pyšnú monumentálnosť s nadľudskými rozmermi. Bola striedma, praktická a racionálna. Slúžila obyvateľom poleis, ale nechýbal jej ani estetizmus. Základným stavebným materiálom bol kameň, mramor a tehla. Uplatňoval sa princíp vertikálnej podpery – múr, stĺp a horizontálneho prekladu – klada. Významným architektonickým prvkom bol stĺp, podľa ktorého sa rozlišovali tri stavebné slohy: dórsky, iónsky a korintský.

Dórsky sloh vynikal jednoduchosťou hmoty a prostou výzdobou. Jeho stĺpy boli masívne, spočiatku hladké, neskôr žliabkované. Jednoduchá hlavica sa podobala bochníku chleba.

Iónsky sloh už nebol taký zaťažený tradíciami, mnohé zmeny sa prejavili práve pri ňom. Jeho stĺpy boli štíhlejšie, ľahšie a elegantnejšie, smerom dohora sa zužovali. Štvorstenné hlavice zdobili dve volúty stočené smerom dolu. Driek stĺpa niekedy nahrádzali sochy ženských postáv, tzv. karyatídy.

Korintský stĺp sa v podstate zhoduje so stĺpom iónskeho slohu, pričom zmena je badateľná iba v hlavici, ktorá bola vyzdobenejšia. Mala tvar kvetinového koša, z ktorého „vyrastali“ listy, ukončené volutami.

Stavebnou dominantou každého polis bola akropola. Pôvodne to bolo nedostupné opevnené návršie so sídlom vladára, ktoré sa neskôr zmenilo na posvätné miesto s chrámami. Najimpozantnejšou bola Akropola v Aténach, ktorá v súčasnosti patrí medzi najcennejšie pamiatky svetového umenia a kultúry. Ďalej sú to Grécke chrámy, ktorých najväčšou hodnotou bola ich architektonická a umelecká dokonalosť. Vo väčšine prípadov stál na kopci. Svojimi rozmermi však nebol nadradený nad okolitú prírodu, ale harmonicky s ňou splýval.

Sochárstvo

Kým v archaickom období sa sochy stvárňovali v strnulej póze s typickým, tzv. archaickým úsmevom, v klasickom období prejavili tvorcovia už záujem o pohyb a dramatickosť akcií. Život starovekých Grékov bol spätý so športovými súťažami. Tieto inšpirovali sochárov k zobrazovaniu ideálu krásy nahého, vyšportovaného mužského tela, pre ktoré sa vžilo pomenovanie kúros. Medzi najslávnejšieho kúros patrí socha atléta, ktorý hádže diskom – Diskobolos sochára Myróna. Ženské postavy tradične zobrazovali grécki sochári zahalené. Postupne sa pre tieto skulptúry a plastiky vžilo pomenovanie koré. Po prelomení prvých zábran sa sochárske akty žien stali samozrejmosťou. Dodnes očarúva nahá socha Afrodity. Gréci tvorili však aj sochy bohov, bohýň a ako prví ich zobrazovali v ľudskej podobe. Známe sú monumentálne sochy Atény v Delfách a Dia v Olympe.

Maliarstvo

Pretože zo starovekého Grécka sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaík, predstavu o jeho maliarstve si môžeme utvoriť podľa malieb na keramických vázach, ktoré sa zachovali v hojnom počte. Najstaršie vázy zdobili geometrické vzory a figúry vyrývané rydlom. Neskôr sa objavili štylizované zobrazenia, ktoré sa nanášali štetcom. Maliarska výzdoba bola spravidla usporiadaná do niekoľkých pásov. Prevládali čiernofigúrový štýl na červenom pozadí a červenofigúrový štýl na čiernom pozadí. Tematický okruh vázového maliarstva sa čoraz viac rozširoval: mytologické námety, bojové, športové, pohrebné obrady, ba nechýbal ani komický žáner.

Keramika

Keramika starovekých Grékov, ktorú vyrábali, patrí k najdokonalejším výrobkom celej ľudskej civilizácie. Dodnes nás uchvacuje ladnosťou svojich rozmanitých tvarov. A pritom išlo zväčša o bežný, účelový výrobok. Rozlišujeme päť druhov Gréckych váz: hydria, kylix, kráter, amfora a lekytos.

Literatúra, divadlo a hudba

So zdokonalením písma súvisel aj rozkvet starovekej gréckej literatúry, ktorá je prvou európskou literatúrou. Viaceré jej diela sa dodnes uznávajú ako vrcholné hodnoty svetového písomníctva. Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea pripisované slepému Homérovi.

Grécko sa stalo skutočným miestom zrodu divadla. Grécki tragici tematicky spracúvali mytologické príbehy, povesti a historicky doložené udalosti. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste na pohreboch, slávnostiach. Starovekí Gréci spojenie hudby so spevom a tancom vyjadrovali slovom músiké.

Hudba u nich teda spočiatku neexistovala ako samostatný druh umenia. Začiatky hudby sú spájané s recitovaním homérových eposov, ktoré boli doprevádzané hrou na rôzne strunové nástroje. Podľa tohto vzoru začala hudba prenikať aj do kultových obradov, znela pri pohreboch, slávnostiach. Grécka kultúra sa stala základom celej európskej vzdelanosti. Dodnes vyvolávajú obdiv rôzne diela Grékov a Rimanov. Dokazujú silu slobodného ducha, možnosti ľudského rozumu, ale sú často i holdom vlastenectva a túžby žiť v mieri.