Jedným zo zakladateľov mníchovskej secesie v Nemecku bol Franz von Stuck, ktorý sa priraďuje k Bócklinovmu vitalistickému a mysterióznemu smeru. V umeleckom stredisku Barcelony, veľmi aktívnom v oblasti architektúry, pôsobila aj skupina maliarov, ktorí sa spájajú so secesným hnutím. Napríklad Joan Llimon alebo Joan Brull maľujúci dievčatá v pôvabných krajinách. Veľmi osobitý štýl mal Isidre Nonell i Monturiol, ktorý prešiel niekoľkými vývojovými obdobiami. Hodno spomenúť najmä jeho kresby z roku 1896, podané hrubými čiarami v japonizujúcom štýle. Jeho blízkym priateľom bol Picasso, ktorý vytvoril v secesnej Barcelone podstatnú časť diel svojho modrého obdobia. Ak sa tvorba katalánskych umelcov približovala k francúzskemu umeniu, potom mali madridský symbolisti bližšie k prepiatej podrobnosti a lineárnosti nemeckej secesie ako to dokazuje dielo Manuela Lópeza de Ayala. Najznámejším talianskym maliarom druhej polovice 19. storočia bol Giovanni Segantini. Dôkladné podanie v jeho obrazoch sa približuje k literárnej, symbolistickej tématike a vyvoláva zvláštnu pochmúrnu atmosféru. V Rusku sa na prelome storočí formovali dve vplyvné umelecké centrá. Jedno v Petrohrade, druhé v Moskve. Petrohradskí umelci, združení v skupine Svet umenia, sa usilovali o zblíženie ruského umenia so západoeurópskymi smermi. Nešlo im však o pasívne preberanie, ale o zladenie s domácimi tradíciami. Na ruské umenie nadväzovali napríklad Ivan Jakovlevič Bilibin alebo Alexander Jakovlevič Golovin. Svojrázne diela vytváral vtedy mnohostranne talentovaný Michail Alexandrovič Vrubeľ. Jeho obrazy ako Sediaci démon majú pevažne symbolický charakter. UMELECKÉ REMESLÁ

Nebývalý rozvoj umeleckých remsiel patrí k najtypickejším znakom secesného obdobia. Na koncepciu tvorby malo zrejme najväčší vplyv úsilie o autentickosť materiálov, ako aj túžba po väčšom zblížení života s prírodou a akýsi návrat k primitivizmu. U hľadačov tejto prirodzenosti sa však časom začala prejavovať chorobná záľuba v dekadentnosti. Pre mentalitu milovníkov umenia bol príznačný kult pomíjajúcej neurčitosti, morskej peny, motýľov, kvetov a kotúčov dymu. Záľuba v takýchto námetoch sa spájala s bolesťou, erotikou a myšlienkami na smrť. Ako prvé sa začalo pekných ručne vyrábaných predmetov domáhať anglické hnutie Umenie a remeslá. Išlo o reakciu na gýčovitý priemyselne vyrábaný brak. Základom výzdobného registra secesného umeleckého remesla sa stal bohatý repertoár tvarov prevzatých od Williama Blaka, ale japonizovaných. Narábal ním predovšetkým Arthur Heygate Mackmurdo.