Napríklad vstupný pavilón so železnou konštrukciou, dielo Reného Bineta. Socha na jeho vrchole predstavovala ženu oblečenú podľa vtedajšej módy, typickú Parížanku. Najvýznamnejším francúzskym architektom bol však Hector Guimard, ktorý sa okrem obytného komplexu Castel Béranger, preslávil najmä vchodmi do parížskeho metra.
V Mníchove vytvoril August Endell výnimočné dielo plné fantázie: fotografický ateliér Elvíra. Priečelie ponechal hladké len obrovský reliéf mu dodával neobvyklý ráz.



SOCHÁRSTVO

V sochárskom umení z konca 19. a začiatku 20. storočia dominuje výnimočná osobnosť Francúza Augusta Rodina. Márne by sme ho zaraďovali. Keď sa oslobodil od klasicizmu zameral sa na čo najvýstižnejšie zachytenie zmyslovej stránky objektov. Mohli by sme ho zaradiť medzi impresionistických sochárov keby zdôrazňovaním významu gest nepatril k symbolistom a keby ho výrazná záľuba v krivkách a arabeskách nezbližovala so secesionistami. Jeho najvýznamnejším dielom je Brána pekiel inšpirovaná Danteho Božskou komédiou. Nedokončil ju. V tvorbe katalánskeho sochára Lamberta Escalera sa prejavujú už výrazné secesné črty. Bol sochárom vysnívaných nýmf a ich vetrom rozviate vlasy mu boli zámienkou na uplatnenie bičovitých kriviek. Z piemontskej skupiny treba spomenúť Medarda Rossa, ktorého diela pripomínajú kyselinou rozleptané aglomeráty hliny či hornín. Striedal symbolické námety so sociálnou tématikou. Medzi sochármi severoeurópskych krajín vynikal Gustav Adolf Vigeland, ktorý vytvoril sochársku výzdobu Frognerovho parku v Oslo.Dominantou je obelisk pokrytý poprepletanými telami pripomínajúcimi popínavé rastliny. Najznámejším dielom secesného sochárstva v českých zemiach je pomník Majstra Jana Husa na Staromestskom námestí v Prahe. Jeho autorom je Ladislav Šaloun.

MALIARSTVO

Zárodky secesie v maliarstve badať už v niektorých dielach neskorých predraffaelistov. Napríklad na obraze Srdce lotosu od Edwarda Burna-Jonesa. Jeho kučeravá nymfa spiaca v kvete zodpovedá už novému umeleckému vkusu. Treba spomenúť aj pôsobenie Paula Gauguina, Vincenta van Gogha z jeho „plamienkového“ obdobia, tvorbu Henriho Toulousa-Lautreca i viacerých symbolistov, ktorých možno právom pokladať za predchodcov secesie. Kritizovanej realistickej modelácie sa postupne zbavil aj Rakúšan Gustav Klimt. Nahradil ju plošnejšou obrazovou skladbou ako to vidíme na reprodukovanom obraze Tri veky ženy. Na utváraní secesného štýlu mal sotva niekto väčší podiel ako Angličan Aubrey Vincent Beardsley a Holanďan Jan Toorop.