Nové podnety priniesol aj Walter Crane (dúhové taniere), Charles Robert Ashbee (šperky), Mackmurdov následovník Frank Brangwyn (farebné okná). Zanedbateľný nie je ani vplyv Mackaya Hugha Baillieho Scotta, ktorý vo svojich návrhoch nábytku používal prírodné motívy. Po roku 1901 šírila v Glasgowe jeho spôsob stvárňovania prírodných motívov skupina Štyria. Ešte pred stroskotaním pokusu o návrat k remeselnej výrobe podľa predstáv Williama Morrisa, založil Arthur Silver v roku 1880 okrem svojej klenotníckej dielne aj manufaktúru, vyrábajúcu lacné predmety pre stredné a ľudové vrstvy. Ten istý model často stvárňoval tak v drahom ako aj lacnom materiály. Jeho práce označoval značkou Cymric. Treba ešte spomenúť firmu Liberty and Company, ktorú založil Lazenby Liberty v Regent Street. Tieto dve firmy uviedli do módy pletence nadväzujúce na staré keltské ozdobné motívy. Louis Comfort Tiffany (1848-1933) začínal ako maliar. Po študijnom pobyte v Paríži sa vrátil do New Yorku a začal ako majiteľ firmy Glass and Decorating Company kariéru umeleckého sklára a návrhára interiérov. Jeho návrhy boli poznačené japonským a islamským vplyvom. Jeho umelecká osobnosť sa naplno vykryštalizovala v osemdesiatych rokoch. Vytváral vysokohodnotné predmety z írisovaného skla. Tiffanyho vitráže ovplyvnili čiastočne aj maliarsky syntetizmus. Jeho najprestížnejšou zákazkou bolo zariadiť izby v Bielom dome. Po otvorení nových sklární v Corone začal s ručnou výrobou, ktorú nazval Favrile. Jeho vázy sú často vytiahnuté do nezvyčajných vysokých tvarov, pripomínajúce rastliny či hadov, inšpirované dielami starovekých perzských remeselníkov. Vynález žiarovky Thomasa Edisona v osemdesiatych rokoch 19. storočia znamenal novú výzvu pre dizajnérov. Tiffany bol jedným z prvých, ktorí si uvedomili potenciál elektriny pre secesný sloh. Jeho meno sa čoskoro stalo synonymom štýlu lampy – farebné sklo vsadené do olovených panelov podľa vzoru vitrážových okien. Belgická skupina Dvadsať vzbudila záujem o umeleckú avantgardu bojom proti vládnucemu eklekticizmu. Gustav Serrurier-Bovy začal ako návrhár nábytku inšpirovaný anglo-japonským štýlom. Čoskoro od neho upustil a začal uplatňovať krivkový štýl. Ak bol Serrurier iniciátorom tohto štýlu potom sa architekt van de Velde stal jeho najslávnejším predstaviteľom. Jeho stolný riad, kuchynské potreby, nábytok, sklo dosahovali vysoký stupeň funkčnosti a estetickej harmónie. Takmer všetci významní secesní architekti sa venovali designu. Horta navrhol dlážku a nábytok pre Solvayov dom v Bruseli.